Ngongo ya Chintu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Ngongo ya Chintu
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịDemocratic Republic of the Congo Dezie
Ebe ọmụmụKatanga Province Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language Dezie
Ọrụ ọ na-arụomenkà, onye na-akpụ ihe ọkpụkpụ Dezie
omenalaHemba people Dezie

Ngongo ya Chintu, onye a maara dị ka Master of Buli (senchiri nke iri na itoolu), bụ onye na-akpụ ihe osise Luba n'je bụ Democratic Republic of the Congo taa. A maara obere ihe banyere ndụ ya, mana a chịkọtara ọrụ ya na mba ụwa, a na-ekwukwa na-akwanyere ya ùgwù nke ọma n'obodo ya.[1]

Caryatid figure by Ngongo ya Chintu

Ngongo ya Chintu (aha nsọpụrụ nke pụtara "nnukwu agụ owuru, nna nke ihe a kpụrụ akpụ") rụrụ ọrụ n'Alaeze Luba n'oge ahụ, n'oge ụfọdụ n'etiti 1810 na 1870.[1] Ọ gara n'ihu n'eme ọdịnala ogologo nke nka Hemba. Ihe ọkpụkpụ Hemba na-asọpụrụkarị ndị isi nwoke a ma ama nke ebo ahụ. Ngongo ya Chintu pịrị ndị nna nna na ndị inyom dịka ndị na-ebu ihe na caryatids, nke jere ozi dị ka oche maka ndị isi.

Ụdị[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka Alisa LaGamma si kwuo na Heroic Africans: Legendary Leaders, nakwa Iconic Sculptures:

Ụdị akara ngosi nke onye na-ese ihe na-egosipụta ikwubiga okwu ókè nke ihu na aka site na mgbatị, nke nyere ya ohere ịkọwapụta ma jiri amamihe mee ihe n'ụzọ amamihe mee ihe nke ụdị dị iche iche nke ihe ọkpụkpụ a ma ama: ndị na-eguzo dị ka ihe nkwado caryatid maka oche ... mboko nọ ọdụ (ndị na-ebu efere) ... na ndị nwoke mara mma.

Nchọpụta na nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ ndị 1930, onye Belgium na-akọ akụkọ ihe mere eme Frans Olbrechts kwuru na ọnụ ọgụgụ iri a na-etinye ọnụ maka ihe ngosi nwere njirimara yiri nke ahụ, nakwa na a chịkọtara abụọ n'otu obodo, Buli. Ebe ọ bụ na ọ dịghị ihe a maara banyere onye na-akpụ ihe na mpaghara ọdịda anyanwụ, Olbrechts nyere ya aha "Master of Buli". N'afọ ndị 1970, ndị nwe otu n'ime ihe oyiyi ya chọpụtara Ngonogo ya Chintu dị ka onye na-ese ihe site n'obodo Kateba. Marilyn Stokstad na-ekwu na ndị obodo Kateba maara ọrụ nna ukwu ahụ, ebe a na-akwanyere ya ùgwù n'ebe ahụ.[2]

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Heroic
  2. Marilyn Stokstad (August 2009). Art History, Volume One. Pearson Education Canada. ISBN 978-0-205-74835-8. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]