Nzukọ Mba Nile Banyere Ọnụ Ọgụgụ na Mmepe

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nzukọ Mba Nile Banyere Ọnụ Ọgụgụ na Mmepe
convention
mba/obodoEgypt Dezie
ebeCairo Dezie
oge obidoro5 Septemba 1994 Dezie
oge ngwụcha13 Septemba 1994 Dezie
nhaziMba Ndị Dị n'Otu Dezie


Òtù Mba Ndị Dị n'Otu haziri Nzukọ Mba Nile na Population na Development (ICPD) na Cairo, Egypt, na 5-13 Septemba 1994. Ihe omume ya na-esi na ya apụta bụ akwụkwọ nduzi maka United Nations Population Fund (UNFPA).

Ihe dị ka ndị nnọchiteanya 20,000 sitere na gọọmentị dị iche iche, ụlọ ọrụ UN, NGO, na mgbasa ozi gbakọtara maka mkparịta ụka banyere nsogbu dịgasị iche iche nke ọnụ ọgụgụ mmadụ, gụnyere ọpụpụ, ọnwụ ụmụaka, igbochi ọmụmụ, Atụmatụ ezinụlọ, agụmakwụkwọ ụmụ nwanyị, na nchedo ụmụ nwanyị site na ọrụ ite ime na-adịghị mma.

Ihe gbara ya gburugburu na akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Nzukọ mbụ nke ndị mmadụ n'ụwa, nke Njikọ Mba na Margaret Sanger haziri, emere na Salle Central na Geneva, Switzerland site na 29 Ọgọst ruo 3 Septemba 1927.   [citation needed]

E mere World Population Conference nke mbụ nke United Nations kwadoro na 1954 na Rom, nke abụọ na 1965 na Belgrade, nke atọ na 1974 na Bucharest, nke anọ na 1984 na Mexico City.

Nkwado na nkatọ[dezie | dezie ebe o si]

Isikwopụ afọ ime[dezie | dezie ebe o si]

N'oge na mgbe ICPD gasịrị, ụfọdụ ndị nwere mmasị gbalịrị ịkọwa okwu ahụ bụ 'ahụike ọmụmụ' n'echiche na ọ na-egosi ite ime dị ka ụzọ maka atụmatụ ezinụlọ ma ọ bụ, n'ezie, ikike ite ime. Otú ọ dị, nkọwa ndị a anaghị egosipụta nkwekọrịta e nwetara na Nzukọ ahụ.[1] European Union, ebe iwu gbasara ite ime na-adịchaghị mma karịa ebe ndị ọzọ, Onye isi oche Council ekwuola n'ụzọ doro anya na mkpebi kansụl ahụ ịkwalite 'ahụike ọmụmụ' agụnyeghị ịkwalite ite ime. N'otu aka ahụ, European Commission, na nzaghachi nye ajụjụ sitere n'aka onye otu European Parliament, mere ka o doo anya:

[2]"Okwu 'ahụike ọmụmụ' ka United Nations (UN) kọwapụtara na 1994 na Cairo International Conference on Population and Development. Mba niile so na Union kwadoro mmemme nke a nabatara na Cairo. Union ahụ enwetụbeghị nkọwa ọzọ nke 'ahụike ịmụ nwa' na nke e nyere na mmemme nke omume, nke na-adịghị ezo aka na ite ime. "

Banyere US, naanị ụbọchị ole na ole tupu Nzukọ Cairo, onye isi ndị nnọchi anya US, osote onye isi ala Al Gore, kwuru maka ndekọ ahụ:

[3]"Ka anyị wepụ okwu ụgha na tebụl: US anaghị achọ ịmepụta ikike ọhụrụ nke mba ụwa maka ite ime, anyị ekwenyeghị na a ga-agba ume ite ime dị ka usoro nke atụmatụ ezinụlọ. "

Afọ ole [4] ole ka e mesịrị, onye nnọchi anya US na UN, Ellen Sauerbrey, kwadoro ọnọdụ nke US Administration na arụmụka a mgbe o kwuru na nzukọ nke UN Commission on the Status of Women na: "òtù ndị na-abụghị gọọmentị na-anwa ikwu na Beijing n'ụzọ ụfọdụ na-emepụta ma ọ bụ na-enye aka n'ịmepụta ikike isi nke ite ime a ma ama n'ụwa niile". [5] gbakwụnyere, sị: "Enweghị ikike dị mkpa maka ite ime. Ma ọ ka na-apụta n'ụzọ dị ukwuu site na NGO na-anwa ịnapụ okwu ahụ ma na-anwa ime ka ọ bụrụ nkọwa".

