Karim Ahmad Khan

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Karim Ahmad Khan.jpg
Karim Ahmad Khan
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịObodoézè Nà Ofú Dezie
Aha ọmụmụKarim Asad Ahmad Khan Dezie
Aha enyereKarim Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya30 Maachị 1970 Dezie
Ebe ọmụmụEdinburgh Dezie
nwanneImran Ahmad Khan Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
onye were ọrụInternational Criminal Court Dezie
Ọkwá o jiProsecutor of the International Criminal Court Dezie
ebe agụmakwụkwọKing's College London, The Dickson Poon School of Law Dezie

Karim Asad Ahmad Khan KC (amụrụ na 30 Machị 1970) bụ onye ọka iwu Britain na-ahụ maka iwu mpụ mba ụwa na iwu ikike mmadụ mba ụwa, onye jere ozi dị ka onye ọkàiwu nke Ụlọikpe Mpụ Mba Nile kemgbe 2021.

Mgbe odeakwụkwọ ukwu nke United Nations, António Guterres, họpụtara ya, ọ rụrụ ọrụ dị ka osote odeakwụkwọ ukwu United Nations ma rụọ ọrụ dị ka onye ndụmọdụ pụrụ iche na onye isi nke United Nations Investigative Team iji kwalite ịza ajụjụ maka mpụ ndị Daesh / ISIL mere na Iraq (UNITAD), nke e guzobere dịka mkpebi nke Kansụl Nchebe 2379 (2017) iji kwado mbọ mba iji mee ka ISIL (Daesh) nwee ịza ajụjụ banyere omume ndị nwere ike ịbụ mpụ agha, mgbukpọ agbụrụ, na mpụ megide mmadụ na Iraq.[1][2]

Na 12 Febụwarị 2021, a họpụtara Khan ka ọ bụrụ onye isi ndị ọkàiwu nke Ụlọikpe Mpụ Mba Nile (ICC).[3]

Agụmakwụkwọ na mmalite ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ gụrụ akwụkwọ na Silcoates School, Khan nwetara akara LLB na AKC na King's College London.[4] Lincoln's Inn kpọrọ ya ka ọ bụrụ onye ọka iwu nke England na Wales n'afọ 1992. O mechara gaa Wolfson College na Mahadum Oxford dị ka onye na-achọ Doctoral (D.Phil.) na iwu, ọ bụ ezie na ọ gụchaghị akwụkwọ ahụ ma ghara ịnwe Doctorate. N'agbata afọ 1993 na 1996 Khan bụ onye ọkàiwu Crown na Crown Prosecution Service nke England na Wales, yana onye ọkàiwo Crown Senior na 1995.[5]

Ọrụ iwu mba ụwa[dezie | dezie ebe o si]

Site na 1997, Khan rụrụ ọrụ dị ka onye ọrụ iwu na Ọfịs nke onye ọkàiwu na International Criminal Tribunal for the Former Yugoslavia (ICTY) n'etiti afọ 1997 na 1998. O mechara rụọ ọrụ dị ka onye ndụmọdụ iwu na Ọfịs onye ọkàiwu na International Criminal Tribunal for Rwanda (ICTR) ruo n'afọ 2000.[6]

N'agbata afọ 2006 na afọ 2007, Khan bụ onye isi ndụmọdụ nke onye bụbu onye isi ala Liberia bụ Charles Taylor n'ihu Ụlọikpe Pụrụ Iche maka Sierra Leone (SCSL).[7]

Khan nọrọ ọtụtụ afọ na-eduzi ikpe na International Criminal Court (ICC), International Criminal Tribunal maka Yugoslavia, International Criminal Tribune maka Rwanda, Extraordinary Chambers na Ụlọikpe nke Cambodia (ECCC), na Special Tribunal for Lebanon (STL). N'afọ 2008, a họpụtara ya ka ọ bụrụ onye ndụmọdụ nke onye bụbu onye nta akụkọ Le Monde Florence Hartmann, onye jere ozi dị ka onye isi na-ekwuchitere ICTY na onye ọkàiwu ICTR Carla del Ponte, mgbe a na-ebo ya ebubo nlelị ụlọ ikpe. N'agbata afọ 2008 na afọ 2010, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye ndụmọdụ na-eduzi n'ihu ICC na-anọchite anya onye ndú nnupụisi Sudan Bahr Idriss Abu Garda, onye mbụ a na-enyo enyo na ICC ji aka ya nyefee ikike nke Ụlọikpe ahụ. N'ọnwa Jenụwarị afọ 2011, a gwara ya ka ọ bụrụ onye ndụmọdụ na-anọchite anya Francis Muthaura n'ihu ICC n'ihe gbasara ime ihe ike na-eme mgbe ntuli aka gasịrị na 2007-2008. O mechara bụrụ onye ndụmọdụ maka osote onye isi ala Kenya William Ruto n'ihu ICC, na onye ndụmọdụ maka onye osote praịm minista Kosovo Fatmir Limaj n'ihu ụlọ ikpe EULEX na Kosovo site na 2014 ruo 2017. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye ndụmọdụ maka Saif al-Islam Gaddafi na Baghdadi Mahmudi na ICC.

