Ikechukwu Dozie

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ikechukwu Dozie
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya3 Maachị 1966 Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic, parasitologist Dezie
Prof.

Ikechukwu Dozie
Born
Ikechukwu Nosike Simplicius Dozie

(1966-03-03) 3 Maachị 1966 (age 58)
Umuokisi  Amuzi, Ahiazu Mbaise, Imo State,
NationalityNigerian
OccupationAcademician
TitleProfessor
Academic background
Education
ThesisOnchocerciasis in Imo state, Nigeria (2): the prevalence, intensity and distribution in the upper Imo river basin (2007)
Doctoral advisorCelestine Onwuliri
Academic work
DisciplinePublic health scientist
InstitutionsFederal University of Technology, Owerri
Prof. Dozie
Ikechukwu Dozie
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya3 Maachị 1966 Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic, parasitologist Dezie

Ọkammụta Ikechukwu Nosike Simplicius Dozie (Amụrụ na ubochi atọ na ọnwa nke atọ , afọ 1966) bụ ọkammụta nke Microbiology ( Medical Microbiology & Parasitology, [1] onye ọkammụta n'ihe gbasara ahụike ọha na eze, onye nkuzi na okachamara n'ihe gbasara ahụike obodo na-eje ozi ugbua na Nganaba Ahụike Ọha, Mahadum Federal nke Teknuzu Owerri, Naijiria. [2] Ọ bụ onye otu American Society of Tropical Medicine & Hygiene (ASTMH). Dozie bụ onye ndụmọdụ n’ Organizationtù Ahụ Ike Worldwa ; Usoro WHO nke Afrika maka Onchocerciasis. Ọ bụ Nhazi, Njikọ na Ọganihu, Federal University of Technology Owerri. [3]

Amụrụ Professor Dozie n’Umuokisi Amuzi, ochịchị obodo Ahiazu Mbaise nke Imo Steeti, Naịjirịa. O nwetere akwụkwọ nzere nke mbụ nke ụlọ akwụkwọ si na Agbani Road Primary School, Enugu, Enugu Steeti . Ọ gara Mbaise Secondary School, Aboh-Mbaise, Imo State wee nweta asambodo ụlọ akwụkwọ West Africa na Division One n'afọ 1980. Dozie nzere BSc jikọtara nganaba ọgụgụ Microbiology / Biochemistry na nzere nke abụọ Mahadum na ngalaba ọgụgụ Medical Microbiology si Mahadum Nigeria, Nsukka na okachamara mahadum na ahụike ọha na eze na ụmụ ahụhụ anaghị ahuanya na Mahadum nke Jos. [4] Ọchịchọ ya inwekwu nkà na nlekota agụmakwụkwọ dị elu mere ka ogaa ebe omụmụ Galili International Management Institute (GIMI) Israel n'afọ 2010 na 2014.

Ọrụ ọkachamara[dezie | dezie ebe o si]

Dozie malitere ọrụ nkuzi ya n'afọ 1992 dị ka onye enyemaka onye nkuzi na Mahadum Imo State Owerri, Naijiria ebe a buliri ya n'ọkwa ọkammụta n'afọ 2005. O tinyere aka dika onye ọkammụta nleta Mahadum Federal University of Technology Owerri, Naijiria site n'afọ 2007 rue n'afọ 2010 mgbe ono na ezumike wezuga onwe na Mahadum Imo State Owerri . Ọ bụ onye isi , mbadamba ebe nkuzi ahụike ọha na eze ; Onye isi , Nukwu Mbadamba ebe nkuzi ahụike ọha na eze teknuzu, Otu onye n'ime ndị no na isi ochichi Kansul nke iri na otu nke Mahadum Federal University of Technology Owerri .

Olu Dozie na ọha obodo gụnyere l onye njikwa oge na Panel nke abụọ nke Nkwalite Ọkwa Nzụkọ (HLM) nke GlobalPower Women Network Africa (GPWNA) nke goomenti Naijiria na African Union na na nkwado nke UNAID haziri na isi obodo Naijiria bu Abuja site na ubochi iri asaa rue na ubochi iri abụọ na asatọ nke ọnwa isii n'afọ 2013; Onye nhazi, Usoro ntụnye aka maka ndị nnọchi anya-ndị ahọpụtara site n’aka Mịnịstrị nke okwu Ofesi na Naịjirịanke ọnwa iri na abụọ site na ubochi itolu rue na ubochi iri na ato , n'afọ 2013; Onye nyocha ,n'afọ 2014 Commonwealth Scholarship and Fellowship Plan (CSFP) Nhọrọ Ajụjụ, Federal Ministry of Education Federal Scholarship Board, Nanet Suites Abuja, Ubochi nke mbụ rue na nke ise ọnwa iri na abụọ n'afọ 2014 burukwazia Otu Imo State Transition Technical Committee (Eprel, 2019). [5] [6]

Dozie bu onye otu otutu otu ọgụ akwụkwo na ndi okacha-amara. Ndị a gụnyere American Society of Tropical Medicine & Hygiene (ASTMH); Otu International AIDS Society (IAS); Lọ Ọrụ Zoological nke Nigeria (Life Member) (ZSN); Societytù Na-ahụ Maka Microbiology nke Nigeria (NSM); Parasitology na Ahụike Ọha na Ọha nke Nigeria (PPSN); Biotechnology Society nke Nigeria (BSN); Council for Intellectual Cooperation of Nigeria (COFICON); Kansụl nke Ndị Ọkammụta Ochịchị nke Nigeria (CODES); Ike mmeghari na Alternative Energy Society of Nigeria (RAESON). A họpụtara ya, onye otu Council Council, Parasitology and Public Health Society of Nigeria (PPSN) dika onye South East Zonal Coordinator nke (2011- 2016).

