Felix Salako

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Felix Salako
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya18 Eprel 1961 Dezie
Felix Salako
6th Vice-Chancellor of Federal University of Agriculture, Abeokuta
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
Preceded byOlolade Enikuomehin
Succeeded byOlusola Kehinde (acting)
Personal details
Born
Felix Kolawole Salako

(1961-04-18) 18 Eprelụ 1961 (age 63)
ResidenceAbeokuta
Alma mater
ProfessionAcademic
Educator
Administrator

Felix Kolawole Salako (amụrụ n'abalị iri na asatọ n'ọnwa Eprel n'afọ 1961) bụ onye Naijiria prọfesọ nke Physics nke ala onye jere ozi dị ka osote onye isi nke Federal University of Agriculture, Abeokuta, Ogun state, Nigeria site n'afọ 2017 ruo 2022. Felix Kolawole Salako Ala Physics Federal University of Agriculture, Abeokuta[1][2] Ọ bụkwa onye otu Soil Science Society of Nigeria (FSSSN) ma bụrụ osote onye isi ala ugboro abụọ tupu e bulie ya dị ka osote onyeisi ala.[3]

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

Salako gara Apostolic Church Grammar School, obodo Orishigun, Lagos na Jenụwarị 1973. Ọ bụ onye isi ọrụ n'oge oge agụmakwụkwọ 1976/77 ma gụsịrị akwụkwọ na 1977 na Division One nke West African School Certificate (WASC). Ọ gara Mahadum Naijiria, Nsukka ebe ọ natara B.Agric na Msc na Soil Sciences na 1983 na 1986 n'otu n'otu. Mahadum nke Naijiria[4] O mechara nweta PhD ya na Mahadum Ibadan n'afọ 1997. Mahadum nke Ibadan[5]

Ọrụ ya[dezie | dezie ebe o si]

Salako malitere ọrụ ya na 1987 dị ka onye ọkachamara n'ihe gbasara ala na TCI Associates, Ibadan. O mechara gaa na International Institute of Tropical Agriculture (IITA), Ibadan na 1989 iji jikwaa, nke mbụ, ọrụ IITA / United Nations University nke dị n'ime Okomu Oil Palm Company, Okomu Forest Reserve, Edo State dị ka onye na-eme nchọpụta. O mechara rụọ ọrụ na ọrụ nyocha dị iche iche na IITA, Ibadan ruo afọ iri na otu (1989-2000).

Prọfesọ Salako sonyeere ọrụ nke Mahadum Federal nke Ọrụ Ugbo, Abeokuta (FUNAAB), na 2000 dị ka Onye nkuzi dị elu na Ngalaba Sayensị Ala na Nchịkwa Ala (nke bụbu Ngalaba Sayense Ala na Ọrụ Ugbo). Ewezuga nkuzi nkuzi na ọkwa undergraduate na postgraduate, ọ lekọtara ihe karịrị ọrụ undergraduate 50 na ihe karịrị 30 postgraduate theses.[6] Ọ bụ onye isi oche nke ngalaba site na Febụwarị 2001 ruo Disemba, 2006. Ọ ghọrọ prọfesọ nke Physics nke Ala n'afọ 2006 ma o nwere, n'ihe otuto ya, ihe karịrị akwụkwọ 90 na akwụkwọ akụkọ a gụrụ akwụkwọ, isi akwụkwọ, usoro nzukọ na akụkọ teknụzụ.

A họpụtara ya ọzọ ka ọ bụrụ Onye isi nke ngalaba ahụ, ọzọ, n'etiti Jenụwarị na Machị 2008 mgbe otu afọ ezumike ezumike na Mahadum Venice, Venice, Ịtali. N'ọnwa Machị afọ 2008, a họpụtara ya ka ọ bụrụ onye nduzi, Agricultural Media Resources and Extension Centre (AMREC), ọkwá ọ nọrọ ruo n'ọnwa Mach, afọ 2011. Ọ ghọrọ onye nduzi ọsụ ụzọ, Community-Based Farming Scheme (COBFAS), site na Machị 2011 ruo Septemba, 2011. Ọ gara n'ihu bụrụ osote osote onye isi ala (Development) na Septemba 2011 ma nọrọ oge abụọ nke afọ abụọ ọ bụla ruo na Disemba, 2015.[7]

E depụtara Prọfesọ Salako na Marquis Who-is-Who in Science and Engineering, Eighth Edition, 2005-2006 maka ihe ndị pụtara ìhè. O nwetala ọtụtụ nkwado nkwado nyocha, nke gụnyere Third World Academy of Sciences (TWAS) na Training and Research in Italian Laboratories (TRIL) nke Abdus Salam International Centre for Theoretical Physics (ICTP), Italy. O sonyere nke ọma site na 2016 ruo 2020 na African Cassava Agronomy Initiative (ACAI dị ka onye nhazi ndịda ọdịda anyanwụ n'okpuru nkwado nke IITA, Ibadan. Ọ bụkwa onye otu ọtụtụ ndị ọkachamara ma bụrụkwa onye nchịkọta akụkọ maka Journal of Soil and Water Conservation, Iowa, USA.[8]

Prọfesọ Salako lekwasịrị anya na nyocha ya kemgbe ọtụtụ afọ na: (1) Rainfall Erosivity na Nchekwa Ala, (2) Soil Water Flux na Evapotranspiration, na (3) Soil Water Management site na iji Agronomic Practices na Improved Fallow Systems. Ọ na-etinye aka na ọrụ mmepe obodo ime obodo na Naịjirịa niile. Ụfọdụ n'ime ọrụ ndị a mere ka a sọpụrụ ya na utu aha ndị isi na obodo abụọ dị na steeti Ogun; Ishaga Orile na Iwoye Ketu. Ọ na-arụkwa ọrụ dị ka onye ndu obodo n'ebe obibi onwe onye.[9]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Toriola (2017-10-31). Salako Became The Sixth FUNAAB VC (en-US). Western Post News. Retrieved on 2020-09-25.
  2. FUNAAB. FUNAAB (2009-10-13). Archived from the original on 2020-09-29. Retrieved on 2020-09-24.
  3. We need ethical revolution to get things right in Nigeria'. guardian.ng (17 November 2018). Retrieved on 2020-09-25.
  4. Babah (2017-09-19). SALAKO, Prof Felix Kolawole (en-US). Biographical Legacy and Research Foundation. Retrieved on 2020-09-25.
  5. FUNAAB Appoints New VC, Registrar, Bursar (en-US). FUNAAB Community (2017-09-25). Retrieved on 2020-09-25.
  6. Our campus is safe for reopening - says Salako, FUNAAB VC|url=https://businessday.ng/education/article/covid-19-our-campus-is-safe-for-reopening-says-salako-funaab-vc/%7Caccess-date=2020-09-25%7Cwebsite=Businessday NG
  7. University Vice Chancellor – FUNAAB (13 October 2009). Archived from the original on 5 July 2022. Retrieved on 4 October 2023.
  8. University Vice Chancellor – FUNAAB (13 October 2009). Archived from the original on 5 July 2022. Retrieved on 4 October 2023.
  9. University Vice Chancellor – FUNAAB (13 October 2009). Archived from the original on 5 July 2022. Retrieved on 4 October 2023.