Nchekwa mmiri dị nchebe n'ụlọ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nchekwa mmiri dị nchebe n'ụlọ

Nchekwa mmiri ezinaụlọ dị mma bụ akụkụ dị oke mkpa nke usoro ọgwụgwọ mmiri na nchekwa nchekwa (HWTS) nke Òtù Ahụ Ike Ụwa (WHO) na-akwalite n'ụwa nile n'ebe ndị na-enweghị mmiri ọñụnụ. N'ebe ndị a, ọ bụghị ihe ọhụrụ ka a na-echekwa mmiri ọṅụṅụ n'ime ite, ite, crock ma ọ bụ ihe ọzọ dị n'ime ụlọ. Ọbụlagodi na mmiri ọn̄ụ a nwere àgwà microbiological a na-anakwere na mbụ, ọ nwere ike bute ya site na aka na arịa ruru unyi, dị ka mkpọsa na iko ruru unyi. Akpa mmiri ọṅụṅụ nwere "ihe ndị dị warara bụ isi ihe" iji mee ka mmiri ghara imetọ ya mgbe a na-echekwa ya n'ụlọ. [1]

A ga-eji mmiri si n'ebe dị ọcha ama ama ma ọ bụ mmiri a natachara ọgwụgwọ mbụ nke ọma. </link>[ a chọrọ nkọwa ]

Ihe atụ nke arịa[dezie | dezie ebe o si]

  • Solar Cookers International (SCI) ewepụtala akpa nchekwa nchekwa ezi-na-ụlọ na mmemme ịta nri mmiri ha na Kenya . Ha bụ akụkụ nke ngwungwu mmiri dị mma nke nwere osi ite anyanwụ nke CooKit, ite ojii, ihe ngosi mmiri pasteurization (WAPI), na akpa nchekwa mmiri ezinaụlọ dị mma . [2] Ndị na-arụ ọrụ n'ógbè ahụ bụ ụrọ ejiri aka mee akpa ndị ahụ. Nhazi ha na-etinye obere oghere n'elu iji nyere aka gbochie ụmụaka ịminye iko na ikekwe aka ruru unyi n'ime mmiri ọñụnụ. Enwere spigot na ala. "N'ụzọ dị mwute, spigot fọrọ nke nta ka ọ dị oke ọnụ dị ka akpa n'onwe ya." Na mkpokọta ọnụ ahịa ọ bụla gbasara KSh. 450/= ma ọ bụ ihe dịka $6.00. Ngwongwo ụrọ a na-ejighị enyo na-enyere aka mee ka mmiri ahụ dịtụ jụụ n'ụdị ihu igwe kpọrọ nkụ n'ihi na obere mmiri na-abanye n'ime akpa ahụ wee wepụ ya. </link>[ a chọrọ nkọwa ]

ndabere[dezie | dezie ebe o si]

Nkwupụta Millennium nke Mba Ndị Dị n'Otu nakweere na Nzukọ Ezumezu ya na Septemba 2000 setịpụrụ ebumnuche mmepe nke Millennium Development (MDG) nke nwere ebumnuche nke ibelata oke nke ndị mmadụ n'ụwa na oke ịda ogbenye. Mkpebi 19 kwuru kpọmkwem gbasara mmiri ọñụñụ, "Iji belata, ka ọ na-erule afọ 2015...ọnụ ọgụgụ nke ndị ụwa na-enweghị ike iru ma ọ bụ ị nweta mmiri ọṅụṅụ dị mma". [3] N’afọ 2009, Òtù Mba Ndị Dị n’Otu bipụtara akwụkwọ bụ́ The Millennium Development Goals Report nke na-ekwu, sị: “Ụwa na-aga nke ọma imezu nzube mmiri ọṅụṅụ, ọ bụ ezie na mba ụfọdụ ka na-eche oké ihe ịma aka ihu.” Otu ụzọ World Health Organisation (WHO) siri kwado ihe mgbaru ọsọ mmiri ọñụñụ dị mma bụ na mmemme Ngwọta Mmiri Ezinụlọ na Nchekwa Nchekwa (HWTS) nke na-elekwasị anya na ndị na-enweghị njikọ na usoro mmiri obodo. Webụsaịtị ha na-ekwu na usoro HWTS ka mma nwere ike melite ogo mmiri ọ drinkingụ drinkingụ n'ụzọ dị egwu ma belata ọrịa afọ ọsịsa maka ndị ga-adabere na mmiri na-adịghị mma. Ọ na-echetara anyị na enwere ọnwụ nde 1.6 nke afọ ọsịsa kwa afọ metụtara mmiri na-adịghị mma, idebe ihe ọcha, na ịdị ọcha na ndị a bụ ụmụaka na-erubeghị afọ ise. [4]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ngwọta mmiri a na-eji eme ihe bụ nke na-atụle usoro ọgwụgwọ mmiri dị iche iche nke ezinụlọ nwere ike iji kwalite ogo mmiri.
  • Inye onwe nke mmiri na idebe ihe ọcha
  • UN-Water bụ usoro nke United Nations nwere ebumnuche ịkwado mbọ metụtara mmiri.

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Safe household water storage. World Health Organization. Archived from the original on June 13, 2005. Retrieved on 2 February 2010.
  2. Solar Cooker Review. Solar Cookers International (November 2007). Retrieved on 3 February 2010.
  3. Resolution adopted by the General Assembly: 55/2. United Nations Millennium Declaration. United Nations (6–8 September 2000). Retrieved on 3 February 2010.
  4. Household Water Treatment and Safe Storage. World Health Organization. Archived from the original on October 25, 2004. Retrieved on 3 February 2010.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]