Karen DeWitt

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Karen DeWitt
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
Aha enyereKaren Dezie
aha ezinụlọ yaDeWitt Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1944 Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ntaakụkọ Dezie
ebe agụmakwụkwọMiami University Dezie

Karen DeWitt (amụrụ n'Eprel 18, 1944 [1]) bụ onye nta akụkọ Amerika na onye isi nkwukọrịta. Ọ rụrụ ọrụ na New York Post, National Journal, The Washington Post, The New York Times, USA Taa, na Onye nyocha Washington, ọ bụkwa onye isi mmepụta maka ABC's Nightline.[1] N'afọ 2017 ọ sonyeere ngalaba na Mahadum Morgan State, HCBU kachasị ukwuu na Maryland, ebe ọ na-eje ozi dị ka Onye isi ụlọ akụkọ dijitalụ na Ụlọ akwụkwọ nke Akwụkwọ akụkọ zuru ụwa ọnụ na nzikọrịta ozi . [2]

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

DeWitt, amụrụ n'obodo nne ya nke Washington, Pennsylvania, bụ ndị nne na nna ya - Geraldine (Streibling) DeWitt na Donald LeFevre DeWitt - zụlitere na Dayton, Ohio. O nwere ụmụnne abụọ ndị tọrọ, Donald LeFevre DeWitt, Jr., na Mark Andre DeWitt.[1]

Nna ya, onye a mụrụ na Kingston, New York, sitere na obodo nke ezinụlọ ndị isi ojii nke akụkọ ihe mere eme na Ulster County, malite na azụ Agha Mgbanwe.[3]

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

DeWitt gụsịrị akwụkwọ na 1962 na Ụlọ akwụkwọ sekọndrị Julienne na Dayton, ebe ọ jere ozi dị ka onye isi oche nke klas ya. [4] N'ịbụ onye nwere mmasị na egwu na nka, yana ide ihe, ọ mụrụ violin n'oge niile ọ nọ n'ụlọ akwụkwọ ma gaa Dayton Art Institute site na 1954-1962. [5]

Site na 1962 ruo 1966, ọ gara Mahadum Miami na Oxford, Ohio, ebe ọ gụrụ akwụkwọ na Bekee na nkà ihe ọmụma. Mgbe afọ mbụ ya gasịrị, ọ nọrọ n'oge ọkọchị na-arụ ọrụ dị ka onye na-akwụ ụgwọ maka Akwụkwọ ozi Pittsburgh, otu n'ime akwụkwọ akụkọ ndị isi ojii a kacha ekesa na United Steeti.[6] Mgbe ọ nọ na Oxford, o dere maka akwụkwọ akụkọ ụlọ akwụkwọ Nwa akwukwo Miami, yana mgbakwunye magazin ya.[7]

Ndị Agha Udo[dezie | dezie ebe o si]

DeWitt tinyere akwụkwọ ka ọ sonye na Peace Corps na 1965.[8] A chọrọ ka ọ nọrọ n'oge ọkọchị na nkwadebe, na-esote afọ ya na Miami ọ biri na Los Angeles ebe e debara aha ya na mmemme Advanced Peace Corps Ọzụzụ nke dabeere na UCLA campus.[1] Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Miami n'ọnwa Eprel 1966, e kenyere ya ịnọ afọ abụọ na Etiopia, na-ebi ma na-arụ ọrụ n'obodo Waliso, 114 kilomita n'ebe ndịda ọdịda anyanwụ Addis Ababa.[9]  N'ebe ahụ, ọ kụziri ụmụ akwụkwọ nọ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị Bekee.[10]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Ná mmalite 1969, mgbe ọ na-arụ ọrụ maka New York Post, DeWitt zutere Jesse Lewis, onye nta akụkọ maka Washington Post..[1] Ha lụrụ izu isii ka e mesịrị - na June 1969, ha kwagara Lebanọn, ebe Lewis, onye a họpụtara dị ka onye nta akụkọ Middle East nke Washington Post, ga-emeghe ụlọ ọrụ akwụkwọ akụkọ ahụ na Beirut.[11][12]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe ọ bi na Beirut, DeWitt dere akụkọ na akụkọ akụkọ maka The Daily Star, akwụkwọ akụkọ Bekee kachasị ukwuu na Middle East, site na 1969 ruo 1972. [13]

