Marion Molteno

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Marion Molteno
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Aha enyereMarion Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1944 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụode akwukwo ifo Dezie
ebe agụmakwụkwọSchool of Oriental and African Studies, University of London Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Marion Molteno (amụrụ Bloemfontein, na afo 1944) bụ onye na-ede akwụkwọ na onye edemede na-enweta ihe nrite, onye akụkọ ifo ya na-adọta mmụọ site na oke ọdịnala nke ahụmịhe ndụ ya. Ọ hapụrụ South Afrika ka o tinyechara aka na mkpesa ụmụ akwụkwọ megide ọchịchị ịkpa ókè agbụrụ, biri na Zambia afọ asatọ, na kemgbe afo 1977 bi na London, ebe ọ na-arụ ọrụ na obodo nta na ndị na-achọ mgbaba. Ọ bụ onye ndụmọdụ ndụmọdụ na Save the Children, na-akwado ọrụ na ụmụaka na-adịghị ike n'ofe ụwa. Ọ na-edezi ọrụ onye ọkà mmụta Urdu Ralph Russell . [1]

Akwụkwọ akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

Ìhè na-ejighị n'aka (2015) ka edepụtara aha maka International Indie Book Awards, afo 2016, na International Rubery Book Awards nke afo 2017. [2] N'ịbụ nke etinyere na Central Asia n'ihi agha obodo, ọ na-egosipụta ndụ ndị na-arụ ọrụ na mmepe mba ụwa na ọgba aghara mmadụ. [3] Alastair Niven, onye ọka ikpe nke Man Booker Prize maka afo 2014, kọwara ya dị ka "akwụkwọ akụkọ na-akpali akpali ma dịkwa mkpa", onye na-ere akwụkwọ na-akpọkwa ya "ihe na-adọrọ adọrọ nke ukwuu, na-ekwu okwu na nwayọ na-emetụta akwụkwọ akụkọ ụwa na mmekọrịta na-ejikọta ọnụ". [4]

Ọ bụrụ na ị nwere ike ịga ije, ị nwere ike ịgba egwu (1999 ) nweta ihe nrite Commonwealth Writers maka akwụkwọ kacha mma na mpaghara Afrika. [5] N'afọ 2017, akwụkwọ Niyogi dị na India weghachiri ya, ebe e depụtara ya ogologo oge maka ihe nrite Atta Galatta Bangalore Literary Festival. [6] Ọ na-esote otu nwa agbọghọ na-agbapụ n'ihe egwu nke ụlọ mkpọrọ na South Afrika, na mba na omenala, ịchọta ihe ọhụrụ maka ndụ ya site na egwu. Onye na-ede egwú Diana Burrell kpọrọ ya "akwụkwọ na-akpali akpali nke na-akwado ike egwu dị ka asụsụ zuru ụwa ọnụ, onye na-agwọ ọrịa, ngwá ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị - eri nke na-ejikọta ihe a kpọrọ mmadụ na omenala na kọntinent". [7] Boyd Tonkin, onye na-enyocha maka The Independent, kọwara ya dị ka "oké ọchịchọ ma na-ejide ... nchọpụta dị egwu nke ihe egwu nwere ike ịpụta na ndụ ... ejiri zest nke na-eme ka ọtụtụ n'ime cacophony nke afọ a nke akụkọ ifo egwu egwu." [8]

Ebe dị mfe karị (2007 ) ka edobere na obere ụwa nke Isles of Scilly, n'akụkụ ụsọ oké osimiri nke Cornwall. Ọ bụ akụkọ banyere ndị bịara n'agwaetiti ndị ọhụrụ, dọtara n'ihe yiri ndụ dị mfe n'ebe e kere eke gọziri ma o doro anya na ebipụ ya na nrụgide ala; ma mgbagwoju anya nke ha na-eso ha. Akwụkwọ akụkọ New Zealand Sunday Herald kpọrọ ya 'akwụkwọ akụkọ siri ike, nke miri emi… ntughari uche na-atụgharị uche na mkpa mkpebi.' [9] Onye nyocha Radio Scilly kwuru na ọ bụ "akwụkwọ mara mma nke edere na nghọta gbasara mgbagwoju anya nke ịhụnanya na ndụ n'ime agwaetiti… Akụkọ nke ịhụnanya, ọchịchọ, mfu na mgbaghara nke m hụrụ na ọ na-akpali akpali ma na-akpali akpali." [10]

Shield of Coolest Air (1992) meriri ihe nrite David St John Thomas maka akụkọ ifo. [11] Ọ gbasara mmekọrịta enyi dị n'etiti nne abụọ na-eto eto, ndị otu n'ime ha bụ onye Somalia gbapụrụ n'agha obodo mana enweghị ike ịkpọrọ ụmụ ya niile pụọ. Onye edemede Ijipt bụ Nawal el Saadawi kwuru na ọ bụ "akụkọ ifo mara mma, na-ekpughe ihe ndị zoro ezo." [11] Onye nyocha nke Independent na Sọnde kwuru, sị: "Molteno emeela nke ọma ume ndụ n'ime agwa ya nke na anyị ga-aghọta nke ọma adịghị ike ha, ọnụma ha, mwute ha na nkwụsi ike ha dị ịtụnanya." [11]

Akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

A Language in Common (1987) bụ nchịkọta akụkọ mkpirisi na-egosipụta ụmụ nwanyị South Asia na UK, ndị mbata na ọgbọ mbụ na-ezukọ na klas Bekee. Onye ode akwụkwọ Pakistan Ahmed Rashid kpọrọ ya "akwụkwọ akụkọ dị mkpirikpi pụrụ iche - otu n'ime mbọ mbụ ịgbagha n'akụkọ ifo banyere oke mmekọrịta dị n'etiti ndị Britain ọcha na ndị Eshia." [12] Addenda, New Zealand weghachiri ya na afo 2000, ebe New Zealand Herald kọwara Molteno dị ka "onye edemede enweghị nkọwa, onye ọmịiko na eziokwu na-enwu." [13]

  • "Ihe bụbu obodo", gbasara ịrụ ọrụ maka Save the Children na Mogadishu agha tisasịrị, enwetara ihe nrite 1st na ihe nrite akwụkwọ Yeovil Literature, na afo 2017. [14]
  • "Mgbaaka" (1995), gbasara mmekọrịta nne na nwa nwanyị abụọ n'ofe omenala, meriri asọmpi akụkọ mkpirikpi nke London, ma tinye ya na "Ekekọrịtara nke ọma: Nchịkọta akụkọ mkpirikpi London".

"Akụkọ m na-agwa ụmụ ụmụ m", mkparịta ụka ya na ụmụntakịrị gbasara okwu ndị gbara ọsọ ndụ nke oge a, ka ebipụtara na Knock ugboro abụọ: 25 Modern Tales for Troubling Times (2017) [15] [16]

Ihe omume akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ onye na-ekwu okwu ọha nwere ahụmahụ wee gwa ndị na-ege ntị n'ofe UK, New Zealand, India na Pakistan okwu banyere ihe odide ya. [17]

Akwụkwọ Urdu[dezie | dezie ebe o si]

Ọ mụtara Urdu site n'aka ọkà mmụta na onye ntụgharị okwu, Ralph Russell, ma soro ya rụọ ọrụ afọ 26 ruo mgbe ọ nwụrụ na afo 2008. [18] Ugbu a ọ bụ onye na-agụ akwụkwọ ya, na-ewepụta mbipụta ọhụrụ nke ọrụ ya, ma na-eji nsụgharị ya ewebata akwụkwọ Urdu nye ọtụtụ ndị na-ege ntị, gụnyere na Poetry Translation Center, London [19] na Royal Asiatic Society, London. [20]

Mbipụta ọhụrụ nke ọrụ agụmagụ Ralph Russell, nke ya deziri yana okwu mmalite ya, bụ:

  • Otu puku afọ: Akwụkwọ nke Urdu Poetry & Prose (2017)
  • Ghalib a ma ama: ụda Pen m na-akwagharị (2015)

O bipụtala akụkọ gbasara ọrụ ya na The Annual of Urdu Studies na ebe ndị ọzọ [21] wee dezie akụkọ ndụ ya:

  • Nchọpụta, Ndokwa, Nkebi nke Mbụ (2001)
  • Enweta mfu;;, akụkụ II (2010)

Na-arụ ọrụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

O nwere akara ugo mmụta na akụkọ ihe mere eme site na Mahadum Cape Town, nzere post-gụsịrị akwụkwọ n'ịkụzi Bekee sitere na Mahadum Manchester, MA na nkuzi Asụsụ Modern site na Institute of Education, Mahadum London, wee mụọ Urdu na School of Ọmụmụ Oriental na Africa. [1]

N'ime ogologo oge ọ na-arụ ọrụ na agụmakwụkwọ ọ kụzirila site na ụlọ akwụkwọ ọta akara ruo n'agụmakwụkwọ ndị okenye, zụrụ ndị nkuzi akụkọ ihe mere eme na asụsụ, akwụkwọ ndị e dere maka ndị nkuzi, mepụta usoro ọmụmụ ọhụrụ maka nzaghachi mgbanwe n'ime ọha mmadụ, hazie klas Bekee maka ndị okenye ọhụrụ na Britain, na mkpọsa. maka asụsụ ndị otu pere mpe ka a ga-akụzi n'ụlọ akwụkwọ UK. Na nzaghachi maka mmụba nke ọnụ ọgụgụ ndị na-achọ mgbaba na Britain na mmalite 1990s ọ tọrọ ntọala South London Refugee Project. [18]

O hibere wee na-aga n'ihu na-ejikwa Live Lives Press, [22] nke na-ebipụta akụkọ ndụ dị mkpirikpi nke ndị bịara UK dịka ndị okenye.

