Luciano Floridi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Luciano Floridi
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịItaly Dezie
aha n'asụsụ obodoLuciano Floridi Dezie
Aha enyereLuciano Dezie
aha ezinụlọ yaFloridi Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya16 Novemba 1964 Dezie
Ebe ọmụmụRome Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ mba Italy Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ mba Italy Dezie
Asụsụ ọ na-edeAsụsụ mba Italy Dezie
Ọrụ ọ na-arụphilosopher, ọkà mmụta sayensị kọmputa, university teacher Dezie
onye were ọrụUniversity of Oxford, University of Hertfordshire Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Warwick, Sapienza University of Rome Dezie
academic thesisThe search for knowledge : from desire to defence : hypothesis for the introduction of a Peirceisch interpretation of the genetic principle of the process of knowing as a fundamental orientation for a future gnoseology Dezie
Ebe ọrụOxford Dezie
Ọrụ ama amaScepticism and the Foundation of Epistemology: A Study in the Metalogical Fallacies Dezie
Onye òtù nkeAdvanced Technology External Advisory Council Dezie
Ihe nriteBarwise Prize, Knight Grand Cross of the Order of Merit of the Italian Republic Dezie
webụsaịtịhttps://www.philosophyofinformation.net/ Dezie
WikiProject na-elekọta yaWikiProject Mathematics Dezie

. [1]A mara Floridi nke ọma maka ọrụ ya na mpaghara nke egwu nkà ihe: nkà ihe nke ozi, na ozi omume (nke a na-adị ka nsụgharị ma ọ bụ mgbasa kọmputa ), nke ọ na-amanyere onyinye, eze Knight.  nke Grand Cross of the Order.  nke Merit, ugwu kachasi n'Itali.  [1] Dabere na Scopus, Floridi bụ onye ọkà ihe ndị dị ndụ kacha akpọtụrụ na ụwa na 2020

A mụrụ Floridi na Rome na 1964, wee mụọ na Mahadum Rome La Sapienza (laurea, klas mbụ nwere ọdịiche, 1988), ebe ọ gụrụ akwụkwọ na mbụ dị ka onye ọkọ akụkọ ihe mere eme nke nkà ihe ọmụma.[1]  N'oge na-adịghị anya, ọ nwere mmasị na nkà ihe ọmụma nyocha wee dee tesi di laurea ya (nke dabara na tesis MA) na nkà ihe ọmụma nke mgbagha, na ihe mgbochi nke Michael Dummett.  O nwetara Master of Philosophy (1989) na PhD degrees (1990) na Mahadum Warwick, na-arụ ọrụ na epistemology na philosophy of logic na Susan Haack (onye bụ onye nlekọta PhD ya) na Michael Dummett.  A na-agụta afọ nwata akwụkwọ Floridi n'akwụkwọ na-abụghị akụkọ ifo The Lost Painting: The Quest for a Caravaggio Masterpiece, ebe ọ bụ "Luciano".  N'ime afọ ọ gụsịrị akwụkwọ na postdoctoral, ọ kpuchiri isiokwu ọkọlọtọ na nkà ihe ọmụma nyocha na-achọ usoro ọhụrụ.  Ọ chọsiri ike ịbịakwute nsogbu ndị dị ugbu a site n'ụzọ dị ike na nke na-eme ka ọgụgụ isi nwee ọgụgụ isi mgbe ọ na-emekọ ihe gbasara nkà ihe ọmụma dị ndụ.  Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ, ọ malitere ịwepụ onwe ya na nkà ihe ọmụma oge gboo.  N'uche ya, usoro nyocha ahụ efuola ụzọ ya.[2]  N'ihi nke a, ọ rụrụ ọrụ na pragmatism (karịsịa Peirce) na ntọala ntọala na epistemology na nkà ihe ọmụma nke mgbagha, yana akụkọ ihe mere eme nke scepticism.

Ọrụ agụmakwụkwọ na ọkwa ndị gara aga[dezie | dezie ebe o si]

Floridi akwụkwọ ọrụ ya dị ka onye nkuzi na nkà ihe ọmụmụ na Mahadum Warwick na 1990 – 1991. Ọ sonyeere ngalaba nke Philosophy nke Mahadum Oxford na 1990 na OUCL (Oxford's Department of Computer Science) na 1999. Ọ bụ onye nke obere obere (  JRF) na nkà ihe na Wolfson College, Oxford University (1990-1994), onye Frances Yates Fellow na History of Ideas na Warburg Institute, University of London (1994-1995) na Research Fellow na nkà ihe na Wolfson College, Mahadum  Oxford (1994-2001).  N'ime afọ ndị a na Oxford, o mere nkuzi nadị iche iche.  N'agbata 1994 na 1996, o jikwa akwụkwọ akwụkwọ post-doctoral na Ngalaba Nkà ọmụmụ Ọmụma, Mahadum Turin .  N'etiti 2001 na 2006, ọ bụ Markle Foundation Senior Research Fellow in Information Policy at Program in Comparative Media Law and Policy, Oxford University .  N'etiti 2002 na 2008, ọ bụ osote prọfesọ nke mgbagha na Università degli Studi di Bari.  [1] N'afọ 2006, ọ dị onye otu site na ibe aka iche nke St Cross College, Mahadum Oxford, ebe ọ na-anụ egwu maka otu egwuregwu skwọsh .  [2] Na 2008, a na-amụ ya prọfesọ zuru oke nke nkà ihe na Mahadum Hertfordshire, ejide oche ọhụrụ ọhụrụ emebere na nkà ihe nke ozi [3] na, na 2009, UNESCO Chair in Information and Computer Ethics, [4]  ọnọdụ.  nke o jigidere ruo 2013, mgbe ọ la okpukpe na Oxford.

Ọrụ Floridi lekwasịrị anya na nkà ihe ọmụma, ụkpụrụ omume, mmekọrịta mmadụ na ibe ya, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke ọrụ na-abawanye ụba nke teknụzụ ozi na nzikọrịta ozi na-arụ na ndụ anyị. Ọ na-eche karịsịa maka mmụba digitization nke ụwa anyị, echiche echiche na ụkpụrụ omume nke mgbanwe mmekọrịta dị n'etiti ụmụ mmadụ na nkà na ụzụ, na mkpa maka usoro nkà ihe ọmụma ọhụrụ iji nabata mgbanwe ndị a.

Ọ na-arụ ụka na anyị kwesịrị ịzụlite usoro ụkpụrụ omume ọhụrụ iji ghọta na ịkpụzi mgbanwe nke mgbanwe ozi wetara, nakwa na ọganihu ọhụrụ na nkà na ụzụ na sayensị ga-eme ka usoro a mara. O nyela aka n'ịkwalite mmepe nke ụkpụrụ omume dijitalụ, soro gọọmentị na ụlọ ọrụ na-akpakọrịta n'ụwa niile.

  1. Weinberg (2021-11-29). Citation Rankings of Philosophers Based on Scopus Data (updated) (en-US). Daily Nous. Retrieved on 2023-02-13.