Ndị Tera

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ndị Tera
agburu
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaTera, Asụsụ Hausa Dezie
kọntinentEluàlà Dezie
mba/obodoNaijiria Dezie
dị na ngalaba nhazi mpagharaȮra Gombe Dezie
dị na mpaghara ogeWest African Time Zone Dezie

Ndị Tera bụ agbụrụ nke mejupụtara ndị mbụ bi na mpaghara Gombe tupu narị afọ nke iri na asatọ. Ndị Tera Gombe Ka ọ dị ugbu a, a na-ahụkarị ndị Tera n'ebe ọwụwa anyanwụ nke Gombe emirate nke oge a. Gombe Emirate[1]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Ndị Tera kwuru na ha ahapụla Yemen (ọ bụ ezie na enweghị ihe akaebe doro anya maka nkwupụta a) wee kwaga n'ógbè Borno gburugburu ọdọ mmiri Chad, ebe ha biri ruo ọtụtụ afọ mana n'ihi nsogbu ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọdọ mmiri Borno Chad Ndị Tera hapụrụ mpaghara Chad Basin na Jukun banye n'ógbè Gombe, ma eleghị anya n'ihe dị ka 900-1000AD. Chad Basin Gombe Karịsịa, ụfọdụ ìgwè ndị na-asụ Tera kwenyere na ha hapụrụ Chad Basin mgbe ndị Kanuri na-ebufe isi obodo ha site na Kanem gaa Ngarzargamu na ca.1484, n'okpuru Mai Ali Gaji. Kanem nke Chad Basin Kanuri Mgbe nke ahụ gasịrị, Tera gara n'ebe ọdịda anyanwụ ruo ebe ha dị ugbu a, na-agafe mpaghara Babur na Bura tupu ha abanye n'ógbè Gombe Babur na Bora Gombe[2]

Na mgbakwunye, ndị Tera so na ndị mbụ biri na mpaghara Gombe tupu e guzobe Gombe Emirate, ha biri n'ebe obibi n'akụkụ Osimiri Gongola, dị ka Gwani, Hinna, Liji, Kalshingi, Zambuk, Bage, Kurba, Doho, Deba wdg Gombe Emirates[3]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka omenala si dị, ndị Tera bụ ndị na-achụ nta na ndị ọrụ ugbo. ndị ọrụ ugbo

Omenala[dezie | dezie ebe o si]

Ndị Tera a maara maka akara agbụrụ ha yiri nke agbụrụ ndị ọzọ nke Gombe steeti na-eme. Gombe steeti Ọzọkwa, ha na ndị agbata obi Bolewa, Waja na Jukuns nwere mmemme nka yiri nke ahụ. Ndị Bolewa Ha mekwara otu ofufe ahụ, ọkachasị, ikwere na Gwando chi na-eme mmiri ozuzo.[3]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Ndị Tera na-asụ asụsụ Tera. [ihe odide dị mkpa] Asụsụ Tera __ibo____ibo____ibo__ Ọ bụ ezie na ọ bụ [ ihe e dere n'ala ala]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Sani, A (2000). Gombe State: A History of the Land and the People.. Zaria: Ahmadu Bello University Press. ISBN 9789781258244. 
  2. Marina Waziri (2013). "The Bole Fika Political Institution and Its Structure. A Study of the Traditional Titles (Northern Nigeria)". Zeitschrift der Deutschen Morgenländischen Gesellschaft 163 (1): 11–42. 
  3. 3.0 3.1 Abdullahi Arawa (2017). "The Eastern Origin of Tangale, Bolewa, Waja and Tera Groups of Gombe State: A Critique.". Gombe Journal of General Studies 1 (1).  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content