Lumumba (ihe nkiri)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Lumumba (ihe nkiri)
film
ahaLumumba Dezie
Isiokwu nlebanyaCold War Dezie
ụdịdrama film Dezie
mba osiFrance, Belgium, Jémanị Dezie
Mmalite asụsụ ihe ngosiFrench language Dezie
afọ/ụbọchị mbipụta14 Mee 2000, 12 Septemba 2000 Dezie
Onye nduziRaoul Peck Dezie
Odee akụkọ ihe nkiriPascal Bonitzer Dezie
onye nduzi fotoBernard Lutic Dezie
Ode egwuJean-Claude Petit Dezie
onye na-emepụta iheRaoul Peck Dezie
ebe akụkọBelgium Dezie
filming locationZimbabwe Dezie
Nyocha akara82%, 7.1/10 Dezie
usoro nkesavideo on demand Dezie
CNC film rating (France)no age restriction Dezie

Lumumba bụ Ihe nkiri akụkọ ndụ nke afọ 2000 nke Raoul Peck duziri. Ihe nkiri nke France, Germany, Belgium, na Haiti na-eme na French, ihe nkiri ahụ na-egosi ịrị elu na ọdịda nke Patrice Lumumba, a na-emekwa ya n'ọnwa tupu na mgbe Congo-Léopoldville nwetara nnwere onwe site na Belgium na June 1960. Ọgba aghara ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Democratic Republic of the Congo n'oge a na-ese ihe nkiri mere ka a gbaa ihe nkiri ahụ na Zimbabwe na Beira, Mozambique. Ihe nkiri ahụ nwetara nyocha dị mma site n'aka ndị nkatọ, ma nweta onyinye site na American Black Film Festival, Political Film Society, na Panafrican Film and Television Festival nke Ouagadougou.

Atụmatụ[dezie | dezie ebe o si]

Ihe nkiri ahụ malitere site na ihe ngosi nke Lumumba na ndị obodo ya Joseph Okito na Maurice Mpolo ka a na-akwọ ha ka ha gbuo ha, na-ebibi ozu ha, na'iwepụ ha, ma kpọọ ha ọkụ na iwu Mobutu Sese Seko. Lumumba na-akọ akwụkwọ ozi ikpeazụ ya nye nwunye ya n'ihe ngosi mmeghe ndị a. Ihe nkiri ahụ laghachiri na ngwụcha afọ 1950 ka Lumumba na Moses Tshombe na Godefroid Munongo nwere arụmụka, ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-asọ mpi sitere na ndị na-akwado mba ọdịda anyanwụ CONAKAT. Lumumba kwupụtara echiche Pan-Africanist ya, nke o gosipụtara na nzukọ na-adịbeghị anya na Accra, Ghana, nke were Tshombe na Munongo iwe.

Mgbe arụmụka ahụ gasịrị, ihe nkiri ahụ laghachiri na Lumumba na-enweta ọrụ ya dị ka onye na-ere biya, nke ụlọ ọrụ biya Polar na-enweghị ntụkwasị obi were n'ọrụ n'ihi ikike ikwu okwu n'ihu ọha ya. Mgbe ọ na-eji ahịa biya ya ịkwalite echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na Leopoldville, Lumumba zutere Joseph Mobutu na nke mbụ ya. Mgbe ọ nụrụ na Baudouin nke Belgium abụrụla onye na-akwado nnwere onwe, ndị agha Force Publique, ndị jidere ma tụọ Lumumba mkpọrọ ebe ndị nche Belgium kụrụ ya ihe tupu a tọhapụ ya ma ziga ya na Brussels iji kwurịta maka nnwere onwe Congo.

Mgbe ọ nọ na Brussels, Lumumba zutere Joseph Kasa-Vubu (nke a na-akpọ Kasavubu na fim ahụ), onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị ibe ya nwere echiche nnwere onwe site na otu ABAKO na-asọmpi, onye chọrọ ime nkwekọrịta ka mma na ndị Belgium, ndị na-ekwusi ike na ọchịchị ha bụ ihe niile na-egbochi agha agbụrụ ime. N'ịbụ onye iwe na ndị Belgium anaghị anabata ikike nke Mouvement National Congolais n'ihi ihe ịga nke ọma ha na ntuli aka, Lumumba kwadoro Kasavubu maka onye isi ala, onye n'aka nke ya họpụtara Lumumba dị ka praịm minista. N'abalị e guzobere njikọ ahụ, Tshombe na Munongo na-eyi Lumumba egwu, bụ ndị a na-enyeghị ọkwa ọ bụla na gọọmentị ọhụrụ ahụ. Mgbe eze Belgium nabatara nnwere onwe, okwu Lumumba na-eme ka ụda ọgụ karịa nke Kasavubu, na-eme ihe ngosi nke mmegbu ndị Congo tara n'okpuru ọchịchị Belgium.