Na-arụ ọrụ na mmepe mba ụwa[dezie | dezie ebe o si]

Ọ nwere ọkwa dị elu na Save the Children, wee gaa ihe karịrị mba 30 iji soro ndị ọrụ mmemme rụọ ọrụ. Dị ka onye isi ụlọ ọrụ izizi nke ụlọ ọrụ ahụ dabere na onye ndụmọdụ mmụta, ọ kpọkọtara ahụmịhe nke mmemme agụmakwụkwọ n'ofe ụwa niile, iji wepụta akwụkwọ dị iche iche nke a sụgharịrị n'asụsụ dị iche iche nke ndị na-eme ya na-eji ọtụtụ ebe.

Mbipụta na agụmakwụkwọ & mmepe mba ụwa gụnyere:

  • Mmalite na-eto eto: Ụkpụrụ & Omume na mmepe nwata (1996: Save the Children,  )
  • Ohere na Ndụ: Ụkpụrụ & Omume na Nkụzi Mbụ Maka Ụmụaka (1998: Save the Children,  )
  • Ịrụ ọrụ maka mgbanwe na agụmakwụkwọ: Akwụkwọ ntuziaka maka ịkwado atụmatụ atụmatụ, ya na Bill Bell, Vanessa Herringshaw, David Norman, Patrick Proctor (2000: Save the Children,  )
  • N'ebe ụlọ akwụkwọ na-azaghachi: Ịkwado ụlọ akwụkwọ ka mma maka ụmụaka ndị dara ogbenye, ya na Kimberly Ogadhoh, Emma Cain, Bridget Crumpton (2000: Department for International Development, Education research papers, No.38) Òtù Amụma na Ịmụta nke ọ na-eduzi bụ maka ịhụ na ụlọ ọrụ ahụ. A na-enyocha mmetụta nke ọrụ otu ahụ mgbe niile, ma na-eduzi ya site na ụkpụrụ ya nke ikike ụmụaka na nsonye.

Nkeonwe[dezie | dezie ebe o si]

Di ya bụ Robert Molteno, onye nchịkọta akụkọ mbụ na onye nduzi nke Zed Books . Ha nwere ụmụ nwanyị abụọ, ọ bụkwa nne ochie na-arụsi ọrụ ike.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Marion Molteno - Literature (en). literature.britishcouncil.org. Retrieved on 2017-12-01.
  2. 2017 winners. Rubery Book Awards | Book Contest. Retrieved on 2017-12-01.
  3. "Perspectives on Central Asia nr7", issuu. Retrieved on 2017-12-01. (in en)
  4. Independent Author Preview: February 2015 | The Bookseller (en). www.thebookseller.com. Retrieved on 2017-12-01.
  5. "Commonwealth Book Prize | international literary award", Encyclopedia Britannica. Retrieved on 2017-12-01. (in en)
  6. Galatta (11 September 2017). Here is the list of books long listed under for #Fiction category at the Atta Galatta-Bangalore Literature Festival Book Prize 2017.pic.twitter.com/m9ErLDAB9O (en). @AttaGalatta. Retrieved on 2017-12-01.
  7. Book Discussion: If you can walk, you can dance | SOAS University of London (en). www.soas.ac.uk. Archived from the original on 2017-12-01. Retrieved on 2017-12-01.
  8. "A week in books: The splendid sounds beneath their feet", The Independent, 1999-06-19. Retrieved on 2017-12-01. (in en-GB)
  9. During. "Somewhere more simple: Marion Molteno", NZ Herald, 2007-06-02. Retrieved on 2017-12-01. (in en-NZ)
  10. Marion Molteno - Somewhere More Simple. radioscillybookshow.blogspot.co.uk. Retrieved on 2017-12-01.
  11. 11.0 11.1 11.2 Longstone Books - A Shield of Coolest Air by Marion Molteno. www.longstonebooks.co.uk. Retrieved on 2017-12-01.
  12. Longstone Books - A Language in Common by Marion Molteno. www.longstonebooks.co.uk. Retrieved on 2017-12-01.
  13. "Marion Molteno: A Language In Common", NZ Herald, 2001-01-26. Retrieved on 2017-12-01. (in en-NZ)
  14. Yeovil Literary Prize 2017 Results (en). www.yeovilprize.co.uk. Retrieved on 2017-12-01.
  15. New Weather Books, SKU: 9781978124165
  16. Why people long for stories – New Weather Institute (en-GB). www.newweather.org. Retrieved on 2017-12-01.
  17. The Listener Women’s Book Festival, New Zealand, 1999; speaking tours in the UK in 2007 and 2015-17; literary festivals in India and Pakistan in 2016 (Hyderabad, Delhi, Jaipur & Lahore.)
  18. 18.0 18.1 "Writing fiction is what fires me: Interview with Marion Molteno", 2016-04-30. Retrieved on 2017-12-01. (in en-US)
  19. Poetry Translation Centre translators. www.poetrytranslation.org. Retrieved on 2017-12-01.
  20. Ralph Russell and the Poetry of Ghalib – Royal Asiatic Society (en-US). royalasiaticsociety.org. Retrieved on 2017-12-01.
  21. the Annual of Urdu Studies. www.urdustudies.com. Retrieved on 2017-12-01.
  22. Our Lives Press. www.ourlivespress.co.uk. Retrieved on 2017-12-01.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Blọọgụ Molteno na marionmolteno.co.uk