Kọmitii na-ahụ maka ihe ndị e ji akụrụngwa maka nri na ọrụ ugbo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Commission on Genetic Resources for Food and Agriculture nke Food and Agricultural Organization of the United Nations (FAO) bụ òtù na-ahụ maka gọọmentị na-ahụkarị okwu ndị metụtara njikwa ụdị dị iche iche nke metụtara nri na ọrụ ugbo.[1] E guzobere ya na 1983 dị ka Commission on Plant Genetic Resources for Food and Agriculture.[2][3] N'afọ 1995, a gbatịkwuru ikike nke Commission iji kpuchie ihe niile dị iche iche nke ihe ndị dị ndụ maka nri na ọrụ ugbo ma gbanwee aha ya ka ọ bụrụ nke ugbu a.[4] Ndị otu ya nwere mba 179 na European Union.

Iwu nke Commission na-ebo ya ebubo na ọ na-arụ "ọrụ nhazi na ... na-emeso iwu, ngalaba na ihe gbasara ngalaba ndị metụtara nchekwa na iji ihe onwunwe mkpụrụ ndụ ihe nketa nke metụtara nri na ọrụ ugbo".[5] Ebumnuche ya bụ "ịgbalị ịkwụsị mfu nke ihe onwunwe mkpụrụ ndụ ihe nketa maka nri na ọrụ ugbo, yana ijide n'aka na nchekwa nri ụwa na mmepe na-adịgide adịgide site n'ịkwalite nchekwa ha na ojiji na-adịgidere, gụnyere mgbanwe, ohere na ịkekọrịta uru ziri ezi na nke ziri ezi nke uru sitere na ojiji ha".[6]

Ọrụ nke Commission na-agụnye ilekọta nyocha zuru ụwa ọnụ nke ụdị dị iche iche na ihe onwunwe mkpụrụ ndụ ihe nketa eji eme ihe na ngalaba dị iche iche nke nri na ọrụ ugbo na ịmepụta ngwá ọrụ iwu mba ụwa metụtara njikwa nke ihe onwunwa ndị a.[1]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

E guzobere Commission on Plant Genetic Resources for Food and Agriculture na 1983 n'ụzọ kwekọrọ na mkpebi nke nnọkọ nke iri abụọ na abụọ nke Nzukọ nke FAO.[7][3] Otu mkpebi ahụ nabatara International Undertaking on Plant Genetic Resources for Food and Agriculture, nkwekọrịta na-adịghị agbanye agbanye iji kwalite nkwekọrịta n'ịchịkwa ihe onwunwe mkpụrụ ndụ ihe nketa n'ụwa niile.[3] Nzukọ Nzukọ Nzọụkwụ Mbụ nke Commission ahụ mere n'afọ 1985.[8]

N'agbata afọ 1983 na 1991, ọrụ Commission lekwasịrị anya n'ịbịaru nkwekọrịta banyere nkọwa nke International Undertaking.[3] Site na 1993 gaa n'ihu, ọ rụrụ ọrụ na nkwekọrịta nke International Undertaking na Convention on Biological Diversity, usoro nke mesịrị duga na nnabata nke International Treaty on Plant Genetic Resources for Food and Agriculture.[9][3][3]

N'afọ 1992, Agenda 21, nke a nabatara na Nzukọ Mba Ndị Dị n'Otu na Mmepe, kpọrọ oku maka nkwadebe nke "akụkọ ụwa" gbasara ihe ọkụkụ maka nri na ọrụ ugbo na nkwadebe nke ""atụmatụ ọrụ zuru ụwa ọnụ" maka ihe ndị a.[10] Kọmitii ahụ mechara duzie nkwadebe nke The State of the World's Plant Genetic Resources for Food and Agriculture, nke FAO bipụtara na 1997.[11] Usoro a dugara na mmepe na nnabata nke Global Plan of Action for the Conservation and Sustainable Utilization of Plant Genetic Resources for Food and Agriculture.[12]

N'afọ 1995, Nzukọ FAO kpebiri "ịgbasawanye ikike nke Commission ... iji kpuchie ihe niile dị iche iche nke ihe ndị dị ndụ metụtara nri na ọrụ ugbo" ma wepụ okwu "osisi" na aha Commission.[4]

