Nchịkọta ala ime ọhịa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Nchịkọta ala ime ọhịa[1] bụ akụkụ nkè mmiri ozuzo (net) ma ọ bụ nsị nkè a na-echekwa nwa ógè n'elu ala ọhịa ma na-agbanye n'ime awa ma ọ bụ ụbọchị ole na ole n'oge na mgbè ihe omume mmiri ozuzo gasịrị. Ala ọhịa nwèrè ike ịnwe ala efu, ahịhịa dị mkpirikpi (dị ka ahịhịhịa, mosses, ahịha na-agagharị agagharị, wdg) ma ọ bụ ahịhịrị (ya bụ akwụkwọ, alaka, ma ọ bụ obere alaka).

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Gerrits, A.M.J., Savenije, H.H.G., Hoffmann, L. na Pfister, L. (2007): Usoro ọhụrụ iji tụọ interception nke ala oké ọhịa na-etinye n'ime ọhịa beech na Luxembourg, Hydrology and Earth System Sciences, 11, 695701.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Gerrits, A.M.J. and Savenije, H.H.G. 2011. (invited) Forest floor interception. In Levia, D.F., Carlyle-Moses, D.E. and Tanaka, T. (Eds.), Forest Hydrology and Biogeochemistry: Synthesis of Past Research and Future Directions. Ecological Studies Series, No. 216, Springer-Verlag, Heidelberg, Germany