Joe Louis Light

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Joe Louis Light
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
Aha enyereJoe Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1934 Dezie
Ebe ọmụmụDyersburg Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya2005 Dezie
Ebe ọ nwụrụMemphis Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye ese, onye na-akpụ ihe ọkpụkpụ Dezie
Ebe obibiMemphis Dezie
agbụrụNdi Afrika nke Amerika Dezie
ụdịnaïve art Dezie
onye nnọchite anya nwebiisinkaikike mmeputakwa nke CISAC-otu nọchiri anya ya Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Joe Louis Light (1934-2005) bụ ónyé America na-ese ihe si Dyersburg, Tennessee. Ọrụ ya na-elekwasị anya na transcendentalism, inweta nghọta ime mmụọ ma ọ bụ omume, na nguzozi na usoro nke eluigwe na ala.

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Joe Light tolitere n'ugbo dị na mpụga Dyersburg, Tennessee na nne ya, Virgie (Virgin) Mary, na nnà ya, Hiawatha.[1] Ọ kewapụrụ onwé ya na nne na nna ya mgbe ọ bụ nwata nwoke ma gụchaa ruo na nke asatọ na Brewer High School.[2] Ọ nọrọ n'ọrụ ugbo mgbè ọ na-eto eto ruo mgbe ọ debanyere aha na ndị agha na Machị 1951. Otú ọ dị, n'ọnwa Ọgọstụ nke otu afọ ahụ, a tọhapụrụ ya n'ihi na, dịka o kwuru, "Amagara m na ha ga-eziga m Korea, yabụ merụrụ m aka".[2] N'oge na-adịghị anya mgbè ọ hapụsịrị ndị agha, a tụrụ ya mkpọrọ site na 1954-55 maka ịpụnara ụlọ ahịa nri. A tụkwara ya mkpọrọ n'ụlọ mkpọrọ Nashville site na 1960 na 1966-68. N'oge mbụ a màrà ya ikpe n'ụlọ mkpọrọ, Light zutere onye rabaị wee gbanwee gaa n'okpukpe ndị Juu. Ọ chetara na ịnụ Agba Ochie "bụ oge mbụ ihe onye nkwusa kwuru kwuru na ọ bụ ihe ezi uche dị na ya nye m".[3]

Light nwụrụ n'abalị isii n'ọnwa Ọgọstụ n'afọ 2005, mgbè ọ dị afọ iri asaa ma lie ya na West Tennessee State Veterans Cemetery.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Joe Light malitere ime ihe osise mgbè ọ tọghatara na okpukpe ndị Juu. Ka ọ na-aga n'ebe ndịda etiti ọdịda anyanwụ na-achọ nwunye, ọ malitere ịdepụta ma na-edepụta ụkpụrụ omume na amaokwu Agba Ochie n'ebe ọha na eze. Ihe odide nyeere ya aka ịzụlite ụdị akara ya, nke o ji mée ka ụkpụrụ omume ya gbanwee.[4] Ozugbo ọ lụrụ Rosie Lee Cotton wee biri n'ụlọ ya na Looney St. na Memphis na 1970, o jiri ụlọ ya dị ka isi ụlọ ọrụ ya màkà izipu ozi ya. O nwetara mkpali site na ihe odide ya n'afọ ndị 1960 wee malite ide iwu omume na omume ọma na shutters na siding nkè ụlọ ya.[1][5][6]

Ihe onwunwe[dezie | dezie ebe o si]

Ojiji nke ìhè chọtara driftwood si Mississippi màkà ụfọdụ n'ime ihe ọkpụkpụ ya. Ọ na-eji ihe ndị ọzọ a chọtara dị ka usoro T.V. ochie na hubcaps màkà ihe osise na nchịkọta ya. E mepụtara ọtụtụ n'ime ihe osise ya na ágbá ụlọ na plywood dị nro.

Ihe Ndị Kpaliri ya[dezie | dezie ebe o si]

Okpukpe na okwukwe nke onwé ya bụ ihe kachasị mkpali Light. "N'ịhapụ Iso Ụzọ Kraịst Baptist nke ntorobịa ya, ọ zụlitere okwukwe onwe onye nke ajọ mbunobi agbụrụ ọ nwéré n'oge ikike ọbọdọ South, yana ebubo megide mmetụta nke Iso Ụzọ Ụzọ Kraịst na ndị a na-achị. "[1]

Ihe oyiyi na-apụta ugboro ugboro[dezie | dezie ebe o si]