N'afọ 2001, Nzukọ nke FAO nabatara Nkwekọrịta Mba Nile na Ihe onwunwe Genetic nke osisi maka nri na ọrụ ugbo, ihe iwu kwadoro nke Commission ahụ kwurịtara.[3]

N'afọ 2007, ụlọ ọrụ ahụ bipụtara The State of the World's Animal Genetic Resources for Food and Agriculture.[13][14] Usoro a dugara na mmepe na nnabata nke Global Plan of Action for Animal Genetic Resources.[15]

N'afọ 2010, ụlọ ọrụ ahụ bipụtara akụkọ nke abụọ[16] gbasara ọnọdụ nke ihe ọkụkụ nke ụwa. Usoro a dugara na mmepe na nnabata nke Atụmatụ Ụwa nke Abụọ maka Ihe Ndị Mkpụrụ ndụ Ihe ọkụkụ maka Nri na Ọrụ Ugbo na 2011.[17]

N'afọ 2014, ụlọ ọrụ ahụ bipụtara The State of the World's Forest Genetic Resources.[18] Usoro a dugara na mmepe na nnabata nke Global Plan of Action for the Conservation, Sustainable Utilization and Development of Forest Genetic Resources.[19]

N'afọ 2015, ụlọ ọrụ ahụ bipụtara Akụkọ nke Abụọ na Ọnọdụ nke Ihe Ndị Dị[20] n'Ebe Ọdịdị Anụmanụ nke Ụwa maka Nri na Ọrụ Ugbo.

N'afọ 2019, ụlọ ọrụ ahụ bipụtara The State of the World's Biodiversity for Food and Agriculture na The State of World's Aquatic Genetic Resources for Food and agriculture.[21][22][23][24]

Iji kwado ma kwado mmejuputa atụmatụ atụmatụ ya zuru ụwa ọnụ, Commission ahụ anabatala ọtụtụ koodu, ụkpụrụ na ụkpụrụ nduzi. O mebekwara usoro maka nyochaa mmejuputa atụmatụ atụmatụ zuru ụwa ọnụ nke ime ihe, gụnyere site na usoro ozi dabeere na webụ dị ka World Information na Early Warning System on Plant Genetic Resources for Food and Agriculture (WIEWS) na Ụlọ Ọrụ Diversity Information System. (NNA-IS). N'ihe gbasara ịnweta na nkekọrịta uru, Kọmịshọn ahụ mepụtara Elements iji kwado mmezu nke nnweta na uru nke ụlọ maka ngalaba dị iche iche nke Genetic Resources for Food and Agriculture, nke ebipụtara na 2016 wee gbakwunye ya na ndetu nkọwa na 2019.

Ndị otu na ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ndị otu nke Commission na-emeghe maka ndị otu niile na ndị mmekọ nke FAO.[5] Ka ọ na-erule Jenụwarị 2023, Commission ahụ nwere mba 179 so na ya; European Union bụkwa onye otu.[25]

A na-eme nnọkọ oge niile nke Commission otu ugboro n'afọ abụọ ọ bụla.[5][26]

Kọmishọna ahụ nwere ike guzobe otu enyemaka, dịka achọrọ, iji kwado ọrụ ya. N'ime afọ ndị gafeworonụ, o guzobela otu gọọmentị etiti na-arụ ọrụ maka ihe ọkụkụ (1997), anụmanụ (1998), ọhịa (2009) na aquatic (2015) mkpụrụ ndụ ihe nketa. Enwere ike ịme nnọkọ oge niile nke otu ndị a na-arụ ọrụ ihe karịrị otu ugboro n'afọ, na oge na oge ha nke Kọmishọna kpebiri. Otu ọ bụla na-arụ ọrụ na-enye ndụmọdụ na Commission maka okwu metụtara njikwa akụrụngwa mkpụrụ ndụ ihe nketa na ngalaba ya. Nke ọ bụla nwere otu mba 28 nwere nguzozi na mpaghara nke Kọmishọna họpụtara. Na 2011, Commission hibere Ad Hoc Intergovernmental Technical Working Group on Access and Benefit Sharing, nke zutere otu ugboro, na 2012. N'afọ 2013, otu ndị ọkachamara na nka nka na iwu gbasara ịnweta na uru-ịkekọrịta nọchiri otu ọrụ a.

