Fanzor

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Fanzor
group or class of proteins
obere ụdị nkeendonuclease Dezie
time of discovery or invention2013 Dezie

Fanzor (Fz) protein bụ Eukaryotic, RNA-guided DNA endonuclease, nke pụtara na ọ bụ ụdị enzyme na-ebibi DNA nke na-eji RNA lekwasị anya na mkpụrụ ndụ ihe nketa nke mmasị. chọpụtala ya n'oge na-adịbeghị anya ma nyochaa ya n'ọtụtụ ọmụmụ . nje bacteria, usoro endonuclease DNA nke RNA na-eduzi, dị ka usoro CRISPR / Cas, na-eje ozi dị ka usoro ahụ ji alụso ọrịa ọgụ iji gbochie ọrịa site na ịkpụcha ihe nketa nje. ọ dị ugbu a, CRISPR / Cas9-mediated's DNA cleavage nwere ọtụtụ itinye n'ọrụ na Nnyocha nke ihe ndị dị ndụ, yana ikike ahụike zuru oke na nhazi nke mkpụrụ ndụ ihe nketa mmadụ.

Fanzor bụ nke usoro OMEGA. Site na evolushọn, ọ na-ekerịta otu nna nna, OMEGA TnpB, na usoro CRISPR / Cas12 . 'ihi nkekọ nna n'etiti usoro OMEGA na usoro CRISPR, usoro protein na ọrụ nkewa DNA nke Fanzor na Cas12 ka na-echekwa n'ụzọ dị ukwuu [2]. Gwakọta na ọnụnọ zuru ebe niile nke Fanzor gafee genomes dị iche iche nke ụdị Eukaryotic dị iche iche [1] , nke a na-eme ka ohere nke OMEGA Fanzor bụrụ ihe ọzọ na CRISPR / Cas usoro nwere arụmọrụ ka mma na ndakọrịta na ihe ndị ọzọ dị mgbagwoju anya eukaryoic, dị ka anụ na-enye nwa ara.

Fanzor na-arụ ọrụ dị ka onye nchịkọta mkpụrụ ndụ ihe nketa mmadụ[dezie | dezie ebe o si]

'ihi mmalite ya Eukaryotic, usoro OMEGA Fanzor nwere ike ịnwe uru ụfọdụ karịa onye nchịkọta mkpụrụ ndụ ihe nketa CRISPR / Cas nke a mụrụ nke ọma n'ihe gbasara ngwa nhazi nke mmadụ. Na usoro CRISPR / Cas9, a na-eduzi protein Cas9 site na nduzi RNA (gRNA) na protospacer adjacent motif (PAM) maka DNA cleavage. N'ụzọ na-adọrọ mmasị, mkpụrụ ndụ ihe nketa Fanzor na fungus ala S. punctatus nwekwara usoro na-abụghị koodu a na-akpọ ωRNA. Dị ka CRISPR / Cas9, a na-egosi na protein Fanzor na-ekewa DNA na tubes nyocha n'okpuru nduzi nke ωRNA na Target-adjacent motif (TAM) .   'ime mkpụrụ ndụ mmadụ, a nwalere protein Fanzor nke Spizellomyces punctatus n'ụzọ gara nke ọma ma gosipụta na ọ na-ekewa DNA n'ụzọ dị irè. Otú dị, arụmọrụ ya dị ala ma e jiri ya tụnyere usoro CRISPR / Cas12a. Site 'ịgbanwe na imezi ωRNA na usoro amino acid, e mepụtara ụdị nke abụọ nke S. punctatus Fanzor protein nwere arụmọrụ dị mma - nke yiri nke usoro CRISPR / Cas12a. Nke a na-egosi na, site na mgbanwe ka mma na nyocha ndị ọzọ, OMEGA Fanzor nwere ikike iji kwekọọ na usoro CRISPR na nhazi nke mmadụ n'ọdịnihu.

Mkpa Ọgwụ na Biotechnological[dezie | dezie ebe o si]

Nnyocha e mere kwubiri na Fanzor nwere ikike dị ukwuu maka idezi genome mmadụ nke ọma nwere ohere dị elu nke usoro ahụ ji alụso ọrịa ọgụ ghara ibuso ya ọgụ. Dịka ọmụmaatụ, enwere ike iji Fanzor na ọgwụgwọ ọrịa kansa ahaziri onwe ya ebe a na-edezi mkpụrụ ndụ T nke onye ọrịa - mkpụrụ ndụ dị mkpa nke sistemu ahụ na-amata ma na-alụ ọgụ nje ndị mba ọzọ - iji mata na ibibi mkpụrụ ndụ kansa. N'ihe gbasara ọgwụ na-emegharị ahụ, ọ na-enye olile anya maka ngwa na ọgwụgwọ stem cell iji gwọọ ọtụtụ ọrịa sitere na mkpụrụ ndụ ihe nketa dị ka ụdị ọrịa shuga 1 ma ọ bụ ọrịa neurodegenerative.

Ọzọkwa, enwere ike iji Fanzor mee ihe maka nhazi nke mkpụrụ ndụ ihe nketa na àkwá na sperm maka Mgbochi ọrịa na ọgwụgwọ enweghị ike ịmụ nwa. Otú dị, itinye aka na DNA mkpụrụ ndụ ndị dị otú ahụ na-abịa n'ihe ize ndụ ma chọọ ụkpụrụ omume siri ike.

Otu uru dị ukwuu nke Fanzor ma e jiri ya tụnyere usoro CRISPR/Cas9 bụ obere nha ya. Ya mere, enwere ike ibunye ya na vectors viral, bụ ndị a na-agbanwe ozu ozu nke nje emebere iji wepụta mkpụrụ ndụ ihe nketa n'enweghị nsogbu, dị ka adenoviruses. A na-ejikarị adenoviruses eme ihe na ngwa ahụike dị ka nnyefe mkpụrụ ndụ ihe nketa ma ọ bụ ọgwụ mgbochi nke na-adịghị ebute nzaghachi mgbochi n'ime ahụ mmadụ.

Agbanyeghị, ndị ọrụ nyocha na-adọ aka na ntị na nyocha ọzọ dị mkpa iji melite arụmọrụ ndezi na nkenke.

'akụkụ itinye ya na mkpụrụ ndụ mmadụ, Fanzor bụ ngwá ọrụ a na-atụ anya ya maka nhazi nke mkpụrụ ndụ ihe nketa na osisi, n'ihi uru ndị a kpọtụrụ aha na mbụ nke protein bụ obere nha. 'ụzọ dị otú a, enwere ike imeziwanye Ihe na-edozi ahụ, iguzogide ọrịa na ọnụ ahịa nke ihe ọkụkụ. , n'ihe banyere ihe ịma aka ndị dị ugbu a na ndị na-ebilite site na Mgbanwe ihu igwe, enwere ike ịgbanwe ihe ọkụkụ ka ha na-atachi obi karịa ihe ndị dị ka ụkọ mmiri ozuzo, nnu na okpomọkụ na-arịwanye elu.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]