Halima Ali Adan

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Halima Ali Adan
Websitehttp://www.sswc-som.com/
Halima Ali Adan
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịKenya Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1984 Dezie
Ebe ọmụmụMombasa Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye na-akwado ikike mmadụ Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Greenwich Dezie

Halima Ali Adan bụ onye Somalia na-ahụ maka ihe ndị ruuru nwoke na nwanyị na ọkachamara na igbu akụkụ ahụ nwanyị (FGM). Ọ bụ onye isi oche nke Gender Based Violence (GBV) na onye njikwa mmemme maka Save Somali Women and Children (SSWC), otu ọrụ ebere na-enweghị uru nke dị na Somalia.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Adan ma zụlite ya na Mombasa, Kenya . [1] Ọ gụrụ Computer Science na Mahadum Greenwich na London ebe ọ nwetara nzere BSc. [2] [1] nwetasịrị MSc na Development Studies, Adan malitere ịrụ ọrụ maka Onye na-enye Ọrụ Ịntanetị na Kenya.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Kemgbe afọ 2014, Adan arụwo ọrụ maka Save Somali Women and Children (SSWC) dị ka onye njikwa mmemme na onye isi oche nke Gender Based Violence work group (GBV). [3] SSWC tọrọ ntọala [4] 1992 na Mogadishu site n'aka ụmụ nwanyị Somalia, ndị ebumnuche ha bụ ịmepụta otu na-enweghị uru nke ga-akwado ụmụ agbọghọ na ụmụ nwanyị Somalia bụ ndị a chụpụrụ ma na-enwe ime ihe ike na ịda ogbenye na obodo ha.

Ndị otu GBV nke Adan echewo ọtụtụ ihe mgbochi ihu n'inweta ikpe ziri ezi maka ndị Somalia na-emegbu ihe ike nwoke na nwanyị. Enweghị ndị uwe ojii [1] zụrụ nke ọma iji meghachi omume na ikpe GBV, ọnụ ọgụgụ dị ala nke ndị uwe ojii nwanyị, enweghị ntụkwasị obi na usoro ikpe Somalia, na egwu nke mmegwara site n'aka ndị na-eme ya, na-egbochi ọtụtụ ndị merụrụ ahụ ịkọ akụkọ mpụ GBV.

N'afọ 2014, gọọmentị UK" id="mwJQ" rel="mw:WikiLink" title="UK">UK na nkwado nke òtù ndị ọrụ ebere na-abụghị nke gọọmentị Somalia, nyere ego na SSWC na òtù ndị ọzọ dị na South-Central Somalia dị ka akụkụ nke £ 1 nde nke UK na-emefu na ọrụ iji gbochie ime ihe ike mmekọahụ gafee Somalia. Ego ahụ malitere na mbụ site n'inye ọrụ ndị bụ isi maka ndị merụrụ ahụ. [1]"Atụmatụ na-elekwasị anya na ọzụzụ na ikike iwulite gụnyere ndị ọrụ ahụike, na-enye nkwado psychosocial, iwu, na akụ na ụba na ịkwalite mmata site na agụmakwụkwọ. "

A gbakwunyere ego sitere na UK na ego na nkwado ọzọ sitere na United Nations Population Fund (UNFPA) na Office of U.S. Foreign Disaster Assistance (OFDA / USAID) na 2015. Nkwado mba ụwa enyerela Adan [5] ndị otu GBV ya aka ịgbasa usoro ihe omume ha, soro ndị otu ọrụ GBV ndị ọzọ nke Somalia na-arụkọ ọrụ ma na-enye ọzụzụ ọzọ nke ndị nhazi GBV na South Central na mpaghara Puntland nke Somalia.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 International Women's Day: Giving more assistance to the vulnerable community in Somalia for the last 2 years.. gov.UK. Retrieved on 24 July 2018.
  2. Halima Adan. Peace Builders.org. Retrieved on 24 July 2018.
  3. Dialogue for Action on Aid Localisation in Somalia. Humanitarian Leadership Academy (28 June 2017). Archived from the original on 21 July 2021. Retrieved on 24 July 2018.
  4. Who is SSWC?. Save Somali Women and Children. Archived from the original on 25 July 2018. Retrieved on 24 July 2018.
  5. Training of Somali GBV Working Group chairs, co-chairs and focal points. Global Protection Cluster. Archived from the original on 25 July 2018. Retrieved on 24 July 2018.