Monique Mbeka Phoba

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Monique Mbeka Phoba
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịDemocratic Republic of the Congo Dezie
aha n'asụsụ obodoMonique Mbeka Phob Dezie
Aha enyereMonique Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1962 Dezie
Ebe ọmụmụBrussels-Capital Region Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye nhazi ndu ihe nkiri, onye nhazi ederede Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversité Libre de Bruxelles, Free University of Brussels Dezie
Ebe obibiBenin, City of Brussels Dezie

Monique Mbeka Phoba (amụrụ n'afọ 1962) bụ onye na-eme ihe nkiri nke ezinụlọ ya si na Democratic Republic of the Congo (DRC) mana ọ bi na Benin ugbu a.Ihe nkiri ya enwetala ọtụtụ onyinye.

Ọmụmụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Monique Mbeka Phoba na 1962 na Brussels, nwa nwanyị nke onye nnọchi anya mba DRC.Ọ gara DRC n'oge ezumike ụlọ akwụkwọ ya, mana o guzobere onwe ya na Belgium mgbe ọ dị afọ iri na isii mgbe nna ya gbara arụkwaghịm n'ọfịs ya.Ọ gụrụ akwụkwọ na Saint-Louis Business High School, wee nweta akara ugo mmụta na International Business na Brussels.Thesis nke ngụsị akwụkwọ bụ "Nkwado n'etiti ụlọ ọrụ Europe na Africa".Mgbe ọ bụ nwa akwụkwọ, Monique Phoba kwuru okwu banyere ọdịbendị Afrịka na redio maka ụmụ akwụkwọ a na-akpọ Radio-Campus ma dee edemede na akwụkwọ akụkọ dị iche iche na Brussels na Geneva: Tam-Tam, Negrissimo na Regards Noirs. gara n'ọmụmụ ihe na Ateliers Varan na Paris.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1991, Monique Mbeka Phoba mere ihe nkiri Revue en vrac (26 nkeji) na Fred Mongu, onye nta akụkọ nke telivishọn mba Zaire (OZRT).Nke a lere anya na ọmụmụ nke ndị nta akụkọ nwere onwe ha na ọtụtụ na DRC.O mechara mee usoro ihe nkiri banyere Africa gụnyere Rentrer? (1993, 52 nkeji), Deux petits tours et puis s'en vont (1997) banyere ntuli aka onye isi ala na Benin, Un rêve d'indépendance (1998, 53 nkeji) banyere nna nna ya n'okpuru Belgian colonization na Sorcière, la vie (A Bewitched Life) (2004, 52 nkeji).

Ịlaghachi? na-atụle nsogbu nke ụbụrụ na-agbanye. Ọ natara onyinye South / North nke European Council na Rencontres Media Nord / Sud na Geneva na 1996. Ihe nkiri ya dị mkpirikpi Une voix dans le Silence na 1996 na-akọ banyere ọgụ nke Bruno Ediko, onye Benin nwere nje HIV.Ihe omuma ya nke anọ Deux petits tours et puis s'en vont... (Two little turns and then go ..) so Emmanuel Kolawole duzie ya.Benin, ụlọ nyocha nke ọchịchị onye kwuo uche ya n'Africa, bụ isiokwu nke ihe nkiri a nke ritere ihe nrite nke abụọ maka ihe ngosi TV / vidiyo na FESPACO na Machị 1997.Na ihe nkiri ya nke afọ 1998 Un rêve d'indépendance, ọ gosipụtara afọ 35 nke nnwere onwe na Democratic Republic of the Congo. Ihe ngosi natara onyinye "Images of Women" na Vues d'Afrique Festival na Montreal n'ọnwa Eprel afọ 2000.

N'afọ 2001, e wepụtara ihe nkiri Monique Mbeka Phoba bụ Anna, l'Enchantée. Ọ na-akọ banyere Anna Teko, onye na-agụ egwú nke ritere agụmakwụkwọ iji mụọ egwu na France.N'ịbụ onye a kwadebeghị nke ọma, Anna adịteghị ihe karịrị ọnwa atọ. Ihe nkiri ahụ meriri ihe nrite "Images of Women" na Vues d'Afrique Festival na Montreal n'ọnwa Eprel afọ 2002. 2006 Ọkachamara ya, ndụ! na-egosi ndụ nke otu agadi nwoke bụ onye enyemaka ahụike n'okpuru ọchịchị Belgian, dọkịta mgbe nnwere onwe gasịrị, onye kwetara ịghọ onye ọka ikpe omenala mgbe ọ lara ezumike nká. Ihe nkiri ahụ [1]-enyocha mgbasa nke nkwenye na amoosu n'ime obodo site na ikpe ndị e wetara n'ihu agadi nwoke ahụ. N'afọ 2007, o dechara ihe nkiri banyere ndị otu mba Zaire, ndị Leopards, nke pụtara na 1974 World Cup.Ndị otu a bụ ndị mbụ sitere na ndị otu Afrịka na-esote Sahara sonyere na FIFA World Cup.Entre coupe et l'élection (N'etiti iko na ntuli aka) so Guy Kabeya Muya duzie ya.

Site na 1995 ruo 2007, Monique Mbeka Phoba biri na Benin, ebe ọ rụrụ ọrụ na mmepụta, nkesa na nkwalite nke ihe nkiri Africa. mepụtara Lagunimages TV na mmemme ihe nkiri na 2000. [1]Kemgbe afọ 2007, Monique Mbeka Phoba biri na Belgium ebe ọ nwetara akara ugo mmụta ọhụrụ na edemede. Mgbe ahụ, o mepụtara onwe ya ihe nkiri mkpirikpi mbụ ya: Sister Oyo .

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

Afọ Ihe nkiri Ọrụ Ihe edeturu
1992 Magazin buru ibu Onye nduzi
1997 Obere ụlọ elu abụọ wee pụọ Onye nduzi
1998 Nrọ nke nnwere onwe Onye nduzi, onye edemede
2001 Anna Onye Ọchịchị Onye nduzi
2006 Ịnwere Ọmụma Ndụ! Onye nduzi, onye na-eme ihe nkiri, onye edemede
2007 N'etiti iko na nhọpụta Onye nduzi, onye edemede
2010 Onye ọ bụla nwere ihe mere o ji were iwe megide nne ya Onye na-eme ihe nkiri

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

onye enyemaka ahụike n'okpuru ọchịchị Belgian, dọkịta mgbe nnwere onwe gasịrị, onye kwetara ịghọ onye ọka ikpe omenala mgbe ọ lara ezumike nká. Ihe nkiri ahụ -enyocha mgbasa nke nkwenye na amoosu n'ime obodo site na ikpe ndị e

  1. Mbeka Phoba, Monique. – Sorcière, la vie !. Cahiers d’Études africaines. Retrieved on 2012-03-18.