Ihe nwere ike ime

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Ikike n'ozuzu ya na-ezo aka na ikike a na-emezughị ugbu a. A na-eji okwu ahụ eme ihe n'ọtụtụ ngalaba dị iche iche, site na physics ruo na sayensị mmekọrịta mmadụ na ibe ya iji gosipụta ihe ndị nọ na steeti ebe ha nwere ike ịgbanwe n'ụzọ sitere na ntọhapụ dị mfe nke ike site na ihe ruo na mmezu nke ikike n'ime ndị mmadụ. Onye ọkà ihe ọmụma Aristotle tinyere echiche a n'ime ozizi ya nke ikike na eziokwu, [1] ụkpụrụ abụọ jikọtara ọnụ nke o ji nyochaa Physics)" id="mwEA" rel="mw:WikiLink" title="Motion (physics)">mmegharị, causality, ụkpụrụ omume, na physiology na Physics, Metaphysics, Nicomachean Ethics, na De Anima, nke bụ maka uche mmadụ. [2] Ihe nwere ike ime ka ọ bụrụ ihe dị adị site n'ime ihe ziri ezi; dịka ọmụmaatụ, nkume dị n'akụkụ ugwu nwere ike ịda nke enwere ike ime ka o doo anya site na ịkwanye ya n'elu ọnụ. Ọtụtụ asụsụ nwere ọnọdụ nwere ike, nhazi ụtọ asụsụ nke na-egosi na ihe nwere ike. Ndị a gụnyere Finnish,[3] Japanese,[4] na Sanskrit.[5]

Na physics, ikike nwere ike izo aka na ikike Skalar ma ọ bụ ikike vector. N'ọnọdụ ọ bụla, ọ bụ mpaghara akọwapụtara na mbara igwe, nke enwere ike inweta ọtụtụ ihe dị mkpa. Ihe atụ ndị na-eduga bụ ikike ndọda na ikike eletrik, nke enwere ike inweta mmegharị nke ikike ndọdọrọ ma ọ bụ ihe eletrik. Ike ụfọdụ nwere ike jikọtara, gụnyere Ikike Coulomb, ikike van der Waals, ikike Lennard-Jones na Ikike Yukawa. Na electrochemistry enwere Ikike Galvani, ike Volta, ike electrode, na ike electrode. Na thermodynamics, okwu ahụ bụ ikike na-ezo aka na ikike thermodynamic.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

 

  • Ọdịiche nwere ike ịdị (voltage)
  • Ike nwere ike
  • Mmiri nwere ike ime

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. dynamis–energeia, translated into Latin as potentia–actualitas (earlier also possibilitas–efficacia). Giorgio Agamben, Opus Dei: An Archaeology of Duty (2013), p. 46.
  2. Sachs, Joe (2005), "Aristotle: Motion and its Place in Nature", Internet Encyclopedia of Philosophy
  3. Clemens Niemi, A Finnish Grammar (1917), p. 27.
  4. Tatui Baba, An Elementary Grammar of the Japanese Language (1888), p. 18.
  5. Ratnakar Narale, Sanskrit for English Speaking People (2004), p. 332.