European Youth For Action

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

European Youth For Action (EYFA) bụ netwọk ndị ntorobịa gburugburu ebe obibi na Europe. Ọ dị na Amsterdam ma nwee òtù ndị mmekọ na mba 18 dị na Europe.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

EYFA malitere na 1985 ka European Youth Forest Action;  mkpọsa nke ndị ntorobịa na gburugburu Europe haziri nke nwere ụlọ ọrụ na Denmark mgbe ahụ.  YEE were onye German Petra Keppler n'ọrụ ruo oge ụfọdụ ka ọ na-arụ ọrụ na Amsterdam.  Mgbe nke mbụ bustour Amsterdam-Budapest EYFA kewara na otu ndị ntorobịa nọọrọ onwe ha wee kwaga Sittard.  Ndị Dutch Ed Romeijn mere nkwado ego maka Budapest dịka onye ọrụ mgbanwe (East-West) nke YEE.  Onye isi oche onye Belgium mgbe ahụ nke YEE Adelheid Byttebier bụ okenye n'oge a na Brussels maka Greens.

EYFA tolitere site na njem nke ndị Swedish / German / Dutch malitere na 1986 iji chekwaa oké ọhịa ochie na Europe, a na-akpọkwa ya European Youth Forest Action. Site na mbido a, ọ ghọrọ ikpo okwu maka ndị obodo, otu, òtù, ọrụ na ndị mmadụ na-arụsi ọrụ ike na nsogbu gburugburu ebe obibi na ikpe ziri ezi gburugburu Europe. Otu n'ime ndị guzobere EYFA bụ onye Dutch na-eme ihe ike Wam Kat. Ka ọ na-erule afọ 1994, otu ahụ etoola karịa ndị mmekọ 400 na Europe.[1] Ebumnuche mbụ ya bụ "ịkwalite mmekorita na nhazi nke ndị ntorobịa gburugburu ebe obibi na ọkwa mba ụwa; iji jikọta okwu gbasara gburugburu ebe obibi na mmepe na ọkwa ụwa".".[1]

Ọdịdị ya[dezie | dezie ebe o si]

A haziri otu ahụ dị ka "network na-enweghị isi" nke ndị na-eto eto na-enweghị "ndị otu ma ọ bụ ụgwọ ndị otu" na "ihe owuwu ndị na-abụghị nke gọọmentị".[2] Echiche gburugburu ebe obibi nke EYFA na-egosipụta site na ntụziaka nke ndị isi na echiche ya na ọtụtụ nsogbu gburugburu ebe obibi bụkwa ajụjụ nke ikpe na-ezighị ezi nke mmekọrịta mmadụ na ibe ya. EYFA na-arụ ọrụ iji maa usoro akụ na ụba aka ma na-akwalite ihe ọ na-ahụ dị ka ụzọ ndụ dị mma na mmekọrịta mmadụ na ibe ya.

Nchịkọta Ecotopia[dezie | dezie ebe o si]

  EYFA haziri nzukọ Ecotopia kwa afọ, nke bụ ogige ọzụzụ nke ndị na-ahazi gburugburu ebe obibi na ndọrọ ndọrọ ọchịchị si n'ofe Europe.[3] Ecotopia nke mbụ bụ na Cologne, Germany na 1989. Ecotopia na-akwaga kwa afọ, na-agbalị ime na mba ebe mmegharị gburugburu ebe obibi ga-erite uru site n'inwe ihe omume dị otú ahụ.  Ya mere, ọ na-abụkarị na Ecotopia dị na etiti ma ọ bụ mba ọwụwa anyanwụ Europe ma ọ bụ ndị ọdịda anyanwụ dara ogbenye.  Ecotopia kwụsịrị ime dị ka ihe omume kwa afọ na mmalite 2000s

Njikọ gọọmentị[dezie | dezie ebe o si]

EYFA na-enweta ego site n'aka òtù dị iche iche gụnyere European Union iji hazie ọrụ na ihe omume ya. Ngalaba na-ahụ maka akụ na ụba na mmekọrịta ọha na eze nke United Nations akọwaala EYFA dị ka "otu nnukwu".[4]

Mgbasa ozi[dezie | dezie ebe o si]

Mmegide megide "omenala ụgbọ ala"[dezie | dezie ebe o si]

EYFA na-emegide omenala ụgbọ ala ma na-atụ aro ihe ndị ọzọ na-adabere na ụgbọ ala maka njem. Ọ na-ebipụta akwụkwọ "ike, nke jupụtara na ozi" banyere mmegharị ụgbọ ala.[5] Ìgwè ahụ haziri ngagharị iwe megide ụgbọ ala na Lyon, France na 1997, nke gụnyere ndị na-eme ngagharị iwe na ndị na-agafe agafe "na-agba egwu n'okporo ámá" iji chọọ ka a chịkwaa iji ụgbọ ala eme ihe.[6]

Ego ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

EYFA mepụtara usoro Ecorates dị ka usoro ego ọzọ nke na-akwalite ikpe ziri ezi nke akụ na ụba n'elu oke mba Europe.  Otu a na-ekwu na EcoRates adabereghị na ọnụego mgbanwe ego dị mfe, kama na nkata ngwongwo, nke e mere iji mee ka ndị si mba ndị na-abaghị uru n'ebe ọwụwa anyanwụ Europe ohere isonye na mmemme na ọdịda anyanwụ.

Mmegide megide ike nuklia[dezie | dezie ebe o si]

EYFA sonyere na ngagharị iwe udo megide ike nuklia na Turkey na 2008, e jidekwara ndị na-eme ngagharị iwe 32 si ọtụtụ mba dị iche iche na mpaghara Sinop nke dị n'ebe ugwu Turkey.[7]

Mmegide megide ụlọ ọrụ ọkụ eletrik coal[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 2009, EYFA jikọtara aka na Earth First! na Friends of the Earth iji mee ka ogige ọzụzụ dị nso n'ókè Belgian-Dutch iji kụziere ndị na-ahazi otu esi egbochi ụlọ ọrụ ọkụ eletrik, nke ndị otu ahụ kpọrọ "ihe kpatara nsogbu ihu igwe".[8]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Mercer (1994). Directory of British Political Organisations 1994. Longman. ISBN 978-0-582-23729-2. 
  2. Lerner (1992). Beyond the Earth Summit: Conversations With Advocates of Sustainable Development. Common Knowledge Press. ISBN 978-0-943004-07-5. 
  3. "New Statesman Society", New Statesman, July 1995. Retrieved on September 29, 2011.
  4. Case Study Detail Record: Youth Bike to Raise Awareness in Europe. Division for Sustainable Development. United Nations Department of Economic and Social Affairs. Retrieved on September 29, 2011.
  5. Katz (2000). Magazines for Libraries. Bowker. ISBN 978-0-8352-4267-7. 
  6. J.H. (2002). Carfree Cities. International Books. 
  7. "Thirty-two nuclear protesters detained in northern Turkey", Hürriyet, July 11, 2011, September 29, 2011. Retrieved on September 29, 2011.
  8. "Milieuactivisten op training om kolencentrale te blokkeren", Het Laatste Nieuws, August 4, 2009. Retrieved on September 29, 2011.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]