Mao languages

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mao
Blue Nile Mao
Geographic



distribution
Ethiopia
Linguistic classification Afro-Asiatic
Glottolog maoo1243

Asụsụ Mao bụ ngalaba nke asụsụ Omotic a na-asụ na yaEtiopia. Otu ahụ nwere ụdị ndị a:

  • Bambasi, nke a na-asụ na mpaghara Bambasi nke Benishangul-Gumuz.
  • Hozo na Seze (a na-akọwakarị ọnụ dị ka 'Begi Mao'), ndị a na-asụ na gburugburu Begi na mpaghara Mirab (West) Welega nke mpaghara Oromia, na
  • Ganza, nke a na-asụ na ndịda Bambasi na mpaghara Asosa nke mpaghara Benishangul-Gumuz na ọdịda anyanwụ nke asụsụ Hozo na Seze.

A na-eme atụmatụ na e nwere ndị ọkà okwu Bambasi 5,000, ndị ọkà okwu 3,000 nke ọ bụla Hozo na Seze na narị ole na ole Ganza na-asụ asụsụ (Bender, 2000). N'oge ọgba aghara ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nso nso a, puku mmadụ ole na ole ndị ọkà okwu Bambassi guzobe onwe ha na ndagwurugwu nke Osimiri Didessa na mpaghara Belo Jegonfoy. Ọtụtụ n'ime mpaghara Mirab Welega bụbu ebe obibi nke asụsụ Mao, mana ndị na-asụ asụsụ furu efu n'ihi mmetụta Oromo na-abawanye.

Mmekọrịta[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Mao nwere mmekọrịta chiri anya na asụsụ Koman. Ụfọdụ ndị na-asụ Koman na Etiopia na-ewere onwe ha dị ka agbụrụ Mao.

Ọnụ ọgụgụ[dezie | dezie ebe o si]

Ntụnyere nke ọnụọgụ n'asụsụ ọ bụla:[1]

Asụsụ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ganza (Gwàmì Nánà) (1) ʔìʃì kwéʔèn Akwụkwọ a na-edepụta __ibo____ibo__ Ọdịdị Maịna Ihe omuma nke a [Ihe e dere n'ala ala peeji] Akwụkwọ mpịakọta Wụụụụ Ihe ndị a na-akpọ ya kónsó-bá (n'ụzọ nkịtịː 'aka abụọ')
Ganza (Gwàmì Nánà) (2) ʔìʃì kwéʔèn Akwụkwọ a na-edepụta __ibo____ibo__ Ọdịdị Maịna Ihe omuma nke a [Ihe e dere n'ala ala peeji] Akwụkwọ mpịakọta Wụụụụ Ihe ndị a na-akpọ ya kónsó-bá (n'ụzọ nkịtịː aka abụọ)
Ganza (3) ʔíʃkúwéén mámbùʔ tíízìʔ Ihe ndị ọzọ a na-akpọ Ihe omuma nke a ʔíʃkípín mpụga Ihe omuma ahu ʃéléʔ kóbónsàʔ
Oghere (1) ʔónnà ogwe aka sìjázì bétsʼì kwítsʼì (n'ụzọ nkịtị: 'aka') kwítsʼì ʔòttá ʔónnà (5 + 1) kwítsʼì ʔòttá dòmbó (5 + 2) kwítsʼì ʔòttá sìjázì (5 + 3) kwítsʼì ʔòttá bétsʼì (5 + 4) pʼóʃì
Oghere (2) ʊnːa / onna dʊmbo / dombo sìɑːsi /siyazi bɛtsíː / betsʼi kwɪtsí / kʼwitsi (n'ụzọ nkịtị: 'aka', kutsi) kɛniː / ota-onna (5 + 1) ʔɔːta / ota-dombo (5 + 2) ʔɔ̀ːtá / ota-siyazi (5 + 3) ʔɔ̀ːtì / ota-beːtsi (5 + 4) pʼɔ́ːʃi / poːši
Northern Mao hishịịị numbo teezè mesʼe kʼwíssí kyaansè kúlùmbò (litː aka abụọ?) kúteezé (litː aka atọ?) kúsmésʼe (litː aka anọ?) kúúsú
Sezi (Seze / Sezo) (1) ʔìʃílè Nọmbé Isiji besʼsʼé kʼwíssé (n'ụzọ nkịtị: 'aka', kusɛ) kʼwíssé ʔòòt ʔìʃílè (litː 5 fọdụrụ 1) kʼwíssé ʔòòt nòmbé (litː 5 ka dị. 2) kʼwíssé ʔòòt sììzé (litː 5 fọdụrụ 3) kʼwíssé ʔòòt besʼsʼé (litː 5 ka dị. 4) kúúsé
Iri na Isii (Sezo) (2) ɪ̀ʃìlɛ / ɪšilɛ nɔ̀mbɛ́ / noːmbɛ́ sìːzí /siːzɛ bɛ̀sʼɛ́ / bɛtsʼɛ́ kʼúsɛ́ / kʼʊsse (n'ụzọ nkịtị: 'aka', kusɛ) dʒɑ;j / ot-šilɛ ʔɔːt nɔ̀mbɛ́ / ot-nombɛ ʔɔ̀ːt síːzí / ota-siːzɛ ʔɔ̀ːt bèːtsʼé / ota-bɛːsʼɛ Sọnkːsɛ / kʊːsɛ

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Chan (2019). The Afro-Asiatic Language Phylum. Numeral Systems of the World's Languages.

Àtụ:Omotic languages