Jump to content

Michael Freeman (onye na-ese foto)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Michael Freeman (onye na-ese foto)
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịObodoézè Nà Ofú Dezie
Aha enyereMichael Dezie
aha ezinụlọ yaFreeman Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya9 Jenụwarị 1945 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụosee foto, Onye ntaakụkọ, architectural photographer, Odee akwụkwọ Dezie
ụdị ọrụ yaphotography, oru nta akuko, popular science literature, interior architecture, architecture Dezie
ebe agụmakwụkwọBrasenose College Dezie
Ọrụ ama amaTea Horse Road: China's ancient trade road to Tibet Dezie
webụsaịtịhttp://www.michaelfreemanphoto.com Dezie
onye nnọchite anya nwebiisinkareproduction right not represented by CISAC member Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Michael Freeman (amụrụ 1945 [1] ) bụ onye ode akwụkwọ Britain, onye na-ese foto na onye nta akụkọ.

Na 1978, Athens, akwụkwọ mbụ na-enye ya aha-kredit dị ka onye na-ese foto, ka ebipụtara na usoro nke Time-Life nke a na-akpọ Obodo ukwu Ụwa . Akwụkwọ abụọ ndị ọzọ sochiri nke a, "Ndị nche nke North-West Frontier: The Pathans" na 1982 na "Wayfarers of the Thai Forest: The Akha" na 1982, ma na usoro oge-ndụ na-esote "Ndị nke anụ ọhịa" . Freeman enweela ogologo mmekọrịta na-arụ ọrụ na magazin Smithsonian, ma sere akụkọ 40 n'etiti 1978 na 2008. [2] Otu n'ime ihe ndị bụ isi ya bụ omenala Eshia, ihe owuwu na nkà mmụta ihe ochie, ọ na-ese foto ma dee ọtụtụ akwụkwọ na ndị a, gụnyere ise na Angkor . Nke mbụ n'ime ndị a, "Angkor: The Zoro Ezo Ebube" ejiri mee ihe na ịse ihe nkiri 1992 na-abụghị okwu ọnụ Baraka, na Freeman bụ otu n'ime ihe nkedo asatọ na akwụkwọ akụkọ 2008 na-esote "Baraka: A Closer Look". [3]

Odela akwụkwọ karịrị akwụkwọ 40 gbasara foto foto, ọkachasị omume ya, yana maka abụọ n'ime ndị a ("Ìhè" na "Image", nke Collins bipụtara, ugbu a HarperCollins ) e nyere ya Prix Louis Philippe Clerc na 1990. sitere na Musée Français de la Photographie na Bièvres, France. [4] Odela ma gosipụta ihe nkuzi foto maka Open College of Arts, kọleji mmụta anya Britain kwụụrụ onwe ya. [5] Freeman bụkwa onye nkuzi na mmụta n'ịntanetị yana ndị ọkachamara na-amụ .

Họrọ Ndepụta nke ọrụ ebipụtara[dezie | dezie ebe o si]

  • Athens (Oge-ndụ, 1978,  )
  • Ndị nche nke North-West Frontier: Ndị Pathans (Oge-ndụ, 1982,  )
  • Ndị njem nke oke ọhịa Thai: The Akha (Oge-ndụ, 1982,  )
  • Angkor: Ebube zoro ezo ( Houghton Miffin Harcourt, 1990,  )
  • Anya onye na-ese foto: Nhazi na imepụta maka foto dijitalụ ka mma

UK (ILEX, 2007,  ) US ( Focal Press, 2007,  )

  • Ngosipụta zuru oke nke Michael Freeman

UK (ILEX, 2009,  ) US ( Focal Press, 2009,  )

  • Uche onye na-ese foto: Echiche okike maka foto dijitalụ ka mma

UK (ILEX, 2010,  US ( Focal Press, 2010,  )

  • Ọhụụ nke Onye na-ese foto: Nghọta na Inweta Nnukwu Foto ( Focal Press, 2011,  )

Akwụkwọ na Asia[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ na Africa[dezie | dezie ebe o si]

  • Sudan: Ala na Ndị mmadụ (Thames & Hudson, 2005,  ). Akwukwo a sonye na ihe ngosi 70-ebipụta [6] nke Meridian International Center, Washington DC, ụlọ ọrụ diplomacy ọha na-adịghị akwụ ụgwọ, bụ nke haziri ihe ngosi iji gaa US afọ atọ. [7]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

e akụkọ 40 n'etiti 1978 na 2008. Otu n'ime ihe ndị bụ isi ya bụ omenala Eshia, ihe owuwu

  1. BL catalogue record for his book. British Library. Retrieved on 2009-08-23.
  2. His search result at the Smithsonian magazine. Retrieved on 2009-08-24.
  3. Filmography reference. Retrieved on 2009-08-24.
  4. Musée Français de la Photographie. Retrieved on 2009-09-04.
  5. OCA's photography courses. Archived from the original on 2010-01-06. Retrieved on 2009-08-23.
  6. Sudan exhibition at Meridian International Center. Retrieved on 2009-08-24.
  7. Sudan exhibition on tour. Retrieved on 2009-08-24.