Atụmatụ Strategic ya na-eduzi mmemme nke Commission, nke gụnyere mmemme ọrụ ọtụtụ afọ nke afọ iri. Nke ikpeazụ na-ewepụta usoro maka nnukwu mpụta na ihe dị ịrịba ama na ọrụ ngalaba nke Commission (dị ka nke 2019, na-ekpuchi osisi, anụmanụ, ọhịa, mmiri na micro-organism na mkpụrụ ndụ ihe nketa invertebrate) na ọrụ na-abụghị ngalaba (dị ka nke 2019, na-ekpuchi The Ọnọdụ nke ụwa dị iche iche dị iche iche maka nri na ọrụ ugbo, ohere na ikekọrịta uru, teknụzụ biotechnology, "ozi usoro dijitalụ" gbasara mkpụrụ ndụ ihe nketa maka nri na ọrụ ugbo, mgbanwe ihu igwe, nri na ahụike, na njikwa ọrụ nke Commission).

Odeakwụkwọ nke Commission ahụ dị na isi ụlọ ọrụ FAO na Rome, Ịtali.[27]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Commission on Genetic Resources for Food and Agriculture.
  2. History. Retrieved on 26 July 2019.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 Esquinas-Alcázar, J., Hilmi, A. & López Noriega, I. 2013.
  4. 4.0 4.1 Resolution 3/95.
  5. 5.0 5.1 5.2 Statutes of the Commission on Genetic Resources for Food and Agriculture.
  6. Vision, Mission.
  7. (1983) Report of the Conference of FAO. Twenty-second Session. Rome, 5−23 November 1983. Rome.. FAO. 
  8. (1985) Report of the First Session of the Commission on Genetic Resources for Food and Agriculture. Rome, 11−15 March 1985. Rome: FAO. 
  9. Resolution 7/93 Revision of the International Undertaking on Plant Genetic Resources.
  10. United Nations. 1992.
  11. (1997) The State of the World’s Plant Genetic Resources for Food and Agriculture. Rome: FAO. 
  12. (1996) Global Plan of Action for the Conservation and Sustainable Utilization of Plant Genetic Resources for Food and Agriculture and the Leipzig Declaration. Rome: FAO. 
  13. (2007) The State of the World’s Animal Genetic Resources for Food and Agriculture. Rome: FAO. 
  14. Plante, Y. & Hamilton, A. 2008.
  15. (2007) Global Plan of Action for Animal Genetic Resources and the Interlaken Declaration. Rome: FAO. 
  16. (2010) The Second Report on the State of the World’s Plant Genetic Resources for Food and Agriculture. Rome: FAO. 
  17. (2011) Second Global Plan of Action for Plant Genetic Resources for Food and Agriculture. Rome: FAO. 
  18. (2014) The State of the World’s Forest Genetic Resources. Rome: FAO. 
  19. (2014) Global Plan of Action for the Conservation, Sustainable Utilization and Development of Forest Genetic Resources. Rome: FAO. 
  20. (2015) The Second Report on the State of the World’s Animal Genetic Resources for Food and Agriculture. Rome: FAO. 
  21. (2019) The State of the World’s Biodiversity for Food and Agriculture. Rome: FAO. 
  22. "UN: Growing threat to food from decline in biodiversity", BBC News. Retrieved on 26 July 2019.
  23. (2019) The State of the World’s Aquatic Genetic Resources for Food and Agriculture. Rome: FAO. 
  24. "Landmark report calls for better conservation of aquatic genetic resources", CGIAR. Retrieved on 10 October 2019.
  25. "Members of the Commission on Genetic Resources for Food and Agriculture". Retrieved on 22 October 2019.
  26. Meetings. Retrieved on 26 July 2019.
  27. How we work. Retrieved on 26 July 2019.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]