Noam Chomsky

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Noam Chomsky
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
aha n'asụsụ obodoNoam Chomsky Dezie
Aha ọmụmụAvram Noam Chomsky Dezie
Aha enyereAvram, Noam Dezie
aha ezinụlọ yaChomsky Dezie
Ndekọ IPAˈnoʊm ˈtʃɒmski Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya7 Disemba 1928 Dezie
Ebe ọmụmụEast Oak Lane Dezie
ŃnàWilliam Chomsky Dezie
Dị/nwunyeCarol Chomsky, Valeria Wasserman Chomsky Dezie
nwaAviva Chomsky Dezie
Asụsụ obodoAmerican English, Bekee Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, American English Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee, American English Dezie
onye were ọrụMassachusetts Institute of Technology Dezie
Ọkwá o jiprofessor Dezie
ogo mmụtaDoctor of Philosophy Dezie
nwa akwukwo nkeZellig S. Harris, Nelson Goodman, Roman Jakobson Dezie
Ebe obibiTucson, East Oak Lane Dezie
Ebe ọrụPensílvéníyạ, Cambridge, Tucson Dezie
agbụrụAshkenazi Jews Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaagnosticism Dezie
so naManifest in support of Barcelona in Common, International endorsement letter to the people of Barcelona in support of Ada Colau, International endorsement letter. Barcelona leads the way Dezie
Archive naMassachusetts Institute of Technology Libraries Dezie
Ijeekweghị na Chineke, New Left, anti-war movement, anarcho-syndicalism Dezie
echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchịanarcho-syndicalism, libertarian socialism, antimilitarism Dezie
ihe omume dị ịrịba amaChomsky-Piaget debate Dezie
time periodcontemporary philosophy Dezie
webụsaịtịhttps://chomsky.info/ Dezie
WikiProject na-elekọta yaWikiProject Mathematics Dezie
Stack Exchange mkpadohttps://linguistics.stackexchange.com/tags/chomsky, https://philosophy.stackexchange.com/tags/chomsky Dezie

Avram Noam Chomsky[lower-alpha 1] (amuru Disemba 7, 1928) bu onye prọfesọ America na onye ama ama maka oru ya na linguistics, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na nkatọ ọha.  Mgbe ụfọdụ a na-akpọ “nna nke mmụta asụsụ ọgbara ọhụrụ”,[lower-alpha 2] Chomsky bụkwa onye isi na nkà ihe ọmụma nyocha na otu n'ime ndị malitere ngalaba sayensị.  Ọ bụ prọfesọ mmụta mmụta asụsụ na Mahadum Arizona yana prọfesọ ụlọ akwụkwọ emeritus na Massachusetts Institute of Technology (MIT).  N'ime ndị odee dị ndụ a kacha akpọtụrụ, Chomsky edeela akwụkwọ karịrị 150 gbasara isiokwu dịka asụsụ, agha na ndọrọ ndọrọ ọchịchị.  N'echiche, ọ dabara na anarcho-syndicalism na libertarian socialism.

Amụrụ ndị Ashkenazi ndị Juu kwabatara na Filadelfia, Chomsky zụlitere mmasị mbụ na anarchism site na ụlọ ahịa akwụkwọ ndị ọzọ na New York City.  Ọ gụrụ akwụkwọ na Mahadum Pennsylvania.  N'oge ọrụ postgraduate ya na Harvard Society of Fellows, Chomsky zụlitere tiori nke ụtọ asụsụ mgbanwe nke ọ nwetara akara ugo mmụta doctorate na 1955. N'afọ ahụ ọ malitere nkuzi na MIT, na 1957 pụtara dị ka onye pụtara ìhè na nkà mmụta asụsụ na ọrụ ya dị ịrịba ama Syntactic.  Ihe owuwu, bụ ndị keere òkè dị ukwuu n'imezigharị ọmụmụ asụsụ.  Site na 1958 ruo 1959 Chomsky bụ onye otu National Science Foundation ibe na Institute for Advanced Study.  O kere ma ọ bụ mebere usoro mmụta asụsụ ụwa niile, usoro mmụta ụtọ asụsụ, usoro Chomsky, na mmemme dị ntakịrị.  Chomsky nyekwara oke aka na mbelata nke omume asụsụ, ma na-akatọ ọrụ nke BF Skinner.

Onye na-emegide nkwuwa okwu nke itinye aka na US na Agha Vietnam, nke ọ hụrụ dị ka omume nke ọchịchị ndị America, na 1967 Chomsky bilitere na nlebara anya mba maka edemede agha ya bụ "ọrụ nke ndị ọgụgụ isi".  N'ịbụ onye na-ejikọta ya na New Left, e jidere ya ọtụtụ oge maka mmemme ya ma tinye ya na ndepụta President Richard Nixon nke ndị mmegide ndọrọ ndọrọ ọchịchị.  Mgbe ọ na-agbasawanye ọrụ ya na mmụta asụsụ n'ime iri afọ ndị sochirinụ, o tinyekwara aka na agha asụsụ.  Na mmekorita ya na Edward S. Herman, Chomsky mechara kwupụta usoro mgbasa ozi nke nkatọ mgbasa ozi na nkwenye nrụpụta, wee rụọ ọrụ ikpughe ọrụ Indonesian nke East Timor.  Mgbachitere ya maka nnwere onwe ikwu okwu na-enweghị ihe ọ bụla, gụnyere nke ịgọnarị Oké Mgbukpọ, wetara nnukwu esemokwu n'ihe gbasara Faurisson nke 1980s.  Nkọwa nke Chomsky maka mgbukpọ nke Cambodia welitere esemokwu.  Kemgbe ọ lara ezumike nká na nkuzi na-arụsi ọrụ ike na MIT, ọ gara n'ihu na ndọrọ ndọrọ ọchịchị olu ya, gụnyere imegide mwakpo 2003 nke Iraq na ịkwado mmegharị ahụ.  Chomsky malitere nkuzi na Mahadum Arizona na 2017.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]