Mgbe ọ laghachiri na US, ọ were ọkwa onye ọrụ na-ede akwụkwọ na The Washington Post's Style ngalaba na 1977, tupu ọ gaa n'ihu ịbanye na oghere onye nta akụkọ mba na Washington bureau nke New York Times na njedebe nke afọ ahụ..[1]

N'afọ 1982, o mepụtara ma mee ihe nkiri na nkeji iri abụọ na isii nke Karen's Kitchen, ihe ngosi nri maka netwọk ọhụrụ. Black Entertainment Television.[14]

DeWitt rụrụ ọrụ maka USA Today site na 1982 ruo 1990, ebe ọ bụ onye nnọchi anya White House na-ekpuchi oge nke abụọ nke Ronald Reagan, tupu ọ bụrụ osote onye nchịkọta akụkọ mba. N'ime afọ ise n'ime afọ asatọ ọ nọrọ na USA Today, ọ bụ onye nnọchi anya mba ọzọ, na-akọ akụkọ South Afrịka tupu njedebe nke ịkpa ókè agbụrụ.[15] Ọ kọwakwara akụkọ n'onwe ya banyere agha na Honduras na Nicaragua, ma kọwaa ọdịda nke Onye isi ala Manuel Noriega na Panama.[16]

DeWitt wee laghachi na New York Times Washington bureau, ebe ọ kọrọ dị ka onye nta akụkọ mba ruo 1997.. [17]

Site na 1997 ruo 2001, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-emepụta ihe dị elu na ụlọ ọrụ ahụ mmemme N'abalị. nke ABC News Nightline . [18]

Mgbe afọ anọ ya na ABC News gasịrị, ọ malitere ụlọ ọrụ na-ahụ maka mgbasa ozi na nkwukọrịta nke ya, Suo Marte Media Consultancy, na 2001. N'ime ndị ahịa ya bụ ndị ahịa. Ego nchekwa ụmụaka, ndị mmadụ maka ụzọ Amerika, na Òtù Mba Ndị Na-ewu Ụlọ.

Na 2004, DeWitt ghọrọ onye nchịkọta akụkọ Washington mbụ naWashington Examiner . [19]

N'afọ 2005, a họpụtara ya ka ọ bụrụ onye nduzi nke nkwukọrịta maka Nzukọ Ndị isi na Civil Rights, [20] ma mesịa, osote onye isi oche nke ọdịnaya maka Nzukọ ndị isi na Mmadụ na Civil Rights mgbe nzukọ ahụ gbanwere aha ya na 2010. [21]

Dị ka onye njikwa nkwukọrịta maka Project nke ikpe - otu nyocha na nkwado raara onwe ya nye ịrụ ọrụ maka "usoro ikpe ziri ezi na nke dị irè" - site na 2011 ruo 2014, DeWitt dere otu oge: "M nọrọ oge ndụ m na-ede onye, ihe, ebe, ihe kpatara ya na otu esi akọ ma ree akụkọ. N'oge a na ndụ m, enwere m ike ire ncha. M" kama ikpe ziri ezi.[22]

Site na 2014 ruo 2017, ọ bụ onye na-ede okwu maka onye isi oche nke American Bar Association.

Kemgbe afọ 2012, DeWitt abụwo onye na enye onyinye mgbe niile na Baltimore Post-Examiner . [23]

Ọ malitere ịkụzi na Mahadum Morgan Steeti na 2017, ma rụọ ọrụ dị ka Onye isi ụlọ akụkọ dijitalụ na Schoollọ Akwụkwọ nke Akwụkwọ akụkọ zuru ụwa ọnụ na nzikọrịta ozi kemgbe 2019.[24]

Onyinye na mkpakọrịta[dezie | dezie ebe o si]

DeWitt natara onyinye odeakụkọ na 1979 site na Mahadum nke Mpaghara nke Columbia . [1]

