Jump to content

Gottlieb Redecker

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Gottlieb Redecker
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịJémanị Dezie
Aha enyereGottlieb Dezie
aha ezinụlọ yaRedecker Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya30 Eprel 1871 Dezie
Ebe ọmụmụOtjimbingwe Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya21 Jenụwarị 1945 Dezie
Ebe ọ nwụrụGütersloh Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaGerman Dezie
Ọrụ ọ na-arụinjinia, onye na-ese ụkpụrụ ụlọ, master builder Dezie
ebe agụmakwụkwọAugustineum Dezie
Ebe ọrụGerman South-West Africa Dezie
affiliationRailway Administration of German South West Africa Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikecopyrights on works have expired Dezie

Gottlieb Wilhelm Eduard Redecker (30 Eprel 1871, Otjimbingwe, Namibia – 21 Jenụwarị 1945, Gütersloh, Germany) bụ onye injinia obodo na onye na-ese ụkpụrụ ụlọ na South West Africa (ugbu a Namibia ). Ọ bụ ya na-ahụ maka ọtụtụ ụlọ dị mkpa ka na-eguzo taa na Namibia, karịsịa na Windhoek, gụnyere ụlọ mgbakọ mba, Tintenpalast .

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Christ Church, Windhoek
Tintenpalast, Windhoek

Gottlieb Redecker [1] bụ ọkpara n'ime ụmụnne asaa amụrụ Johann Wilhelm Redecker (1836–1911) [2] na nwunye ya, Maria Caroline Amalie (née Gronemeyer), onye bịara Otjimbingwe na South West Africa mgbe ahụ site na Bielefeld na Westphalia. n'afọ 1867.

Gottlieb bụ otu n'ime ụmụ akwụkwọ mbụ nke Augustineum, nke mechara soro ụmụ nwoke nke onye isi Herero ama ama Samuel Maharero . Mgbe nne ya nwụchara mgbe ọ dị afọ iri na otu, e nyere ndị ozi ala ọzọ lọghachi na Jamanị. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ sekọndrị, ọ gụrụ injinia.Na 25 Jenụwarị 1898, ọ lụrụ Joan Marie Elise Kornfeld, onye o nwere nwa nwanyị, Anne Marie Ilse Klara Redecker. Mgbe ọ nọrọ nke abụọ na Germany, ọ laghachiri na Otjimbingwe, n'oge ahụ bụ isi obodo German South West Africa, ma bụrụ onye isi nchịkwa nke injinịa na 1901 site n'aka ndị ọchịchị Imperial, mgbe ahụ ọ malitere ọrụ ya dị ka onye na-ese ụkpụrụ ụlọ mbụ nke ụlọ ọrụ ahụ. obodo. [ a chọrọ nkọwa ]

N'ihi ogologo obibi ya na mba ofesi ọ tụfuru okpuru ọchịchị German o ketara n'aka nna ya ma bụrụ ndị ọchịchị German kewara ya dị ka Damara . Ọ na-asụ ma Damara na Herero nke ọma ma mara obodo na ndị mmadụ. Site n'ọmụma asụsụ ya na ndị enyi ya na ụlọ akwụkwọ mbụ, o nwere ohere ịnweta ndị isi obodo. [ a chọrọ nkọwa ]

Dị ka onye na-ese ụkpụrụ ụlọ Gottlieb Redecker bụ onye na-ahụ maka ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ụlọ na mba ahụ, karịsịa ụlọ ụka Kraịst ama ama [1] [3] [4] na Tintenpalast [5] ("Ink Palace"). Nhazi ya nke atọ na kacha mma maka Ụka Kraịst, n'ụdị neo-Romanesque, ndị gọọmentị kwadoro n'ikpeazụ. Ọ bụghị naanị na o mere eserese, kamakwa ọ na-ahụ maka njikwa ihe owuwu ahụ n'okpuru ọnọdụ ọjọọ. Emechara ụlọ ahụ na 15 Ọktoba 1910 ka arụchara ihe dị ka afọ atọ, ma jiri nnukwu oriri na-atọ ụtọ raara onwe ya nye.

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Peters (1981). Baukunst in Südwestafrika 1884-1914 (in German). SWA Wissenschaftliche Gesellschaft, 167–175. ISBN 978-0949995346.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Architecture in SWA" defined multiple times with different content
  2. Moritz (2010). Vier Generationen Redecker in Namibia seit 1866 (in German). W. Moritz. ISBN 978-99945-71-63-5. 
  3. Christuskirche in Windhoek. namibweb.com. Retrieved on 4 December 2016.
  4. National Heritage Council of Namibia. Retrieved on 12 February 2017.
  5. Dierks. Chronology of Namibian History, 1913. klausdierks.com. Retrieved on 4 December 2016.