Mmụta Ọgwụ Maka Ndị Ojii South Africa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mmụta Ọgwụ Maka Ndị Ojii South Africa
health charity

Mmụta ahụike maka ndị isi ojii South Africa ( MESAB ) bụ ọgbakọ 501(c)(3) na-arụ ọrụ site na 1985 ruo 2007. MESAB bụ mbọ nkwado nke ndị America na ndị South Africa iji kwado ọzụzụ nke ndị isi ojii South Africa na ọrụ ahụike na mbọ iji kwalite nlekọta ahụike maka ndị isi ojii nke South Africa. MESAB nyere scholarships maka ụmụ akwụkwọ ojii South Africa na mahadum 26 South Africa na technikons, yana usoro ọzụzụ dị iche iche na ụlọ ọgwụ ahụike obodo. Emebere MESAB na 1985 site n'aka onye nnọchi anya onye nnọchi anya ezumike nka Herbert Kaiser na nwunye ya Joy Kaiser wee mechie ụzọ ya na 2007. N'oge ntọala MESAB, atumatu apartheid nke South Africa nyere ụlọ ọrụ ahụike dị iche iche maka ndị isi ojii. Ụlọ ọrụ ndị a enweghị ego, enweghị akụrụngwa, na enweghị ọrụ ma e jiri ya tụnyere nke e nyere ndị ọcha.

Mmezu[dezie | dezie ebe o si]

Site na 1985-2007, mmemme mmụta MESAB nyere ngụkọta nke onyinye 11,243 (ma ọ bụ, " bursaries ") maka ụmụ akwụkwọ nọ na mkpa na mahadum 26 South Africa na technikons. Na mgbakwunye:

  • Ọ sụrụ ụzọ mmemme onye ndụmọdụ South Africa iji nyere ụmụ akwụkwọ aka ịga nke ọma. Ụmụ akwụkwọ 6,000 nwetara nduzi na mahadum 17 South Africa na technikons.
  • Ọ kwadoro ọzụzụ dị elu maka ndị nọọsụ na nlekọta midwifery na nlekọta nwa ọhụrụ.
  • Ọ gbara ume ma nye aka na mmemme mgbasa ozi ime obodo mahadum.
  • Atụmatụ nlekọta palliative ya kwalitere ma kwado nlekọta dabere n'ụlọ maka ndị ọrịa AIDS na-anwụ anwụ yana ọzụzụ maka ndị dọkịta na nlekọta ahụike.
  • O hibere ihe nrite maka mmezu agụmakwụkwọ na nke ọkachamara site n'aka ndị ọkachamara ahụike ojii.

Ọnọdụ ntọala[dezie | dezie ebe o si]

MESAB bụ Herbert Kaiser, onye nnọchi anya mba ezumike nka na nwunye ya Joy tọrọ ntọala. Ha kwenyere na ndị ọkachamara ahụike ojii ọzọ ga-emeziwanye ohere nlekọta ahụike ozugbo yana na ndị nlekọta ọhụrụ a ga-arụ ọrụ dị ukwuu n'ịmepụta amụma ahụike ma bụrụ ndị isi n'ọdịnihu nke ịkpa ókè agbụrụ. N'afọ 1984, e nwere ihe na-erughị ndị dọkịta ojii 350 n'ime ndị isi ojii nke karịrị nde 20. Ndị ojii nwere 70% nke ndị mmadụ, mana naanị 3% nke ndị dọkịta niile bụ ndị isi ojii. Ọnụọgụ ndị a na-eme ka nsogbu ahụ pụta ìhè:

  • Ogologo ndụ ndụ ojii dị afọ 15 na-erughị nke ndị ọcha.
  • Ọnwụ nke nne ji ndị isi ojii dị okpukpu iri karịa nke ndị ọcha.
  • Ọnwụ ụmụaka ruru ihe ruru ụmụ ọhụrụ 190 ma e jiri ya tụnyere 13.4 maka ụmụ ọhụrụ ọcha.
  • Ọnwụ n'okpuru afọ anọ: pasent 55 nke ọnwụ niile n'etiti ndị ojii ma e jiri ya tụnyere pasent 7 maka ndị ọcha.
  • Enweta oke nlekọta ahụike pụtara na ndị isi ojii na-anwụ site na ọrịa ndị nwere ike igbochi dị ka TB, typhoid, gastroenteritis, na measles nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ kpochapụ na ndị ọcha.
  • Ọnụ ọgụgụ ndị bi na 150% n'ụlọ ọgwụ maka ndị ojii bụ ndị nkịtị, nke na-apụtakarị otu n'ime akwa na otu n'ala.

