Giza Plateau

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Site n'ebe ugwu gaa n'ebe ndịda: akụkụ nke obodo Giza, Giza Necropolis, na akụkụ nke ala dị larịị Giza

Ihe mgbagwoju anya nke Giza pyramid (مجمع أهرامات الجيزة), nke a na-akpọkwa necropolis nke Giza ma ọ bụ Ijipt, bụ ebe dị na Giza Plateau na Giza, nke gụnyere Great Pyramid nke Giza, Pyramid nke Khafre, na Pyramid nke Menkaure, tinyere pyramid ha na Great Sphinx nke Giza. E wuru ha niile n'oge Ọchịchị nke Anọ nke Alaeze Ochie nke Ijipt oge ochie, n'etiti 2600 na 2500 BC. Ebe ahụ gụnyekwara ọtụtụ ebe ili ozu na ihe fọdụrụ n'obodo ndị ọrụ.

Giza nke oge a na-esi n'okporo ụzọ abụọ abanye.[1] Okporo ụzọ si n'ebe ugwu na-eduga na pyramid Khufu; Nke ọzọ ga-ezute n'ihu ụlọ ikpe Sphinx, si n'ebe ọwụwa anyanwụ .Ha gafere osimiri Naịl n'akụkụ ọwụwa anyanwụ wee soro ụzọ ahụ gaa n'ebe ọdịda anyanwụ.Na-achị ala dị larịị ma na-agba ọsọ na diagonal ndịda ọdịda anyanwụ site na saịtị ahụ bụ pyramid atọ nke pharaoh Khufu, Khafre na Menkaure..

Mark Lehner na ndị otu ya wepụtara map ziri ezi nke ọdịdị okike na omenala nke ugwu Giza dum. Nnyocha data tụụrụ Lehner aro ebe ndị na-ewu pyramid nwere ike ịnọ n'obodo ahụ, ya mere na 1988 a gbatịkwuru ọrụ GPMP iji gwuo ma nyochaa mpaghara ndị ahụ.[2]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Firestone (2010). Egypt. The Lonely Planet. ISBN 9781742203324. Retrieved on 1 November 2016. 
  2. Mark Lehner. Giza, Meter by Meter: High-precision measure of the landscape. aeraweb.org.