Nnyocha[dezie | dezie ebe o si]

N'oge gara aga, omere nnyocha ihe gbasa onchocerciasis (ìsì osimiri), lymphatic filariasis, Guinea worm (dracunculiasis). Ugbu nnyocha ndị na amasi ya bu ndị gbasara ecology, Epidemiology, socioeconomic akụkụ na ịchịkwa ọrịa na nke ebe okpomọkụ nhọpụta akpan akpan, ụkwara nta, HIV / AIDS, ịba, cryptosporidiosis, akara filariasis, onchocerciasis (Osimiri isi), schistosomiasis, dracunculiasis (Guinea worm), loiasis wediri gaba ; Ọrịa na-ebute site na mmekọahụ (STI) na nsogbu ahụike ọmụmụ; Idebe gburugburu ebe obibi, ịdị ọcha na njikwa ịrịa ọrịa ; Chọgharị iji usoro ọgwụgwọ ahịhịa dị iche iche dị ka otito maka ọgwụ mgbochi ịba. O tinyela aka na mbọ sayensi mba na mba na ụfọdụ gụnyere nke Council for the Development of Social Science Research na Africa (CODESRIA) site na (35 / T96) Grant Grant na: Ọnọdụ Mmekọrịta ọha na eze na akụ na ụba nke Onchocercal dermatitis na Imo River basin nke South East Nigeria;  [7] ; UNDP / WORLD BANK / WHO Mmemme Pụrụ Iche Maka Nnyocha na Ọzụzụ na Ọrịa Tropical, (TDR) (Nke 970533) Onyinye Nchọpụta Na: Onchocerciasis na Mmekọrịta Socioeconomic ya na Osimiri Imo, South East Nigeria; TDR Geneva Director's Initiative Fund (DIF ID: 931087) na: Lymphatic filariasis na Onchocerciasis na Rainforest nke Nigeria: Mmetụta Ọha nke Mmekọ Mmekọahụ n'etiti Nwanyị dika onye na-enyocha mkpụrụ ego ; National Onchocerciasis Control Programme (NOCP) Nigeria, Consultant on Rapid Epidemiological Mapping of Onchocerciasis (REMO) in Nigeria (Team Leader to Taraba, Katsina & Akwa-Ibom States during REMO refinement exercise in Nigeria (November-December, 2000); and World Health. Organizationtù / Mmemme Afrịka maka Onchocerciasis Control (WHO / APOC), Onye Ndụmọdụ Nwa Oge na Rapid Epidemiological Mapping of Onchocerciasis (REMO) na South Sudan (February 28-March 28, 2003).

Onu na Ude[dezie | dezie ebe o si]

Ọkammụta Dozie nwetere ọtụtụ nsọpụrụ na onyinye. Ha gụnyere :

  • Onye otu nke Society for Environmental and Public Health of Nigeria (FSEPHON), Julaị 2019;
  • Onye otu nke Parasitology na Public Health Society of Nigeria (FPPSN), Ọktọba, 2017;
  • Onye otu nke Postgraduate College of Science Science, Nigeria (FPCEHSN), Ọktọba 2016;
  • Onye otu nke African Scientific Institute (ASI). F), Septemba 2010;
  • Onyinye International Research Association nke Middle States African Studies Association, West Virginia State College, US (May, 2000).

Mbipụta[dezie | dezie ebe o si]

  • DOZIE, INS; OKEKE, CN & UNAEZE, NC. A na-enye aka, proteinase keratolytic proteinase sitere na Chrysosporium keratinophilum . Akwụkwọ bụ World Journal of Microbiology na Biotechnology 10: 563-567 (1994 ).
  • DOZIE, INS; ONWULIRI, COE; NWOKE, BEB. Onchocerciasis nke di na steeti Imo. Ihe omuma obodo na nkwenkwe banyere nnyefe, ọgwụgwọ na mgbochi. Ahụike Ọha, 118 (2): 128-130 (2004).
  • DOZIE, INS; ONWULIRI, COE; NWOKE, BEB. Onchocerciasis in Imo State, Nigeria. 2. Oke, ike na nkesa na Oke Osimiri Osimiri Oke. Akwụkwọ bụ International Journal of Environmental Health Research, 14 (5): 359-369
  • DOZIE, INS; ONWULIRI, COE; NWOKE, BEB; ONWULIRI, VA. Clinical na parasitological akụkụ nke onchocercal akpụkpọ ọrịa na Nigeria. Dọkịta Tropical, 35 (3): 142-144 (2005).
  • DOZIE, INS; ONWULIRI, COE; NWOKE, BEB; CHUKWUOCHA, UM; CHIKWENDU, CI; OKORO, M; NJEMANZE, PC. Onchocerciasis na epilepsy na akụkụ nke Imo River Basin, Nigeria: Nkwupụta mbido. Ahụike Ọha, 120 (5): 448-450 (2006).
  • DOZIE, INS; ONWULIRI, COE; NWOKE, BEB; CHUKWUOCHA, UM; NWOKE, EA. Njupụta nke nsogbu lymphatic n'ihi ọrịa Onchocerciasis. Akwụkwọ akụkọ Nigeria nke Parasitology, 27: 23-28 (2006). [8]
  • CHUKWOCHA, UM & DOZIE, INS. Transmissionkpụrụ ịba na ọrịa nke ịba na mpaghara holoendemic nke Imo River Basin nke Nigeria. Ihe nyocha nke BMC, 4: 514-522 (2011)



    </br>

Ntughari[dezie | dezie ebe o si]