Laa azụ na Congo, Nsogbu Congo amalitela site na mwakpo a wakporo onye otu Lumumba. Ndị kansụl ahụ na-arụrịta ụka banyere iwepụ Emile Janssens, onye na-adịghị akwado ndị isi Africa. Mobuto nọchiri Mpolo dị ka onye a họpụtara ka ọ bụrụ colonel. Mgbe ahụ, ndị agha nnupụisi wakporo onye otu ndị ọrụ Lumumba ma wakpo ụlọ gọọmentị, na-achọ ka ewepụ ndị isi ha ọcha. Lumumba rịọrọ ha ka ha laghachi n'ogige ha, onye ndú nke otu ahụ gwakwara Lumumba na ha ejidere ndị isi ọcha na ezinụlọ ha, ma gbuo ha ma ọ bụrụ na Lumumba agbasoghị nkwa ya ịgakwuru ha. Janssens baara ndị agha nnupụisi mba, onye kwusiri ike na ya kwenyere na ndị agha na-achịkwa ndị ọcha. Mgbe ndị nwunye ndị agha mere mkpesa, a kpọrọ ya n'ihu Lumumba, onye chọrọ ka Janssens gbaa arụkwaghịm. Mgbe ndị agha dinara di na nwunye Flemish n'ike ma wakpo ha, onye nnọchi anya Belgium gara Lumumba ma mee egwu zoro ezo itinye aka na United Nations na NATO, nke na-ewe Lumumba iwe, na-ekwusi ike na ndị Belgium kpatara nsogbu ahụ site n'ịnọgide na-enwe ndị agha kewara ekewa. Lumumba chụpụrụ Janssens ma boo onye nnọchi anya ebubo iwepụ ya na mba ahụ.

Mgbe ọ gara Katanga, Munongo jụrụ ikwe ka ụgbọelu gọọmentị daa, na-egosi nkewa nke Katanga n'ime steeti Katanga. Mgbe ya na ndị agha Belgium nwesịrị esemokwu na Ndjili, Lumumba gbara ọsọ iji kpochapụ ndị Katangans na-ekewapụ onwe ha. Ihe akaebe pụtara na ndị agha Mobutu gburu ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ndị nkịtị mgbe ha na-alụ ọgụ megide ndị nnupụisi Kanangan, Lumumba chụpụrụ Mobutu na-enupụ isi, iwe na ọ ga-aza maka arụrụala Mobutu. Ọ na-ewepụ nkwado sitere na United States, ma zute Kasavubu ike gwụrụ, ebe ọ na-ekpughe na ọ na-eche na Soviet Union bụ naanị mba ọ nwere ike ịdabere na ya maka nkwado. N'ogige ndị agha, onye nnọchi anya America kwere nkwa ịkwado Mobutu, ma ọ bụrụhaala na o nyere aka kpochapụ Lumumba. Kasavubu chụpụrụ Lumumba maka ma ọ na-ekwu na ọ na-akwado ndị Kọmunist na ọrụ ọ na-arụ na ogbugbu ndị South Kasai, na-akpata enweghị nkwụsị ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'ihi ewu ewu Lumumba. Mgbe ọ katọrọ nkatọ Kasavubu ma wepụ ebubo nke ịbụ onye Kọmunist, Lumumba laghachiri n'ụlọ ebe ọ chọpụtara na a ga-eziga nwa ya nwanyị na Switzerland, ebe ọ bụ na ọ na-arịa ọrịa siri ike. Mobutu rutere ma gwa Lumumba na Kasavubu chọrọ ka e jide ya, mana ọ họọrọ itinye ya n'ụlọ kama, na-eduga Lumumba na-enyo Mobutu na-arụ ọrụ na ike mba ọzọ.

Mgbe e mesịrị, Mobutu kwupụtara na ndị agha weghaara ọchịchị, ma kwuo na ha jidere Lumumba na Kasavubu. Ka ọ na-akpa nkata ịgbapụ na Stanleyville, Lumumba chọpụtara na nwa ya nwanyị anwụọla na Switzerland. Ka Lumumba na ndị na-akwado ya gafere osimiri ahụ na-aga Stanleyville, ndị agha rutere ma bịarute ezinụlọ Lumumba ma ọ laghachiri iji chee ha ihu, ebe e jidere ya. N'ogige ndị agha Mobutu, ya na ndị ọzọ na-eme ntụli aka igbu Lumumba, ebe Kasavubu na-achọghị ịtụ vootu ya. A kpọgara ya, Mpolo, na Okito, na Katanga ebe a na-eti ha ihe n'ụzọ obi ọjọọ, na Munongo sonyere. Ọgwụgwụ nke ihe nkiri ahụ na-agwakọta Mobutu, ugbu a Mobutu Sese Seko, na-echeta Lumumba n'ihu ọha, na foto nke ogbugbu ndị ikom ahụ n'ọhịa gbara ọchịchịrị.