Khan nọchitere anya otu ndị ọka iwu na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ na-asụ Bekee na-ebo ebubo iyi ọha egwu na mmebi iwu ndị ọzọ n'ihu Ụlọikpe Ndị Agha na Yaoundé, Cameroon, dị ka onye ndụmọdụ mba ụwa site na Febụwarị 2017 ruo Septemba 2017. Ọ duziri ndị otu na-adụ ndị Cham na ndị Albania ọdụ n'ihe gbasara ịchụpụ ha na Gris, na iwepụ ihe onwunwe mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị. Ọ bụ onye isi ndụmọdụ maka ikpe buru ibu na Sierra Leone nke sitere na ntinye aka ECOMOG na 1999-2002, ọ nọchitekwara anya karịrị 100,000 ndị na-azọrọ na ndị Kipsigi na Talai na Kenya na-achọ mgbaghara maka ebubo mmebi ikike mmadụ mere n'oge ọchịchị.

Ruo June 2021, Khan nọ na Baghdad, Iraq, ma jee ozi dị ka onye ndụmọdụ pụrụ iche na onye isi nke ndị otu nyocha maka ndị otu nyocha nke United Nations maka ịkwalite ịza ajụjụ maka mpụ Da'esh / ISIL mere na Iraq (UNITAD), nke e guzobere dịka mkpebi 2379 (2017).[8] Khan duziri ndị otu ahụ n'ị nweta ikike ya na nchịkọta, nchekwa, na nchekwa nke akaebe metụtara mpụ Da'esh / ISIL mere; nkwalite n'ụwa niile nke ịza ajụjụ maka mpụ Da 'esh / IS IL mere; iji soro ndị lanarịrị rụọ ọrụ iji kwado mmasị ha n'ịza ajụjụ maka bampụ ndị a na-eme ha; iji kwanyere ọbụbụeze nke Gọọmentị Iraq n'ime nyocha a ùgwù.

Khan zutere ndị isi gọọmentị, okpukpe, na obodo gafee Iraq dị ka akụkụ nke ọrụ ya na UNITAD.[9][10][11]

N'ọnwa Febụwarị 2021, a họpụtara Khan ka ọ bụrụ onye isi ndị ọkàiwu nke Ụlọikpe Mpụ Mba Nile n'ime afọ itoolu n'oge ntuli aka nke abụọ, na-enweta votu site na steeti 72 n'ime steeti 123 (62 dị mkpa). Khan bụ onye isi ọkàiwu nke atọ a họpụtara n'akụkọ ihe mere eme nke ICC, na onye mbụ a họpụtara site na ntuli aka nzuzo. United Kingdom họpụtara Khan.[3][12] Ọ malitere ọrụ na June 2021, na-anọchi Fatou Bensouda.

Na Septemba 2021, ọ maliteghachiri nyocha maka mpụ ndị Taliban na Islamic State mere na Khorassan na Afghanistan nke a kwụsịtụrụ n'oge opupu ihe ubi 2020 na arịrịọ nke gọọmentị Kabul. N'aka nke ọzọ, onye ọkàiwu ahụ kpebiri "ịhapụ ihe ndị dị mkpa" nyocha metụtara mpụ agha na Afghanistan nke ndị agha mba ụwa mere, ọkachasị US, kemgbe afọ 2003. Ọ kwadoro nhọrọ a site na obere ego nke ICC.[13]

N'ọnwa Eprel 2022, Khan kwuru banyere agha ahụ na Ukraine: "Anyị nwere ezi ihe mere anyị ji kwere na a na-eme mpụ n'ime ikike ụlọ ikpe ahụ".[14] Mgbe ọnwa iri na otu gachara, o tinyere akwụkwọ maka akwụkwọ ikike ijide mmadụ abụọ na-ebo Vladimir Putin na Maria Lvova-Belova ebubo na ha mebiri iwu abụọ nke Rome Statute megide nchụpụ, mbufe na ijide ndị mmadụ.[15] Na nzaghachi, Russia nyere ikike maka ijide Khan.[16]

Other activities[dezie | dezie ebe o si]

N'agbata afọ 1996 na 1997, Khan bụ onye otu Law Commission nke England na Wales. Ọ bụ onye otu ndụ nke Human Rights Institute, International Bar Association (IBA), na onye isi nke Peace and Justice Initiative, otu NGO nke dị na Hague lekwasịrị anya na mmejuputa iwu Rome nke International Criminal Court na mba.[17]

Khan jere ozi ruo n'afọ 2018 dị ka onye otu kansụl na kọmitii ndị merụrụ ahụ nke International Criminal Court Bar Association, ọ bụkwa onye isi oche nke ICCBA site na June 2017 ruo June 2018. Na ngwụcha ọrụ ya, a họpụtara Khan dị ka onye isi oche mbụ nke ICCBA.[18] N'ọnwa Julaị afọ 2018, a nabatara ya dị ka onye nnọchi anya ụwa nke African Bar Association.

