Lydia Chekwel

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Lydia Chekwel
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
Aha enyereLydia Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1964 Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, academic, Ọrụ Nkuzi Dezie

Lydia Chekwel (amụrụ n'abalị iri na isii n'ọnwa Ọgọstụ n'afọ 1964) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye nkuzi nke Uganda na-anọchite anya Kween District dị ka nwanyị so na ndị omeiwu nke itoolu na nke iri nke Uganda.[1][2][3] O guzoro dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere onwe ya na 10th Parliament of Uganda.[1] Otú ọ dị, na Nzukọ Ndị Omeiwu nke itoolu, ọ sonyeere otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị National Resistance Movement.[1]

Agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1976, ọ gụsịrị akwụkwọ Primary Leaving Examinations na Moyok Primary School.[1] N'afọ 1981, ọ nwetara asambodo agụmakwụkwọ nke Uganda Advanced na St Elizabeth Senior Secondary School, Kidetok.[1] N'afọ 1988, e nyere ya asambodo ndị nkuzi praịmarị site na Institute of Teacher Education Kyambogo ma mesịa laghachi na Institute of Professor Education Kyambog maka diplọma na nkuzi ndị nkuzi n'afọ 2000.[1] N'afọ 2008, e nyere ya nzere bachelọ na agụmakwụkwọ na Mahadum Kyambogo .[1]

Ndụ ọrụ tupu ọ banye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Site na afo 1988 ruo na afor 2000, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nkuzi na Chemwania Primary School ma mesịa sonye na Kapchorwa Primary Teachers College dị ka onye nduzi site na afo 2000 ruo na afo 2011.[1]

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Site n'afọ 2011 ruo taa, ọ bụ onye omeiwu na ụlọ omeiwu nke Uganda.[1] Ọ rụrụ ọrụ na ndị ọkachamara dị ka onye otu Red Cross na onye otu zuru oke nke Teachers Association.[1] Ọ rụkwara ọrụ ndị ọzọ na Nzukọ Ndị Omeiwu nke Uganda na Kọmitii na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ na Kọmiti na-ahụkarị maka agụmakwụkwọ na egwuregwu.[1] Ọ bụ onye otu UWOPA nke 10th Parliament.[4]

Lydia Chekwel, onye nọ n'ọkwa nwanyị MP, kemgbe afọ 2011 na-alụ ọgụ na nwa nwanne ya nwanyị, Rose Emma Cherukut, onye a maara nke ọma dị ka Pakalast, onye bụbu Kapchorwa Resident District Commissioner (RDC).[5] Na ntuli aka nke afọ 2021, Chekwel kpebiri ịgba ọsọ dị ka onye nweere onwe ya ọzọ mgbe Cherukut meriri ya na ntuli aka pati. Cherukut nwetara vootu 19,004 ebe Chekwel nwetara vootu 15,041.[5]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Ọ lụrụ Alfred Barteka, nwanne Andrew Yesho, onye bụ nna Ms Cherukut.[1][5] Ihe ntụrụndụ Lydia na-arụ ọrụ na ụmụ nwanyị na ụmụaka, ịgụ akwụkwọ na njem.[1] O nwere mmasị pụrụ iche na nduzi na ndụmọdụ ụmụ nwanyị na ndị ntorobịa, ịhazi na inyere ụmụ nwanyị na ụmụ okorobịa aka, ịkwado obodo na-ewu ụlọ akwụkwọ na ụlọ ụka / ụlọ alakụba.[1]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke ndị otu nke iri nke Nzukọ Ndị Omeiwu nke Uganda
  • Ndepụta nke ndị otu nke itoolu nke Nzukọ Ndị Omeiwu nke Uganda
  • Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere onwe ya
  • National Resistance Movement
  • Mpaghara Kween
  • Nzukọ omeiwu nke Uganda

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.00 1.01 1.02 1.03 1.04 1.05 1.06 1.07 1.08 1.09 1.10 1.11 1.12 1.13 Parliament of Uganda. www.parliament.go.ug. Archived from the original on 27 April 2021. Retrieved on 1 April 2021.
  2. independent (30 November 2018). Parliament seeks to ban pyramid schemes (en-US). The Independent Uganda. Retrieved on 1 April 2021.
  3. MPs Furious Over 'Unbalanced' List of Foreign Scholarship Beneficiaries (en-US). ChimpReports (20 March 2020). Retrieved on 1 April 2021.
  4. Members of UWOPA of 10th Parliament | Uganda Women Parliamentary Association. uwopa.or.ug. Archived from the original on 18 April 2021. Retrieved on 1 April 2021.
  5. 5.0 5.1 5.2 It is a family affair for Kween Woman MP seat (en). Daily Monitor. Retrieved on 1 April 2021.