Ndị na-eme ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

  • Eriq Ebouaney dị ka Patrice Lumumba
  • Alex Descas dị ka Joseph-Desiré Mobutu (Mobutu Sese Seko)
  • Théophile Sowié dị ka Maurice Mpolo
  • Maka Kotto dị ka Joseph Kasa-Vubu
  • Dieudonné Kabongo dị ka Godefroid Munongo
  • Pascal N'Zonzi dị ka Moses Tshombe
  • Olivier Bony dị ka Eze Baudouin nke BelgiumEze Baudouin nke ndị Belgium
  • André Debaar dị ka Walter J. Ganshof Van der Meersch
  • Sheik Doukouré dị ka Joseph Okito
  • Mata Gabin dị ka Helene Bijou
  • Makena Diop dị ka Thomas Kanza
  • Mariam Kaba dị ka Pauline Lumumba
  • Rudi Delhem dị ka General Emile Janssens
  • Den Thatcher dị ka Frank Carlucci

N'ịtụleghachi ihe nkiri ahụ na The Guardian, Alex Tunzelmann kwuru na Peck"mgbalị a na-atụ aro iji bịaruo eziokwu nso dị ka o kwere mee, na-etinye ọtụtụ nkọwa site n'aka onye nyocha akụkọ ihe mere eme Ludo de Witte's The Assassination of Lumumba . [1] Tunzelmann tụrụ aro na ihe nkiri ahụ nwere ike ịgafe ngwa ngwa na akụkọ ihe mere mere eme nke Lumumba na Lumumba na-amaghị ya iji nọgide, mana o kwuru na "akụkụ ikpeazụ nke ihe nkiri ahụ, site na esemokwu Lumumba na Mobutu ruo ọnwụ ya, na-adọrọ mmasị ile anya, na-ewu ihe nkiri ikpeazụ nke ọma na-agbanye Lumumba na mgbalị Mobutu.N'ide akwụkwọ maka The New York Times, Elvis Mitchell gụrụ ọsọ nke ihe nkiri ahụ dị ka "ịjụ] ịtọpụta ndụ Lumumba n'okwu ọdịnala, okwu dị nro site n'inye nkuzi akụkọ ihe mere eme dị ogologo ma sie ike wee merie ndị na-ege ntị. Kama nke ahụ, Lumumba na-agbanye site na radicalization ya na egwu nke mere ka onye ọrụ gọọmentị a na onye na-ere biya hapụ stampụ iwe ya n'ụwa. "[2]

Ndị a nabatara[dezie | dezie ebe o si]

Ihe nrite Ụdị Onye e nyere ya Nsonaazụ Nkwupụta
Emume ihe nkiri Acapulco Black Ihe nkiri Kasị Mma style="background: #99FF99; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="yes table-yes2"|Merie
Ihe nrite Black Reel Ihe nkiri: Onye na-eme ihe nkiri kacha mma style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara [3]
Ihe nrite Black Reel Ihe nkiri: Ihe nkiri kacha mma style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara [3]
Emume ihe nkiri nke Cannes Ihe nrite C.I.C.A.E. style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara [3]
Onyinye Mmụọ Onwe Ya Ihe nkiri mba ọzọ kacha mma style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara [3]
Emume ihe nkiri Milan nke Afrịka Ihe nkiri Kasị Mma style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara [3]
Emume ihe nkiri na telivishọn Panafrican nke Ouagadougou Ihe nkiri kachasị mma style="background: #99FF99; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="yes table-yes2"|Merie [3]
Òtù Ihe nkiri ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ihe nrite ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka udo style="background: #99FF99; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="yes table-yes2"|Merie [3]
Òtù Ihe nkiri ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ihe nrite ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka ọchịchị onye kwuo uche ya style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara [3]
Òtù Ihe nkiri ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ihe nrite ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka ihe ndị ruuru mmadụ style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara [3]
Òtù Ihe nkiri ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ihe nrite ndọrọ ndọrọ ọchịchị maka Exposé style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara [3]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

iri n'etiti ndịd na , ọtụtụ n'ime ha nọ na mpagharaNoire na Niari nke Republic of the Congo.Ndị Vili (otu Muvili, ọtụtụ Bavili) bụ ndị bi n'osimiri n'etiti ndịda ọtụtụ n'ime ha nọ na mpaghara nke Republic of the Congo.Ndị Vili (otu Muvili, ọtụtụ Bavili) bụ ndị bi n'àgwàetiti nke Republic of the Congo.Ndị Vili (otu Muvili, ọtụtụ Bavili) bụ ndị bi n'osimiri n'etiti ndịda ọtụtụ n'ime ha nọ na mpaghara nke Republic of the Congo.Ndị Vili (otu Muvili, ọtụtụ Bavili) bụ ndị bi na so

Àtụ:Raoul Peck

  1. Tunzelmann. "Lumumba fights its corner as a corrective to imperialism", The Guardian, 14 June 2012. Retrieved on 17 February 2017.
  2. Mitchell. "FILM REVIEW; An African Leader's Brief Blaze of Glory", The New York Times, 27 June 2001. Retrieved on 17 February 2017. (in en)
  3. 3.00 3.01 3.02 3.03 3.04 3.05 3.06 3.07 3.08 3.09 Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named :0