A họpụtara Khan ka ọ bụrụ onye ndụmọdụ eze nwanyị n'afọ 2011. Ọ bụ onye otu Temple Garden Chambers London.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ nna Khan, onye ndụmọdụ na-ahụ maka akpụkpọ ahụ, na Mardan, British India (nke bụzi Pakistan).[19] A mụrụ nne ya, onye nọọsụ edebanyere aha na steeti, na UK.[20] O nwere nwanne nwanyị na ụmụnne nwoke abụọ, otu n'ime ha bụ onye bụbu onye omeiwu Conservative nke Britain na onye a mara ikpe maka imebi iwu mmekọahụ bụ Imran Ahmad Khan.[19][21]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Mr. Karim Asad Ahmad Khan of the United Kingdom - Special Adviser of the Investigative Team established pursuant to Security Council resolution 2379 (2017) | United Nations Secretary-General. www.un.org.
  2. Michelle Nichols (August 23, 2018), U.N. team, approved a year ago, starts work on Islamic State crimes in Iraq Reuters.
  3. 3.0 3.1 "British barrister Karim Khan elected ICC's new chief prosecutor", the Guardian, 12 February 2021. Retrieved on 14 February 2023. (in en)
  4. "Khan, Karim Asad Ahmad, (born 30 March 1970), QC 2011; barrister; a Recorder, since 2018; Chief Prosecutor, International Criminal Court, since 2021."
  5. The Crown Prosecution Service | The Crown Prosecution Service. www.cps.gov.uk.
  6. ICC: New chief prosecutor divides opinions in Africa – DW – 06/15/2021 (en). dw.com. Retrieved on 2023-03-18.
  7. ICC: New chief prosecutor divides opinions in Africa – DW – 06/15/2021 (en). dw.com. Retrieved on 2023-03-18.
  8. S/RES/2379 : UN Documents : Security Council Report. www.securitycouncilreport.org. Retrieved on 2019-02-03.
  9. Mr. Karim A.A. Khan QC, Special Adviser and Head of UNITAD meets with His Eminence Grand Ayatollah Ali Al-Sistani (en-gb). www.uniraq.org. Retrieved on 2019-02-03.
  10. المجمع الفقهي العراقي (en). www.facebook.com. Retrieved on 2019-02-03.
  11. وفد من الأمم المتحدة يزور البطريركية (ar). البطريركية الكلدانية. Retrieved on 2019-02-03.
  12. British human rights lawyer elected chief prosecutor of the International Criminal Court. UN News (February 12, 2021).
  13. Stéphanie Maupas. "The ICC prosecutor suspends the investigation into torture in secret CIA prisons", Le Monde, 2021-09-28. Retrieved on 29 September 2021.
  14. Crime scene' call Court. BBC News (13 April 2022).
  15. Borger. "ICC to issue first arrest warrants linked to Russia's invasion of Ukraine", The Guardian, Guardian News & Media Limited, 13 March 2023. Retrieved on 14 March 2023.
  16. "Russia adds ICC prosecutor who sought Putin's arrest to wanted list".
  17. PJI Directors - Peace and Justice Initiative. www.peaceandjusticeinitiative.org. Archived from the original on 2022-09-25. Retrieved on 2023-08-06.
  18. ICCBA-ABCPI | Welcome - Bienvenue. Archived from the original on 22 August 2018. Retrieved on 22 August 2018.
  19. 19.0 19.1 (25 January 1997) "Saeed Ahmad Khan Bernard Hugh Pentney Harry Munro Archibald Roger Cooper Francis Thomas ("Frank") Doleman Malvina ("Malca") Harris Muwaffak Abdul Hussain Andrew Waring Jowett Richard Baillie ("Dick") Laidlaw Frances Elizabeth O'Connor-Wilson (Nee O'Connor) Thomas Richardson Alfred Sands ("Alf") Rogen Thomas Edward Tasker Pauline Jane Watson". BMJ 314 (7076). DOI:10.1136/bmj.314.7076.308. 
  20. Rehan (1 June 2018). British-Pakistani lawyer to lead UN investigation against ISIS. Rabwah Times. Retrieved on 14 June 2021.
  21. Gye (18 June 2021). Conservative MP Imran Ahmad Khan faces trial over claim he sexually assaulted a teenage boy. i (newspaper). Retrieved on 2022-04-11.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Media related to Karim Ahmad Khan at Wikimedia Commons
  • Quotations related to Karim Ahmad Khan at Wikiquote

Àtụ:S-start Àtụ:S-legal Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-inc Àtụ:S-end