Homosexuality in ancient Greece

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nwa okorobịa na onye nọ na afọ iri na ụma na-enwe mmekọahụ n'etiti ndị mmadụ, iberibe iko Attic ojii, 550 BC525 BC, Louvre

N'oge ochie, ndị edemede dị ka Herodotus, Plato, Xenophon, Athenaeus[1] na ọtụtụ ndị ọzọ nyochara akụkụ nke ndina ụdị onwe na ọha mmadụ Gris.[2][3][4] Ụdị mmekọahụ nwoke na nwanyị kachasị ewu ewu na nke dị mkpa na mmekọrịta mmadụ na ibe ya na Gris oge ochie n'etiti ndị isi nọ n'etiti ụmụ nwoke toro eto na ụmụ nwoke na-eto eto ma ọ bụ ndị na-etolite etolite, nke a maara dị ka pederasty (alụmdi na nwunye na Gris oge Ochie n'etiti nwoke na ụmụ nwanyị bụkwa nke a haziri afọ iri na ụma, na ụmụ nwoke dị afọ iri atọ na-ejikarị nwunye n'oge ha dị afọ iri na-eto).[5] Ka o sina dị, ndina ụdị onwe na omume ya ka na-agbasa ebe niile dịka ụfọdụ obodo-steeti kwere ka ọ, ebe ndị ọzọ bụ ndị na-edoghị anya ma ọ bụ machibidoro ya.[6] Ọ bụ ezi ya na mmekọrịta mmekọahụ na etiti ndị ikom toro eto dị, ọ ga-ekwe omume ma ọ dịkarịa ala otu onye so na mmekọrịta ọ bụla na-emebi omenala mmekọrịta mmadụ na ibe ya site n'iwere ọrụ mmekọahụ na-enweghị isi dị ka Kenneth Dover si kwuo, ọ bụ ezie na ndị ọkà mmụta na-adịbeghị anya ajụla nke a. Ọ bụghị ihe doro anya etu a na-esi ele mmekọrịta dị otú ahụ n'etiti ndị mmekọ nwoke na nwanyị anya n'etiti ọha mmadụ n'ozuzu ya, ọkachasị maka ụmụ nwanyị, mana ihe atụ dị kemgbe oge Sappho.[7]

Ndị Gris oge ochie echeghị echiche gbasara mmekọahụ dị ka njirimara ọha mmadụ dị ka obodo ndị ọdịda anyanwụ nke oge a mere. Ndị Gris ekewaghị ọchịchọ ma ọ bụ omume mmekọahụ site na okike nke ndị sonyere, kama ọ bụ ọrụ onye ọ bụla so na-arụ n'omume mmekọahụ, nke onye na-arụsi ọrụ ike ma ọ bụ onye na-enweghị ike ịbanye. N'ime ọdịnala nke pederasty, polarization na-arụsi ọrụ ike / nke na-agafe agafe kwekọrọ na ọrụ mmekọrịta ọha na eze na-achịkwa na nke na-edo onwe ya n'okpuru: ọrụ (penetrative) na-ejikọta ya na nwoke, ọnọdụ ọha na eze dị elu, na ịghọ okenye, ebe ọrụ na-agafe agafe na-ejikọta ya na nwanyị, ọnọdụ ọha na eze dị ala, na ntorobịa.[7]  

  1. Athenaeus, Deipnosophistae 13:601–606
  2. Herodotus Histories 1.135
  3. Plato, Phaedrus 227a
  4. Xenophon, Memorabilia 2.6.28, Symposium 8
  5. Xen. Oec. 7.5
  6. Cohen (1994). Law, Sexuality, and Society: The Enforcement of Morals in Classical Athens. Cambridge University: Cambridge University Press, 6. ISBN 9780521466424. 
  7. 7.0 7.1 Oxford Classical Dictionary entry on homosexuality, pp.720–723; entry by David M. Halperin.