Hobo na Birdman na-apụta dị ka ihe oyiyi ọdịnala na-apụghị ịhụ ányá n'ọrụ Light. Ha abụọ na-achọpụta mmalite ha na njem Light na ntọghata na nghọta ime mmụọ. Hobo na-anọchite anya ónyé na-enweghị nghọta na-achọ ihe ọ pụtara. Ìhè esewo nsụgharị anọ nke The Hobo, otu ojii, otu ọcha, otu ọbara ọbara, na otu odo, na-ezo aka na ihe nketa ya dị iche iche. O debere Hobo n'etiti okike, nke na-abụkarị n'akụkụ osimiri ma ọ bụ ugwu, nke na'anọchite anya enweghị nkwụsị nke Hobo ga-agafe iji nweta nghọta.[7]

Ihe ngosi[dezie | dezie ebe o si]

E dekọrọ ọrụ Light na ihe ngosi ndị a:

  • N'èzí Mainstream: Folk Art in Our Time. 19 Mee- 12 Ọgọst 1988, High Museum of Art. Atlanta, GA[2]
  • Ashe: Improvisation na Recycling na African-American Visionary Art. 2 Feb.- 29 Mar. 1993. Diggs Gallery - Mahadum steeti Winston-Salem. Winston-Salem, NC[8]
  • Ọhụụ na-akpali akpali nke ndịda America: Ndị na-ese ihe na-akụzi onwe ha, 1940 ruo ugbu a. 23 Ọktoba 1993- 30 Jenụwarị 1994 New Orleans Museum of Art. New Orleans, LA[8]
  • Foto na uche m: Contemporary American Self-Taught Art site na nchịkọta nke Dr. Kurt Gitter na Alice Rae Yelen. 4 Feb.- 7 Apr 1996, Birmingham Museum of Art, Birmingham, AL.[8]
  • Wind in my Hair 12 Ọktọba 1996- 21 Apr 1997, American Visionary Art Museum. Baltimore, MD[8]
  • Ụgbọ Noa: Ụmụ anụmanụ site na Southern Self-Taught Artists. 1 Ọgọst- 19 Septemba 1998. Ebe ngosi nka nke Mahadum Memphis. Memphis, TN.[8]
  • Ka ọ na-enwu gbaa: Self-taught Art site na T. Marshall Hahn Collection. 23 Jun. - 2 Sep. 2001. High Museum of Art. Atlanta, GA[4]
  • Ihe akaebe: Vernacular Art of the African-American South. 15 Sep- 19 Nov. 2001. Kalamazoo Institute of Art. Kalamazoo, MI.[9]
  • Mkpughe: Art si n'aka ndị Africa America South. 3 Jun 2017- 1 Apr. 2018. Ebe Ngosi Ihe Mgbe Ochie De Young San Francisco, CA[10]
  • Akụkọ ihe mere eme jụrụ ịnwụ. 22 Mee- 23 Septemba 2018. Metropolitan Museum of Art. New York, NY

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 Wertkin (2004). Encyclopedia of American Folk Art. New York: Routledge, 283. 
  2. 2.0 2.1 2.2 Rosenak (1990). Museum of American Folk Art Encyclopedia of twentieth-century American folk art and artists. New York: Abbeville Press, 190–191. ISBN 1-55859-041-2. 
  3. Coker (2001). "Souls Grown Deep: African American Vernacular Art of the South". African American Review 35 (4): 660. DOI:10.2307/2903291. ISSN 1062-4783. 
  4. 4.0 4.1 Cubbs (2001). Let It Shine: Self-taught Art from the T. Marshall Hahn Collection. Jackson, MS: University Press of Mississippi, 171. 
  5. Sign in Joe Light's yard | Souls Grown Deep Foundation. www.soulsgrowndeep.org.
  6. Sign from Joe Light's yard | Souls Grown Deep Foundation.
  7. Watson (Fall 2014). "Southern Waters: A Visual Perspective". Southern Cultures: Southern Waters Issue 20: 65. 
  8. 8.0 8.1 8.2 8.3 8.4 Sellen, Betty-Carol. (2016). Self-taught, outsider and folk art. A guide to American artists, locations and resources.. McFarland & Company Inc. ISBN 9780786475858. OCLC 927446345. 
  9. Conwill, Kinshasha H. (2002). Testimony : vernacular art of the African-American South : the Ronald and June Shelp Collection. Stewart, Tabori & Chang. ISBN 0810944847. OCLC 48109126. 
  10. Revelations: Art from the African American South (en). de Young (2017-08-04). Retrieved on 2019-09-12.