Mauro Bonaiuti

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mauro Bonaiuti
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịItaly Dezie
Aha enyereMauro Dezie
aha ezinụlọ yaBonaiuti Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1962 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụeconomist, onye nkuzi Dezie
onye were ọrụUniversity of Bologna, University of Turin Dezie

Mauro Bonaiuti, PhD, na-akụzi Ecological Economics na Master's on Socio-Environmental Sustainability na Solidarity Economy and Sustainability program na Mahadum Turin . [1] Ọ bụ onye nchoputa nke Italian Derowth Association na n'etiti ndị na-akwalite Italian Solidarity Economy Network.

N'ịbụ onye nwere ekele dị ka otu n'ime ndị ọkachamara a ma ama na nkà mmụta bioeconomics nke Nicholas Georgescu-Roegen, Bonaiuti bụ onye nchịkọta akụkọ nke 'From Bioeconomics to Derowth' (2011), nchịkọta akwụkwọ nke Georgescu-Roegen bipụtara site na Routledge.

N'ịgbaso site na akwụkwọ ya gbasara akụ na ụba, Bonaiuti monograph kacha ọhụrụ bụ 'The Great Transition' (Routledge 2014). N'ịbanye n'echiche nke ọtụtụ ndị ọkà mmụta ihe ndị dị ndụ na narị afọ nke iri abụọ, na karịsịa nyocha Joseph Tainter banyere ọdịda nke ọha mmadụ dị mgbagwoju anya, Bonaiuti na-ewepụta echiche ahụ na ọha mmadụ na-emepe emepe na-abanye, na karịa kemgbe 1970s, usoro nhazi. nke "nkwụghachi azụ azụ na-ebelata."

Nchọpụta nke Bonaiuti malitere na 2006 site n'ịchịkọta nnukwu ihe akaebe sitere na ngalaba dị iche iche. Ọ na-enye nkọwa izizi nke ihe akpọrọ ' secular stagnation ', ma ọ bụ, dịka mmadụ kpọkwara ya, 'njedebe nke uto'. Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ iri site na Great Recession, n'agbanyeghị na ụjọ ahụ akwụsịla na ahịa ego amalitela ịmaliteghachi, a ka nwere ihe àmà doro anya nke nlọghachi na uto na West.

Dị ka e gosiri n'akwụkwọ ya, nke a na-adịghị ejikọta na nkịtị oscillation na aku na uba okirikiri, kama ọ bụ usoro na ọdịdị, na karịsịa ejikọrọ na-eto eto mgbagwoju nke na-elekọta mmadụ òtù (agha agha, bureaucracies, ahụike ọrụ, agụmakwụkwọ, nnyocha). . Bonaiuti na-ekwu na ọdịda ọdịda anyanwụ na-alaghachi na uto na-ejikọta ya na ọdịda nke mkpụrụ nke akụ na ụba ọhụrụ ya yana ịbawanye ọnụ ahịa ike na akụrụngwa. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ọ bụ usoro nke bụ, site na okike, na-aga n'ihu na nke na-eme ogologo oge. Nke a ga-aga ịkọwa enweghị ike na adịghị arụ ọrụ nke usoro mmezi nke a nakweere ruo taa, ihe niile a mụrụ site na ụdị omenala nke amụma akụ na ụba.

Na-arụ ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

  • Georgescu-Roegen (2011). in Bonaiuti: From Bioeconomics to Degrowth: Georgescu-Roegen's 'New Economics' in Eight Essays. Taylor and Francis. ISBN 9781136822162. 
  • Bonaiuti (2014). The Great Transition, Routledge Studies in Ecological Economics. Taylor and Francis. ISBN 9781317820284. 

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Nicholas Georgescu-Roegen
  • Thermoeconomics
  • Ọganihu

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. M. Bonaiuti. University of Turin.