Lesley Beake

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Lesley Beake
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa, Obodoézè Nà Ofú Dezie
Aha enyereLesley Dezie
aha ezinụlọ yaBeake Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1 Septemba 1949 Dezie
Ebe ọmụmụEdinburgh Dezie
Asụsụ obodoBekee Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOdee akwụkwọ, children's writer Dezie
webụsaịtịhttp://www.lesleybeake.co.za Dezie
WikiProject na-elekọta yaIedereen Leest Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

''Mkpúrù èdè íkeLesley Beake (amuru ya na 1949) bu onye ode akwukwo umuaka South Africa amuru.

Ndụ ya[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Lesley Beake wee gaa ụlọ akwụkwọ na Edinburgh, Scotland. [1] O bi na South Africa, bụ́ ebe ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nkụzi. Akwụkwọ akụkọ ụmụ ya, "nke na-ekwu maka ọnọdụ ụmụntakịrị ebo ụfọdụ dị na ndịda Africa na-adọta ndị toro eto". [2]

Ọrụ ya[dezie | dezie ebe o si]

  • Ejidere na obi ụtọ nke Onye nwe ya: akwụkwọ akụkọ nke Peter David Hadden, 1986
  • Ndị Strollers, 1987. Onye meriri ihe nrite Percy FitzPatrick, 1986-1988, Onye mmeri nke onyinye nturu ugo ntorobịa nke Africa, 1987-1988
  • Ọnụ ọgụgụ nke butterflies, 1989. Onye meriri ihe nrite Percy FitzPatrick, 1988-9. Onye meriri nke M-Net Book Prize, 1991.
  • Egwurugwu, 1989
  • Onye njem, 1989
  • Merino, 1989
  • Akụkọ Serena, 1990
  • Tjojo na ịnyịnya ọhịa, 1990
  • Abụ nke Be, 1991
  • Bau na osisi baobab, 1992
  • Wheel Mandi, 1992
  • Ọsọ, 1992
  • Kafe Thunderball, 1993
  • Otu abalị gbara ọchịchịrị, 1993
  • Jakey, 1997
  • Okwu Mmalite nke Africa, 2000
  • Ụlọ ugbu a, 2006
  • Icheta Green, 2009

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Linda Rode & G. Jakes Gerwel, eds., Crossing over: new writing for a new South Africa, 1995, p.57
  2. Sandra L. Beckett, Crossover Fiction: Global and Historical Perspectives, Taylor & Francis, 2009, p.128