Mary Maud Page

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mary Maud Page
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịObodoézè Nà Ofú Dezie
Aha enyereMary, Maud Dezie
aha ezinụlọ yaPage Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya21 Septemba 1867 Dezie
Ebe ọmụmụLondon Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya8 Febụwarị 1925 Dezie
Ebe ọ nwụrụCape Town Dezie
Asụsụ obodoBekee Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ebe obibiSouth Africa Dezie
Ebe ọrụSouth Africa Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikecopyrights on works have expired Dezie
Malephora lutea

Mary Maud Page (ubochí irí abụọ n'otu n'ọnwa Septemba 1867 London rụo ụbọchị asatọ n'ọnwa Febụwarị 1925 Cape Town) bụ ónyé na-ese ihe osise botanical nke South Africa. Ọ bụ nwa nwanyị nke Nathaniel Page, ónyé bụbu onyé isi obodo Croydon.

Ọ gụrụ ihe osise, mànà n'ihi na ányá na-adịghị mma, ọ gbanwere na nkuzi na ịkpụ osisi na ọla na enamels, wee bụrụ ọkachamara na ịkpụ ihe, ịkpa ákwà na ime lace. Ọ mụkwara Braille iji nyéré enyi ya kpuru ìsì aka. Mgbè nnà ya nwụrụ ma chee ọrịa ya ihu, ọ hapụrụ South Africa na July 1911. Ọ biri na Dealesville na Orange Free State na mbụ, mana n'oge na-adịghị ányá ọ kwagara Bloemfontein na 1912. Site n'ebe ahụ, ọ gàrà Palapye na Pretoria, wee gaa Rhodesia na Basutoland, laghachi na mbà nke ikpeazụ ọtụtụ ugboro. Ọ bụ n'ebe ahụ ka a mụrụ mmasị ya na botany, malite nchịkọta nke ụdị osisi ma nyéré enyi ya, Mrs Beaumont, aka ịmepụta herbarium màkà ụmụ Morija. Mgbe ọ na-eleta Cape Town na Jenụwarị 1915 ọ gosiri Louisa Bolus ihe osise okooko osisi ụfọdụ, ónyé àgwà ha masịrị ya, ma mee ka ọ rụọ ọrụ na Bolus Herbarium, mmekọrịta nke dịgidere ruo ọnwụ ya.[1]

Ọtụtụ n'ime ihe osise ya na-ekwu maka Aizoaceae, mana o gosikwara Iridaceae na orchid. Ọtụtụ n'ime ihe osise ya pụtara na Flowering Plants of Africa ma jiri ya mee ihe n'akwụkwọ Hans Herre. Royal Horticultural Society bipụtara akwụkwọ ntuziaka banyéré ahịhịa nri nke o dèrè. A na-echeta ya na ụdị osisi Pagella Schönland (1921), kamakwa na Conophytum pageae, Nemesia pageae، Crassula pageae), Erica pageana, ụdị mbụ Psilocaulon pageae (nke bụzi P. dinteri), Carpobrotus pageae ("nke bụzi C. mellei), na Erepsia pageae "nke bụzi E. patula), yana ikekwe maka Amphitititita paghaleeae na Muraltia pageae.[2]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Smith (2001). "The botanical paintings of Mary Maud Page". Bradleya 19 (19): 124. DOI:10.25223/brad.n19.2001.a1. 
  2. Charters. The Eponym Dictionary of Southern African Plants: Plant Names P-S. www.calflora.net. Retrieved on 14 May 2018.