Gaa na ọdịnaya

Mário Pinto de Andrade

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mário Pinto de Andrade
mmádu
Ụdịekerenwoke Dezie
Mba o sịAngola Dezie
Aha enyereMário Dezie
Aha pseudonymBuanga Fele Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya21 Ọgọọst 1928 Dezie
Ebe ọmụmụGolungo Alto Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya26 Ọgọọst 1990 Dezie
Ebe ọ nwụrụLondon Dezie
NwanneJoaquim Pinto de Andrade Dezie
Dị/nwunyeSarah Maldoror Dezie
NwaQ136410988 Dezie
Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaPortuguese, French, Umbundu, English Dezie
Ụdị ọrụ yaclassical philology, activism, Pọlitiks Dezie
Ebe agụmakwụkwọUniversité de Paris, University of Lisbon Dezie
Ebe ọrụCasa dos Estudantes do Império Dezie
Onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịMPLA, Angolan Communist Party Dezie
Interested indecolonization Dezie

Mário Coelho Pinto de Andrade (21 Ọgọst 1928 - 26 Ọgọust 1990) bụ onye Angola na-ede uri na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị.

Akụkọ ndụ

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya na Golungo Alto, na Portuguese Angola, ma mụọ nkà ihe ọmụma na Mahadum Lisbon na sociology na Sorbonne na Paris. Mgbe ọ nọ ebe ahụ, ọ malitere imegide ọchịchị ndị Pọtugal nke Angola, wee dee abụ mgbochi ọchịchị.[1]

N'afọ 1955, o tinyere aka na ntọhapụ nke otu ndị Kọmunist Angola. Na 1956, ọ bụ onye guzobere Popular Movement for the Liberation of Angola (MPLA) ma bụrụ onye isi ala mbụ ya na 1960.[1] Nwanne ya nwoke, Joaquim Pinto de Andrade, ka emere onye isi oche nkwanye ugwu mbụ nke MPLA.

Ọ lụrụ onye France na-eme ihe nkiri Sarah Maldoror ma soro ya rụọ ọrụ na Sambizanga, ihe nkiri 1972 banyere nnwere onwe nke Angola.[2] (Sarah na Mário ga-enwe ụmụ nwanyị abụọ, Henda Ducados Pinto de Andrade na Annouchka de Andrade.) [3]

Ya na onye nọchiri ya, Agostinho Neto, sere okwu, na 1974 guzobere otu a na-akpọ Revolta Activa (Active Revolt) n'ime MPLA. Angola nwetara nnwere onwe na Nọvemba 11, 1975, mana Andrade gara n'ihu na-ebi na Guinea-Bissau, Cape Verde na Mozambique. Ọ nwụrụ na London na 1990.

Akwụkwọ ya gụnyere akwụkwọ edemede Letteratura Negra (1961) na La Poésie Africaine d'Espression Portugaise (1969). [4]

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Obituary. The New York Times. Retrieved on 21 August 2012.
  2. Sayre. "Movie Review - Sambizanga (1973)", The New York Times, November 22, 1973. Retrieved on 29 January 2016.
  3. Sarah Maldoror, Prémio de Cultura e Artes 2020 de Angola (pt). VOA. Retrieved on 2021-09-13.
  4. Keith A. P. Sandiford, A Black Studies Primer: Heroes and Heroines of the African Diaspora, Hansib Publications, 2008, p. 42.