N'ime afọ agụmakwụkwọ 1989-90, ọ bụ R.M. Seaton Fellow na Mahadum Steeti Kansas . [25]

Na June ruo Septemba 1995, ọ bụ onye U.S.-Japan Ndị otu mmemme ndu na Tokyo.[26]

O ritere ihe nrite Njirimara kacha mma site na National Association of Black Journalists maka ide na imepụta ihe omume Nightline nke 1999 "Achọtara olu: Akụkọ Ndị Ohu".[18]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

 

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 Karen DeWitt's Biography (en). The HistoryMakers. Retrieved on April 7, 2021.
  2. Karen DeWitt (en). Morgan State University. Archived from the original on September 19, 2020. Retrieved on April 7, 2021.
  3. Groth (2017). Slavery and Freedom in the Mid-Hudson Valley. SUNY Press, 1–19. ISBN 978-1-4384-6457-2. 
  4. History of Chaminade Julienne Catholic High School | Chaminade Julienne Catholic High School. www.cjeagles.org. Retrieved on 2021-05-03.
  5. Museum History (en-US). Dayton Art Institute. Retrieved on 2021-05-03.
  6. The Pittsburgh Courier. www.pbs.org. Retrieved on 2021-05-03.
  7. DeWitt. "Gregory Discusses Student's Action in Press Interview", The Miami Student, May 1, 1964. Retrieved on May 3, 2021.
  8. The Founding Moment (en). www.peacecorps.gov. Retrieved on 2021-05-03.
  9. Mindat.org. www.mindat.org. Retrieved on 2021-05-03.
  10. A Writer Writes — "The Right Way to Grow Tomatoes" | Peace Corps Worldwide. peacecorpsworldwide.org. Retrieved on 2021-05-03.
  11. "U.S. Embassy Aide Held", The New York Times, 1970-06-11. Retrieved on 2021-05-03. (in en-US)
  12. Flashback: This Month in History. www.washingtonpost.com. Retrieved on 2021-05-03.
  13. About Us | THE DAILY STAR. www.dailystar.com.lb. Archived from the original on 2021-05-02. Retrieved on 2021-05-03.
  14. Digital Archive Login. connect.liblynx.com. Archived from the original on 2021-05-03. Retrieved on 2021-05-03.
  15. Interview With Johanna Neuman and Karen DeWitt of USA Today | The American Presidency Project. www.presidency.ucsb.edu. Retrieved on 2021-05-03.
  16. Newspaper Reporter | The HistoryMakers. devwww.thehistorymakers.org. Archived from the original on 2021-05-03. Retrieved on 2021-05-03.
  17. Witt. "Paul Tsongas, Ex-Senator Who Sought Presidency in '92, Dies at 55", The New York Times, 1997-01-19. Retrieved on 2021-05-03. (in en-US)
  18. 18.0 18.1 Found Voices: The Slave Narratives (en). Films Media Group. Retrieved on 2021-05-03.
  19. Karen DeWitt | C-SPAN.org. www.c-span.org. Retrieved on 2021-05-03.
  20. Examiner's DeWitt Departs (en-US) (16 March 2006). Retrieved on 2021-05-03.
  21. Leadership Conference on Civil Rights Taps Veteran Journalist for Top Communications Post (en). The Leadership Conference on Civil and Human Rights (2006-03-16). Retrieved on 2021-05-03.
  22. "Staff Profiles", Sentencing Times, Fall 2011. Retrieved on May 3, 2021.
  23. Karen DeWitt, Author at Baltimore Post-ExaminerBaltimore Post-Examiner. baltimorepostexaminer.com. Retrieved on 2021-05-03.
  24. Karen DeWitt (en). Morgan State University. Archived from the original on 2020-09-19. Retrieved on 2021-05-03.
  25. Seaton, Richard M. | Kansas Press Association. kspress.com. Retrieved on 2021-05-03.
  26. Legacy (en). www.japansociety.org. Archived from the original on 2021-05-12. Retrieved on 2021-05-03.