Nkwekọrịta Stockholm

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Nkwekọrịta Stockholm bụ akwụkwọ nke ọtụtụ ndị Nobel Laureates bịanyere aka n'ọnwa May afọ 2011 dabere na mkpebi ikpe sitere na ikpe nke ihe a kpọrọ mmadụ, nke meghere 3rd Nobel Laureate Symposium.[1][2] Ndị ọka ikpe nke ndị nrite Nobel kwubiri na ụwa abanyela n'oge ọhụrụ nke ala, nke ọ na-akpọ Anthropocene, ebe ụmụ mmadụ bụ ndị kachasị mkpa na-akpali mgbanwe ihu igwe zuru ụwa ọnụ, na ebe omume mmadụ nwèrè ike ịnwe mmetụta mberede na nke a na-apụghị ịgbanwe agbanwe màkà ọbọdọ ụmụ mmadụ na usoro gburugburu ebe obibi.[3] Ndị mmeri iri abụo nke ndị mmeri Nobel Prize ma ọ bụ Sveriges Riksbank Prize for Economic Sciences bịanyere aka na nkwekọrịta ahụ na Ncheta Alfred Nobel (isii na Chemistry, ise na Physics, atọ na Physiology ma ọ bụ Medicine, otu na Literature, otu ónyé mmeri Peace Prize na anọ na Economic Sciences) ka e zigara United Nations High Level Panel on global sustainability.[4]

"Anyị bụ ọgbọ mbụ nwéré nghọta nke ihe ize ndụ ọhụrụ zuru ụwa ọnụ na-eche ụmụ mmadụ ihu, na ndị mmadụ na ọha mmadụ bụ ndị isi na-akpali mgbanwe ụwa. Nnyocha bụ isi abụghị ihe a na-enyo enyo: anyị enweghị ike ịga n'ihu n'ụzọ anyị dị ugbu a ma ọ dị anyị mkpa ime ihe ngwa ngwa. Sayensị nwèrè ike iduzi anyị n'ịchọpụta ụzọ na-eduga na nkwado zuru ụwa ọnụ, ọ bụrụhaala na ọ na-etinye aka na mkparịta ụka ihu ọha na ọha, "ka Prọfesọ Mario Molina, ónyé rụrụ ọrụ dị ka ónyé ọka ikpe ma nata Nobel Prize na Chemistry n'afọ 1995.

Mkpebi[dezie | dezie ebe o si]

Isi nkwubi okwu nkè Stockholm Memorandum gụnyere:

  • na nkwado gbụrụ-gbúrụ ébé obibi bụ ihe dị mkpa màkà mkpochapụ ịda ogbenye, mmepe akụ na ụba, na ikpe ziri ezi nke ọha na eze.
  • na inweta Millennium Development Goals bụ ihe kachasị mkpa, ebe ọ bụ na ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu ụzọ n'ụzọ atọ nke ụwa na-emebi ihe na-erughị dollar abụọ kwa ụbọchị.
  • na Gross Domestic Product (GDP) ezughi oke dị ka ihe ngosi akụ na ụba na na, ya mèrè, a ghaghị ịmepụta ihe ngosi ọdịmma mmadụ ọhụrụ;
  • na okpomọkụ ụwa ga-anọgide n'okpuru 2 degrees Celsius, nke, n'aka nke ya, chọrọ oke ikuku carbon dioxide zuru ụwa ọnụ n'oge na-adịghị anya n'afọ 2015;
  • na a ghaghị ịkwalite mgbanwe ọrụ ugbo ọhụrụ ka e wee mepụta nri ndị ọzọ n'ụzọ na-adịgide adịgide n'ala ọrụ ugbo a na-eji eme ihe ugbu a.[5]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. (2011) "The Stockholm memorandum: tipping the scales towards sustainability". Ambio 40 (7): 781–5. DOI:10.1007/s13280-011-0187-8. PMID 22338715. 
  2. The Stockholm Memorandum Tipping the Scales towards Sustainability; 3rd Nobel Laureate Symposium on Global Sustainability. nobel-cause.de. Nobel Cause Symposium (18 May 2011). Retrieved on September 12, 2016. “Peter Agre, Nadine Gordimer, Yuan T. Lee, Elinor Ostrom, Werner Arber, David Gross, James Mirrlees, Carlo Rubbia, Paul J. Crutzen, Mario J. Molina, Amartya Sen, Peter Doherty (scientist), Walter Kohn, Douglass North, John Sulston, Murray Gell-Mann, Harold Kroto, Douglas Osheroff, Muhammad Yunus
  3. 3rd Nobel Laureate Symposium on Sustainability, "Transforming the World in an Era of Global Change," 16–19 May 2011, http://globalsymposium2011.org/
  4. Stockholm Memorandum, "Tipping the Scales Toward Sustainability," 18 May 2011, pdf
  5. Stockholm Resilience Centre, Stockholm University, 31 May 2011, https://web.archive.org/web/20160304043419/http://www.stockholmresilience.org/newsandvideos/generalnews/thestockholmmemorandum.5.4bb0052912fd16044aa800011821.html