Josiah Ransome-Kuti

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Josiah Ransome-Kuti
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereJosiah Dezie
aha ezinụlọ yaKuti Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1 Jụn 1855 Dezie
Ebe ọmụmụAbeokuta Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya4 Septemba 1930 Dezie
Dị/nwunyeunknown value Dezie
IkwuWole Soyinka, Fela Anikulapo Kuti Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaAsụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa Dezie
Asụsụ ọ na-edeAsụsụ Yoruba Dezie
Ọrụ ọ na-arụcleric, onye na-ede ihe Dezie
Josiah Ransome-Kuti

.Josiah Jesse “JJ” Ransome-Kuti (1 June 1855 – 4 September 1930) bụ onye ọrụ Naijiria na onye na-ede egwu .  [1] A mara ya maka kọntaktị ukwe Ndị n'egwú ndị obodo, [2] na ide ukwe Ndị na Yoruba .

Ndụ mmalite na ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

. [1]Josiah Jesse Likoye Ransome-Kuti na June 1, 1855, na Igbein, Abeokuta, Ogun State.  Ezin iro ya bụ ndị Egba na nne na nna ya, Kuti ( c. 1820 – 1863) na Anne Ekidan Efupeyin ( c. 1830 – Julaị 1877), [1]amụkwara na Abeokuta.  Nne na nna Josiah, Jamo na Orukoluku, sitere n'obodo Orile Igbein nke dị n'ime ike Egba, mana ha abụwo mmadụ abụọ n'ime ndị mbụ bi na Abeokuta mgbe e hiwere ya na 1830. Josiah Ransome-Kuti ama ana baptism.  ke 1859. O nwere nwanne 1, Eruwe Lousia Kuti.  Mgbe nne ya, Anne, bụ onye isi Onye mkpuchi n'oge mbụ, nna ya, Kuti, bụ onye na-eso ndị Yoruba, ma jụ Iso Ụzọ ihe na-egbochi ndị Europe na Abeokuta.  Ntu mmemme ya ma na-ama ugboro ugboro na mbọ ọ na-agba ime ka nwa ha nwoke nwee ike.  Otú ọ dị, na 1863, Kuti nwụrụ, hapụ Anne ka ọ ọ dị ka Onye akwụkwọ na- emetụta Chineke.  [2] Ọ debara aha ya dị ka akwụkwọ na Church Missionary Society Training Institution, Abeokuta, tupu ọ gawa na Church Missionary Society Training Institute, Lagos na 1871

. [1] [2]N'oge na-adịghị anya ka ọ akwụkwọ akwụkwọ na Church Missionary Society Training Institute, Lagos, Ransome-Kuti e were dị ka onye nkuzi na St. Peter's School, Ake, Abeokuta, wee họrọ na 1879 ka ọ ediere egwu na CMS Girls  School, Lagos, ebe o zutere Bertha Anny Erinade Olubi.  [1] N'afọ 1891, e mere ya katikist na Gbagura Church Parsonage, Abeokuta tupu o hiwe ụlọ ụka Gbagura, bụ ụlọ ụka obodo ebe ọ tụụrụ ndị mmadụ n'okwukwe Ndị ụlọ site n'ike ya n'ị abụabụ ozioma nke  bekee ka ọ bụrụ abụ ozioma

[3]Ransome-Kuti ikpe dikọn na 1895, chiri onye ndú na 1897 ma bụrụ onye ọka ikpe mpaghara site na 1902 ruo 1906. [1] N'afọ 1911, a na-ahụ ya dịka onye ozi St. Peter's Cathedral Church, Ake ka ọ rụchara ọrụ.  dịka onye mbụ na-ahụ maka ndị ọrụ ụka Abeokuta.

. [4] [5]Na 1922, e mere ya akwụkwọ ikike nke Katidral Church of Christ, Lagos na na 1925, ọ na-ሰር onye Naijiria mbụ album, mgbe ọ dechara ọtụtụ abụ Yoruba na gramophone site na Zonophone Records

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Ọ akụkọ Bertha Erina Olubi na 1882, ada Rev. Daniel Olubi (1830-1912) na Susannah Olubi (nee Daley) (1821-1924).  Ha ụmụ atọ;  Anne Lape Iyabode Ransome-Kuti, Azariah Olusegun and Israel Oludotun .  Nwakwara ụmụ ise ndị ọzọ sitere na ndị ọzọ.  Ụmụ ya ga-abụ egwu Ransome-Kuti .  Nwa ya Anne nwere ikike nwa ekiri, Grace Eniola Soyinka, nke Ransome-Kuti na-egosi ya ike.

Akwụkwọ akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Ransome-Kuti, Josiah Jesse. Dictionary of African Christian Biography. Archived from the original on 11 March 2016. Retrieved on 6 March 2016.
  2. Raph Uwechue (1991). Makers of Modern Africa. Africa Journal Limited. 
  3. H. Zell, C. H. Bundy and V. Coulon (eds), A New Reader's Guide to African Literature, rev. edn, (London : Heinemann, 1983).
  4. Ádébáyò Ádésóyè (25 March 2015). Scientific Pilgrimage: 'The Life and times of Emeritus Professor V.A Oyenuga'. D.Sc, FAS, CFR Nigeria's first Emeritus Professor and Africa's first Agriculture Professor.. AuthorHouse, 75–. ISBN 978-1-5049-3785-6. 
  5. Sansom. "Great Dynasties: The Ransome-Kutis", The Guardian, 11 December 2015. Retrieved on 6 March 2016.