Ọdịdị osisi[dezie | dezie ebe o si]

E sitere na ụwa nke ọgwụ, agụmakwụkwọ, òtù ndị ruuru obodo, na azụmahịa. Ọrụ ya bụ iguzobe ụkpụrụ nduzi sara mbara na ịkpata ego. Onye isi oche mbụ nke Board bụ Donald Kennedy, onye isi oche nke Mahadum Stanford na onye bụbu onye isi nchịkwa nke Federal Food and Drug Administration. Ọ nọchiri ya Dr. Louis W. Sullivan, onye isi oche nke Morehouse School of Medicine na onye bụbu odeakwụkwọ US Health and Human Services.

Kansụl South Africa kwadoro ma na-elekọta mmemme MESAB, gụnyere enyemaka ego na ndụmọdụ onwe onye. Onye isi oche mbụ ya bụ Prọfesọ Phillip V. Tobias, onye ọkà mmụta ihe omimi ama ama na onye na-emegide apartheid ogologo oge. Ọ bụ Prọfesọ Mervyn Shear nọchiri ya, bụ onye Dr. Nthato Motlana sochiri ya, onye ndu obodo na Soweto na ezigbo enyi Nelson Mandela . Ndị otu kansụl bụ ndị isi nke ahụike, agụmakwụkwọ, azụmahịa na otu obodo.

Ego[dezie | dezie ebe o si]

Ego maka MESAB sitere na ụlọ ọrụ, ntọala, na ndị nyere onyinye n'otu n'otu. Ndị isi nyere aka gụnyere Peter Bing, Peter Kovler, George Soros, David Tabatznik Bristol-Myers Squibb, Coca-Cola Co., Ford Motor Company, Henry Schein Inc., Hewlett Packard, Johnson & Johnson, Kaiser Permanente, Kellogg Foundation, Levi Strauss & Co., Pfizer, Starr Foundation, na USAID, n'etiti ọtụtụ ndị ọzọ. N'ime afọ iri abụọ na abụọ nke ọrụ ya, MESAB welitere ihe karịrị nde $27 iji nyere ihe karịrị ụmụ akwụkwọ ojii 10,000 aka ịbanye n'ọrụ ahụike. Ndị gụsịrị akwụkwọ ugbu a bụ ndị dọkịta, ndị nọọsụ, ndị dọkịta ezé, ndị na-ahụ maka ọgwụ na ndị ọrụ nlekọta ahụike ndị ọzọ na-azaghachi mkpa ahụike nke ndị South Africa niile, ọkachasị ndị obodo ojii na-ajụbu ịnweta ahụike.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]


Ọgụgụ ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Niekerk, JP de V. Van. "Afọ 21 nke akwụkwọ ego maka ndị dọkịta ojii." Akwụkwọ akụkọ ahụike South Africa , Vol. 96, Nke 7 (2006).
  • Reed, William. "Mgbanwe azụmahịa." Isi obodo, 5 Eprel 1990.
  • Simon, Janine. "Ndị mmadụ na-eche echiche kwesịrị inye aka n'ịkwado ọgwụ." Johannesburg Star, 30 Mee 1995.
  • "South Africa toro di na nwunye PA maka inyere ụmụ akwụkwọ ahụike aka." Akụkọ San Jose Mercury, 12 Jenụwarị 1996.
  • Williams, Adrienne Oleck. "Ndị otu mpaghara na-eziga ndị dọkịta Juu na ndị isi ojii na South Africa." Izu ndị Juu Washington, 8 Septemba 1994.
  • Wren, Christopher S. "US na-enyere ndị isi ojii South Africa aka inweta MD." New York Times, 5 Mee 1991.