Griot

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
griot
Ọrụ Aka
obere ụdị nkenarrator Dezie
ngalaba nke ọrụ agriot music Dezie
female form of labelgriotte, griot Dezie
male form of labelgriot Dezie

A griot (/ˈɡriːoʊ/; French: [ɡʁi.o]; Manding: jali ma ọ bụ jeli (na N'Ko: ː, djeli ma ọ dị ka djéli na mkpụrụ okwu French); Serer: kevel ma ọ bụ kewel / okawul; Wolof: Huakul) bụ onye ọkọ akụkọ ihe mere eme nke West Africa, onye na-akọ akụkọ, onye na'akụkọ, onye na na-agụ egwu, onye na - onye na-ede uri, ma ọ bụ onye na-eti egwu.[1] Griot bụ ebe nchekwa nke ọdịnala a na-ekwu okwu ma na-ahụkarị ya dị ka onye ndu n'ihi ọnọdụ ha dị ka onye ndụmọdụ nye ndị eze. N'ihi nke mbụ n'ime ọrụ abụọ a, a na-akpọ ha bards mgbe ụfọdụ.

Ọrụ griots[dezie | dezie ebe o si]

Ndị Griot taa bi n'ọtụtụ akụkụ West Africa ma nọ n'etiti ndị Mande (Mandinka ma ọ bụ Malinké, Bambara, wdg), Fulɓe (Fula), Hausa, Songhai, Tukulóor, Wolof, Serer, Mossi, Dagomba, ndị Arab Mauritania mkpa], na ọtụtụ ndị ọzọ dị nta otu. Okwu a nwere ike nweta site na ntụgharị asụsụ French "guiriot" nke okwu Portuguese "criado", ma ọ bụ otu okwu nwoke maka "ohu." Griots kacha na mpaghara ugwu nke West Africa.

  1. Unesco. Regional Office for Education in Africa, Educafrica, Numéro 11, (ed. Unesco, Regional Office for Education in Africa, 1984), p. 110