Ihe mgbaru ọsọ[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka ntọhapụ ICPD si kwuo, ndị nnọchiteanya nnọkọ ahụ nwetara nkwekọrịta na ebumnuche anọ na-esonụ:

  1. Agụmakwụkwọ zuru ụwa ọnụ: Agụmakọ praịmarị zuru ụwa ọnụ na mba niile site na 2015. Na-agba mba ume ka ha nye ụmụ nwanyị ohere dị ukwuu maka agụmakwụkwọ sekọndrị na nke dị elu yana ọzụzụ ọrụ aka na teknụzụ.
  2. Mbelata Ọnwụ ụmụaka na ụmụaka: Mba kwesịrị ịgbalị iji belata ọnwụ ụmụaka n'okpuru afọ 5 site na otu ụzọ n'ụzọ atọ ma ọ bụ ruo ọnwụ 50-70 kwa 1000 site n'afọ 2000. Ka ọ na-erule afọ 2015, mba niile kwesịrị ịchọ iru ọnụ ọgụgụ dị n'okpuru 35 n'ime 1,000 a mụrụ dị ndụ na ọnụ ọgụgụ ndị na-erubeghị afọ ise na-anwụ n'okpuru 45 n'ime 1000.
  3. Mbelata nke ọnwụ nne: Mbelata site na nke ọkwa 1990 site na 2000 na nke nke ahụ site na 2015.   Ọdịiche dị na ọnwụ nne n'ime mba na n'etiti mpaghara ala, mmekọrịta mmadụ na ibe ya na agbụrụ kwesịrị ibelata.
  4. Inweta ọrụ ahụike ọmụmụ na mmekọahụ gụnyere atụmatụ ezinụlọ: Ndụmọdụ atụmatụ ezinụlọ, nlekọta tupu amụọ, ịmụ nwa na nlekọta mgbe amụrụ amụrụ, mgbochi na ọgwụgwọ kwesịrị ekwesị nke enweghị ike ịmụ nwa, mgbochi nke ite ime na njikwa nke nsonaazụ nke ite ime, ọgwụgwọ nke ọrịa na-efe efe, ọrịa ndị a na-ebute site na mmekọahụ na ọnọdụ ahụike ọmụmụ ndị ọzọ; na agụmakwụkwọ, ndụmọdụ, dịka o kwesịrị, gbasara mmekọahụ mmadụ, ahụike ọmụmụ. A ga-eme ka ọrụ gbasara HIV / AIDS, ọrịa kansa ara, enweghị ike ịmụ nwa, na ịmụ nwa dị. Nkwụsị siri ike nke imenyụ akụkụ ahụ nwanyị (FGM).

Ndị sonyere[dezie | dezie ebe o si]

Nzukọ Nairobi na ICPD25[dezie | dezie ebe o si]

[7] mere Nzukọ Nzukọ Nairobi" id="mwXw" rel="mw:WikiLink" title="Nairobi">Nairobi nke 2019 na ICPD25 na Nairobi na Nọvemba. Ọ na-egosi afọ nke iri abụọ na ise nke International Conference on Population and Development (ICPD). Gọọmentị Kenya, Denmark na UNFPA na-akpọkọta nzukọ ahụ. [8][9] bụ ikpo okwu maka ndị niile nwere mmasị n'ịchụso ahụike na ikike mmekọahụ na ọmụmụ (SRHR) nke gụnyere ndị na-arụ ọrụ, òtù ndị obodo (CSOs), òtù ndị nwe onwe ha, otu ụmụ nwanyị, netwọk ndị ntorobịa, òtù okwukwe wdg iji kwurịta ma kweta na omume iji mezue ICPD Programme of Action.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. European Parliament, 4 December 2003: Oral Question (H-0794/03) for Question Time at the part-session in December 2003 pursuant to Rule 43 of the Rules of Procedure by Dana Scallon to the Council. In the written record of that session, one reads: Posselt (PPE-DE): “Does the term 'reproductive health' include the promotion of abortion, yes or no?” – Antonione, Council: “No.”
  2. European Parliament, 24 October 2002: Question no 86 by Dana Scallon (H-0670/02)
  3. Jyoti Shankar Singh, Creating a New Consensus on Population (London: Earthscan, 1998), 60
  4. Lederer, AP/San Francisco Chronicle, 1 March 2005
  5. Leopold, Reuters, 28 February 2005
  6. HERStory – in Our Own Voice.
  7. Nairobi Summit on ICPD25.
  8. UNFPA.
  9. ICPD25 (27 June 2019).

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • UNFPA: ICPD
  • UNFPA Nchịkọta nke ICPD Programme for Action: [1] E debere ya na Wayback Machine
  • ICPD Beyond 2014 ebe nrụọrụ weebụ
  • International Population Conference, ma ọ bụ General Population Conference. e.g. XXIIIrd IUSSP General Population conference E debere Wayback Machine, Beijing, 11-17 Ọktoba 1997