Mimi nke Nachtigal

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mimi of Nachtigal
Mimi-N
Spoken in: Chad
Language extinction: (attested ca. 1870)
Language family: Niluṣeḥrawit?
 Maban
  Mimi of Nachtigal
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: none

Mimi nke Nachtigal, ma ọ bụ Mimi-N, bụ asụsụ nke Chad nke a kwadoro naanị na ndepụta okwu a na-akpọ "Mimi" nke anakọtara ca. 1870 site n'aka Gustav Nachtigal. Lukas & Voelckers mechara bipụta data Nachtigal (1938). [1]

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Joseph Greenberg (1960) kewara ya dị ka Asụsụ Maban, ọ bụ ezie na ọ dị anya. [2] nchọpụta ndị ọzọ akwadowo mmekọrịta dịpụrụ adịpụ, ọ bụ ezie na enwere obere data iji gaa n'ihu.

Okwu ndị bụ isi[dezie | dezie ebe o si]

Okwu ndị ọzọ kwụsiri ike nke Mimi-N na Mimi-D bụ ndị a:

ịma mma Mimi-N Mimi-D
abụọ Nwa mel
anya kal onyinyo
ọkụ ego ole a
nkume muguru
aka rai sil
ihe ɲeta
nwụọ Dafia
ihe ọṅụṅụ ab naʒi
nkịta ɲuk
ọnwa
mkpịsị aka ígwè
ọbara ari
otu Ul-otu deg
ezé ziːk ɲain
Iri nri ɲyam
ntutu isi fuːl suf (Arabic?)
mmiri anyanwụ (Fur?) engi
imi hur fir
ọnụ otu puku ɲyo
ntị kuyi feɾ
nnụnụ kabal-a
ọkpụkpụ kadʒi
anyanwụ Ọ bụ ya
osisi ya
gbuo kuduma
ụkwụ zaŋ onye nnọchi anya
mpi Kamines
anụ neŋ ɲyu
àkwá dʒulut
ojii liwuk
isi kidʒ-i bo
abalị lem
azụ gonas
lee Yahoe

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

ọzọ akwadowo mmekọrịta dịpụrụ adịpụ, ọ bụ ezie na enwere obere data iji gaa n'ihu.

  1. Lukas, Johannes & Otto Völckers. 1938. G. Nachtigal's Aufzeichnungen über die Sprache der Mimi in Wadai. Zeitschrift für Eingeborenensprachen 29. 145‒154.
  2. Starostin, George. On Mimi, Journal of Language Relationship, v. 6, 2011, pp. 115-140.

Àtụ:Maban languages