Jesca Ababiku

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Jesca Ababiku
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịUganda Dezie
Aha enyereJessica Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya17 Julaị 1975 Dezie
Ebe ọmụmụUganda, Adjumani District Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụeducator, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye nkuzi Dezie
Ọkwá o jimember of parliament Dezie
Mpaghara ntuli akaAdjumani District Dezie
ebe agụmakwụkwọMuni National Teachers' College, Metu Secondary School, Makerere University, Gulu University Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịNational Resistance Movement Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaCatholicism Dezie

Jesca Ababiku (amụrụ na 17 Julaị na afo 1975) bụ onye nkuzi na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Uganda. Ọ bụ onye otu nke iri nke Uganda ugbu a, na-anọchite anya ndị obodo Adjumani n'otu n'ime oche ndị omeiwu echekwara maka ụmụ nwanyị.[1] Ọ bụ onye otu National Resistance Movement (NRM), otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-achị Uganda n'okpuru onye isi oche nke Yoweri Kaguta Museveni Tibuhaburwa, onye isi ala nke Republic of Uganda ugbu a (dị ka nke afo 2021).

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Ababiku n'ụbọchị iri na asaa nke ọnwa Julaị n'afọ 1945. Ọ tolitere na mpaghara Adjumani.[2] Ọ gara Adjumani Girls Primary School, gụsịrị akwụkwọ na afo 1990 na Primary Leaving Examination. N'afọ 1994, ọ nwetara asambodo agụmakwụkwọ Uganda na Metu Secondary School, n'afọ 1997, ọ nwetara asambodu agụmakwụkwọ nke Uganda Advanced na Moyo Secondary School na Moyo Town, na afo 1999 ọ gụsịrị akwụkwọ na Muni National Teachers College na Diploma na agụmakwụkwọ. N'afọ 2006, ọ nwetara nzere bachelọ na agụmakwụkwọ na Mahadum Makerere, ma mesịa n'afọ 2013, ọ gụsịrị akwụkwọ na Mahadume Gulu na nzere masta na agụmakmakwụkwọ.[2]

Ahụmahụ ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ababiku ghọrọ onye nkuzi n'oge na-adịghị anya mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na Muni National Teachers College. N'afọ 2000, ọ malitere ịkụzi na Alere Secondary School, ụlọ akwụkwọ gọọmentị na-enyere aka na mpaghara Adropi nke Adjumani District nke e guzobere na afo 1991 dị ka ụlọ akwụkwọ obibi iji nyere ụmụaka ndị gbara ọsọ ndụ aka, ọkachasị ndị si South Sudan.[2][3][4]

N'afọ 2002, ọ ghọrọ onye nnọchi anya ndị nkuzi na Board of Governors nke Alere Secondary School, ọkwá o nwere ruo n'afọ 2004, ma rụọ ọrụ dị ka onye nkuzi klas na onye isi nke ngalaba akụkọ ihe mere eme site n'afọ 2004 ruo na afo 2006. Ọ ghọkwara onye ndụmọdụ distrikti na gọọmentị ime obodo Adjumani District site na afo 2002 ruo na afo 2010 ma bụrụ onye otu kansụl nke Mahadum Kyambogo site na afo 2004 ruo na afo 2010. Ọ bụ odeakwụkwọ nke mmepụta maka Adjumani District Local Government site na afo 2004 ruo na afo 2006, ma site na afo 2006 ruo na afo 2010 ọ bụ onye otu kansụl nke National Union of Disabled Persons of Uganda. Na mbido afọ 2002, ọ ghọrọ onye isi oche nke Adjumani nwere nkwarụ, ọkwá ọ nọrọ ruo n'afọ 2010.[2]

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 2010, ọ lara ezumike nká site n'ịbụ onye nkuzi, site n'ịghọ onye ndụmọdụ distrikti maka Gọọmentị Obodo Adjumani, na ọrụ ya na National Union of Disabled Persons of Uganda na Adjumani Disabled Persones Association iji gbaa ọsọ maka Nzukọ Ndị Omeiwu nke Uganda.[2] Ọ gbara ọsọ dị ka onye nweere onwe ya (ọ bụ ezie na o mechara bụrụ onye otu National Resistance Movement) maka onye nnọchi anya nwanyị distrikti maka distrikti Adjumani wee merie. O nwetara vootu 17,037 iji merie asọmpi ụzọ anọ maka oche ahụ.[5]

Nhọrọ 2011
2011 Ugandan general election: District Women Representative Adjumani District[5]
Nnọkọ Onye a ga-achọ Votu %
Onye nweere onwe ya Jesca Ababiku 17,037 51,38
National Resistance Movement Jesca Osuna Eriya 14,231 42.92
Nzukọ maka Mgbanwe Ọchịchị Onye kwuo uche ya Hellen Achan 1,145 3.45
Onye nweere onwe ya Mamawi Josephine Ujjeo 732 2.21

Na nzuko omeiwu, Ababiku bụ onye otu Kọmitii Akụkọ Ọha na Kọmitii na-ahụ maka ihe gbasara onye isi ala.[2] Ọ bụkwa onye otu Uganda Women Parliamentary Association (UWOPA), ebe ọ bụ onye otu Employment Act / Economic empowerment round table committee nke Agnes Kunihira bụ onye isi oche ya.[6][7]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Jesca Ababiku bụ onye na-alụbeghị di.[2] Ihe ntụrụndụ ya gụnyere ige egwu na ịgụ akwụkwọ.[2]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke ndị otu nke iri na otu nke Uganda
  • Moses Ali
  • Ógbè Adjumani

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Find an MP. Parliament of the Republic of Uganda (11 November 2019). Archived from the original on 28 September 2020. Retrieved on 10 November 2019.
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 2.6 2.7 Jesca Ababiku. Parliament of Uganda (11 November 2019). Archived from the original on 27 April 2021. Retrieved on 11 November 2019.
  3. Uganda Schools Guide. Alere Secondary School. Uganda Schools Guide. Retrieved on 11 November 2019.
  4. Embassy of Japan in Uganda. The Project for Construction of Boys’ Dormitory Blocks at Alere Senior Secondary School. www.ug.emb-japan.go.jp. Archived from the original on 18 October 2022. Retrieved on 12 November 2019.
  5. 5.0 5.1 The Electoral Commission (July 2011). REPORT ON THE 2010/2011 GENERAL ELECTIONS. The Electoral Commission of Uganda. Archived from the original on 23 November 2020. Retrieved on 11 November 2019.
  6. Uganda Women Parliamentary Association | This is the official website of The Uganda Women Parliamentary Association. uwopa.or.ug. Retrieved on 21 March 2021.
  7. Uwopa Round Table Committees | Uganda Women Parliamentary Association. uwopa.or.ug. Archived from the original on 18 April 2021. Retrieved on 21 March 2021.