Nkosazana Dlamini-Zuma

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nkosazana Dlamini-Zuma
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
aha n'asụsụ obodoNkosazana Clarice Dlamini-Zuma Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya27 Jenụwarị 1949 Dezie
Ebe ọmụmụNatal Province Dezie
Dị/nwunyeJacob Zuma Dezie
nwaThuthukile Zuma, Gugulethu Zuma-Ncube Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, physician Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Zululand, University of Bristol, Adams College, University of Liverpool, University of Natal Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịAfrican National Congress Dezie
Ihe nriteBBC 100 Women Dezie
kọwara na URLhttps://www.parliament.gov.za/person-details/7695, https://www.pa.org.za/person/nkosazana-dlamini-zuma/ Dezie

Nkosazana Clarice Dlamini-Zuma (née Dlamini; Amụrụ na 27 Jenụwarị 1949), mgbe ụfọdụ a na-akpọ ya NDZ, bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Africa, dọkịta na onye bụbu onye na-emegide ịkpa ókè agbụrụ. Onye otu African National Congress (ANC) ogologo oge, ọ na-eje ozi ugbu a dị ka Minista nke Gọọmentị Nkwado na Ihe Omenala ma bụrụ Chancellor nke Mahadum Limpopo.

A mụrụ Dlamini-Zuma ma gụọ akwụkwọ na mpaghara Natal, ebe, dị ka nwa akwụkwọ, ọ banyere na Black Consciousness Movement site na South African Students' Organisation. N'agbata afọ 1976 na afọ 1990, ọ biri na mba ọzọ na mpụga South Africa, ọkachasị na United Kingdom na Swaziland, ebe ọ na-arụ ọrụ ahụike ma na-arụsi ọrụ ike na ANC. Kemgbe afọ 1994, Dlamini-Zuma jere ozi na kọmitii nke onye isi ala South Africa ọ bụla na-esote ịkpa ókè agbụrụ. Ọ bụ Minista nke Ahụike n'okpuru Onye isi ala Nelson Mandela, na Minista nke Mmekọrịta Mba Ọzọ ruo afọ iri n'okpuru ndị isi ala Thabo Mbeki na Onye isi ala Kgalema Motlanthe. N'oge nke mbụ nke Onye isi ala Jacob Zuma, ọ bụ Minista na-ahụ maka ihe ndị dị n'ime ụlọ, nke a na-ekwu na ọ na-agbanwe ngalaba na-adịghị arụ ọrụ.

N'okpuru Onye isi ala Cyril Ramaphosa, ọ rụrụ ọrụ dị ka Minista na Presidency maka atụmatụ, nlekota na nyocha, na-ahụ maka National Planning Commission, tupu ọ banye n'ọkwa ya ugbu a, ebe o nwere ọrụ a ma ama na esemokwu n'ịchịkwa mkpọchi South Africa n'oge ọrịa COVID-19. Ọ nọghị na gọọmentị South Africa n'etiti n'ọnwa Ọktọba 2012 ruo n'ọnwa Jenụwarị 2017, mgbe ọ rụrụ ọrụ dị ka Onye isi oche nke African Union Commission, na-eme ka ọ bụrụ nwanyị mbụ na-eduzi ma ọ bụ nzukọ ahụ ma ọ bụ onye bu ya ụzọ, Organisation of African Unity.[1] Oge ọ nọrọ n'ọkwa ahụ bụkwa ihe arụmụka.

Ọ bụ onye otu National Executive Committee nke ANC kemgbe mmalite afọ 1990, ọ mekwara mkpọsa ugboro abụọ na-enweghị ihe ịga nke ọma maka ọkwa ndị isi na pati ahụ: n'afọ 2007, na Nzukọ Mba nke 52 nke ANC, Motlanthe meriri ya iji merie osote onye isi ala; ebe na Nzukọ nke 54 nke Mba n'afọ 2017, ọ fọrọ nke nta ka Ramaphosa, onye nọ ugbu a, tụfuo ọkwa onye isi ala nke ANC.

Ebenside[dezie | dezie ebe o si]

  1. African Union chooses first female leader, theguardian.com; accessed 8 August 2017.