Francis Fukuyama

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Àtụ:Databox l

Francis Fukuyama
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
aha n'asụsụ obodoFrancis Fukuyama Dezie
Aha ọmụmụYoshihiro Francis Fukuyama Dezie
Aha enyereYoshihiro, Francis Dezie
aha ezinụlọ yaFukuyama Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya27 Ọktoba 1952 Dezie
Ebe ọmụmụHyde Park Dezie
ŃnàYoshio Fukuyama Dezie
Asụsụ obodoBekee Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
ụdị ọrụ yaÁkọ na Uche, economics, political science, economics and politics, global politics Dezie
onye were ọrụJohns Hopkins University, George Mason University, Kansai University Dezie
ebe agụmakwụkwọHarvard University, Cornell University, Kansai University, State College Area High School Dezie
ogo mmụtadoctorate Dezie
nwa akwukwo nkeSamuel P. Huntington, Allan Bloom Dezie
affiliationCarnegie Endowment for International Peace Dezie
Ọrụ ama amaThe End of History and the Last Man Dezie
Ihe nriteDemocracy Service Medal, Johan Skytte Prize in Political Science Dezie
webụsaịtịhttps://fukuyama.stanford.edu Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Francis Yoshihiro / ( / ˌ f uː kuː ˈjɑː mə , - kə ˈ - / ; amuru October 27, 1952) bu onye okacha amara ndoro-ndoro ochichi America, onye okachamara ndoro-ndoro ochichi, onye okachamara akwukwo mba uwa na onye ode akwukwo.  . . [1]A mara Fukuyama nke ọma maka akwụkwọ ya bụ The End of History and the Last Man (1992), nke na-arụ ụka na mgbasawanye zuru ụwa ọnụ nke ndị onye kwuo ya na-ewere onwe nke West na ụzọ ndụ ya nwere ike igosi ike  njedebe nke ndị ogbenye na ndị agha nke ndị mmadụ.  mgba wee bụrụ ụdị nke ikpeazụ nke ndị, nwere nwe ike ọtụtụ nkatọ dị ukwuu.  [1] N' akwụkwọ ya na-esote Trust: Social Virtues and Creation of Prosperity (1995), ọ-bụ ọkọlọtọ ụzọ mbụ ya iji kweta na omenala ihe ike ikewapụ nke ọma na akwụkwọ.  Fukuyama na-ahụkwa ya na ịrị elu nke neoconservative ije, [2] site na ya ka ọ nọpụrụ onwe ya mọ.

. [2]Fukuyama abụrụla onye isi ibe na Freeman Spogli Institute for International Studies dị July 2010 na Mosbacher Director nke Center on Democracy, Development and Rule of Law na Stanford University .  [1] N'August 2019, a setịpụrụ onye isi nke Ford Dorsey Master's in International Policy na Stanford

. [3]Ọ bụ onye otu kansụl nke International Forum for Democratic Studies ntọala ntọala site na National Endowment for Democracy ma bụrụ onye otu na Ngalaba Sayensị ndị nke RAND Corporation .  [1] Ọ bụkwa otu n'ime ndị isi 25 na-ahụ maka mgbasa ozi na Ozi na Democracy Commission nke ndị Reporters Without Borders kwuru.

[4]Francis Fukuyama na mpaghara Hyde Park nke Chicago, Illinois, United States.  Nna nna ya gbapụrụ n'agha Russo-Japanese na 1905 wee ụmụaka ụlọ ọrụ n'ụbọchị e ji ike ikwu tupu a nlekọta ya na Agha nke atụmatụ.  [1] Nna ya, Yoshio Fukuyama, onye nke abụọ nke Japanese American, a ụlọ azụ dị ka onye ozi na nna, nnata doctorate na nkà ngwaọrụ mgbasa na eze site na Mahadum Chicago, ma kuziere ọnwụ.  [2] [3] [4] Nne ya, Toshiko Kawata Fukuyama (河田敏子</link>), a njikọ na Kyoto, Japan, ma bụrụ ada Shiro Kawata [ ja ], onye nchoputa nke ngalaba Economics nke Kyoto University na onye  isi ala mbụ nke Osaka City University .  [5] Francis, onye aha Japanese bụ Yoshihiro, tolitere na Manhattan dị ka nwa ya, enwebere na omenala ndị Japan, ma ọ enweghị Japanese.  [2] [3] Ezin ilo ya kwagara State College, Pennsylvania na 1967

. [5]Fukuyama nzere bachelọ nke Arts na klas ochie na Mahadum Cornell, ebe ọ akwụkwọ mmụta nkà ihe ike, n'okpuruan Bloom .  [1] [2] Na mbụ ọ gbasoro akwụkwọ akwụkwọ na akwụkwọ ntụnyere na Mahadum Yale, na-aga Paris ụma isii ka ọ na akwụkwọ n'okpuru Roland Barthes na Jacques Derrida mana ọ nwere nkụda iwe wee banye na njigide akụrụngwa,  na Mahadum Harvard .  [1] N'ebe ahụ, ọ okpomọkụ Samuel P. Huntington na Harvey Mansfield, n'etiti ndị ọzọ.  O ala Ph.D.  na enyemaka ndị ịhụnanya na Harvard maka akwụkwọ akụkọ ya na egwu Soviet egwu aka na Middle East.  [1] [2] N'afọ 1979, ọ sonyeere ụlọ ọrụ RAND Corporation nke ụwa

. [2]Fukuyama bụ Omer L. na Nancy Hirst Prọfesọ nke Ọha na School of Public Policy na George Mason University site na 1996 ruo 2000. Ruo July 10, 2010, ọ bụ Bernard L. Schwartz Prọfesọ nke International Political Economy na Director nke International Development Program na  Paul H. Nitze School of Advanced International Studies nke Johns Hopkins University na Washington, DC Ọ bụ ugbu a Olivier Nomellini Senior.  Ndị otu na ndị bi na Center on Democracy, Development, na Rule of Law na Freeman Spogli Institute for International Studies na Stanford University, [1] na onye nke Ford Dorsey Master's in International Policy na Stanford

A mara mara Fukuyama nke ọma ka onye edemede nke njedebe nke ihe mere eme na Nwoke Ikpeazụ, bụ nke onye ụka na nchọpụta nke ihe mere eme nke mmadụ dị ka mgba n'etiti echiche dị ukwuu na njedebe, na ụwa na-  isi onye kwuo uche ya mgbe njedebe nke njedebe.  Agha Nzuzo na ike nke akwụkwọ Berlin na 1989. Akwụkwọ ahụ bụ mgbasawanye na echiche ndị na-eso n'ime nchọpụta mbụ, "Ọgwụgwọ nke ndị nchọpụta ihe mere eme?"  àgwà na Mmasị Mba .  N'ime edemede ahụ, Fukuyama buru akara mmeri zuru ụwa ọnụ nke ọnụ nke onwe ndị agha na nke akụ na-enye:

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. "Interview with Ex-Neocon Francis Fukuyama: "A Model Democracy Is not Emerging in Iraq"", Spiegel Online, March 22, 2006. Retrieved on October 14, 2014.
  2. 2.0 2.1 "Francis Fukuyama to lead the Ford Dorsey Master's in International Policy Program", Stanford News, 21 July 2019. Retrieved on 6 August 2019.
  3. Francis Fukuyama | Reporters without borders. RSF (September 9, 2018).
  4. Àtụ:Cite encyclopedia
  5. Wroe. "History's pallbearer", The Guardian, May 11, 2002. Retrieved on Mar 17, 2011.