Nnukwu wren

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Giant wren
Scientific classification edit
Missing taxonomy template (fix): Campylorhynchus
Species:
Binomial name
Template:Taxonomy/CampylorhynchusCampylorhynchus chiapensis
Salvin & Godman, 1891
Giant wren
Scientific classification Edit this classification
Domain: Eukaryota
Kingdom: Animalia
Phylum: Chordata
Class: Aves
Order: Passeriformes
Family: Troglodytidae
Genus: Campylorhynchus
Species:
C. chiapensis
Binomial name
Campylorhynchus chiapensis



Salvin & Godman, 1891

Nnukwu wren (Campylorhynchus chiapensis) bụ ụdị nnụnụ n'ezinụlọ Troglodytidae . A na-ahụ ya na Mexico na Guatemala.[2][3]

Nchịkọta na usoro[dezie | dezie ebe o si]

Nnukwu wren bụ monotypic. Ọ bụ ezie na nnụnụ ndị dị n'akụkụ ugwu nke ebe obibi ya buru ibu, ọdịiche ahụ dị obere iji nye ụdị ala.[3]

A na-emeso ya mgbe ụfọdụ dị ka ụdị nke wren bicolored (Campylorhynchus griseus) ma nwee ike ịmepụta ụdị ya.[4]

Nkọwa[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka aha ya na-egosi, nnukwu wren bụ onye kachasị n'ezinụlọ ya. Ọ dị 20 ruo 22 cm (7.9 ruo 8.7 in) ogologo ma dị 43.4 ruo 57 g (1.53 ruo 2.01 ). Ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị yiri. Ndị toro eto nwere okpueze ojii, olu, na ubu. Supercilium na-acha ọcha na-ekewa akara ojii site na anya site na okpueze na ihu ndị ọzọ na-acha ọbara ọbara. Akụkụ elu ha bụ chestnut na-egbuke egbuke na ọdụ chestnut gbara ọchịchịrị; ábụ́bà ọdụ niile ma e wezụga nke dị n'etiti nwere eriri ọcha na njedebe. Akụkụ ha dị n'okpuru site na ntì ruo n'afọ na-acha ọcha; afọ na ebe ikuku na-acha odo odo. Ụmụaka yiri ndị okenye mana akụkụ ha na-acha ọcha, ọ bụghị ọcha.[3]

Ebe a na-ekesa ya[dezie | dezie ebe o si]

A na-ewere nnukwu wren dị ka ihe a na-ahụkarị na steeti Chiapas nke Mexico, site na Puerto Arista n'ebe ndịda ruo nso ókèala Guatemala. Otú ọ dị, kemgbe ihe dị ka afọ 2010, e nweela ọtụtụ ihe n'ebe ugwu ọdịda anyanwụ Guatemala. Ọ na-ebi n'ọhịa gụnyere ebe ndị mmadụ gbanwere nke ukwuu dị ka ugbo, hedgerows, na ubi mkpụrụ osisi. Ọ na-eme naanị n'ime 50 (31 mi) site n'ụsọ oké osimiri na site na oke osimiri ruo 300 m (980 ) ịdị elu.[3]

Omume[dezie | dezie ebe o si]

Nri[dezie | dezie ebe o si]

A chọpụtabeghị nri nnukwu wren mana o yikarịrị ka ọ bụ anụ na-enweghị azụ. Ọ na-eri nri n'elu ma ọ bụ n'akụkụ ala.[3]

Ịzụlite[dezie | dezie ebe o si]

Oge ọmụmụ nke giant wren bụ May ruo July. O nwere ike ịbụ ụmụ abụọ ma enwere ihe akaebe nke ndị enyemaka na akwukwo. Alaka bụ nnukwu bọọlụ nwere ọnụ ụzọ mbata n'akụkụ, nke e ji ahịhịa na eriri ndị ọzọ siri ike wuo ma tinye ya n'osisi akịba. Nanị ụmụ e dekọrọ nwere àkwá atọ.[3]

Nkwupụta[dezie | dezie ebe o si]

Nnukwu wren abụọ na-abụ abụ n'otu olu, "ahịrịokwu na-enweghị oghere, chortling na rollicking" [1]. Mkpu ya bụ "na-asọpụrụ ma na-eme ihe ike" [2].[3]

Ọnọdụ[dezie | dezie ebe o si]

IUCN enyochaala nnukwu wren dị ka nke na-adịchaghị echegbu onwe ya. O doro anya na ọnụ ọgụgụ ndị bi na ya karịrị 20,000 ma "a na-enyo ya enyo na ọ kwụsiri ike na enweghị ihe akaebe maka mbelata ọ bụla ma ọ bụ egwu dị ukwuu".[1]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 BirdLife International (2018). "Giant Wren Campylorhynchus chiapensis". IUCN Red List of Threatened Species 2018.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "IUCN" defined multiple times with different content
  2. Gill (January 2021). IOC World Bird List (v 11.1). Retrieved on January 14, 2021.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 Kroodsma, D. E. and D. Brewer (2020).
  4. Remsen, J. V., Jr., J. I. Areta, E. Bonaccorso, S. Claramunt, A. Jaramillo, D. F. Lane, J. F. Pacheco, M. B. Robbins, F. G. Stiles, and K. J. Zimmer.

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]