Nzukọ maka Mgbanwe Na-aga n'ihu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nzukọ maka Mgbanwe Na-aga n'ihu
political party
Oge/afọ mmalite2009 Dezie
onyeisi ocheTony Momoh Dezie
general secretaryBuba Galadima Dezie
mba/obodoNaijiria Dezie
political alignmentcentrism Dezie
echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchịsocial liberalism, social conservatism, federalism Dezie
ọdịdị isi ụlọ ọrụAbuja Dezie
ndị sotereAll Progressives Congress Dezie
dissolved, abolished or demolished date2013 Dezie

Congress for Progressive Change (CPC) bụ òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị e guzobere na Naijiria na 2009 iji kwadebe maka ntuli aka Eprel 2011. Congress for Progressive Change CPC Nigeria Eprel 2011 ntuli aka Ọ bụ òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke 63 e guzobere na mba ahụ.

N'ọnwa Febụwarị afọ 2013, pati ahụ jikọtara ya na Action Congress of Nigeria, All Nigeria Peoples Party, na otu akụkụ nke All Progressives Grand Alliance iji guzobe All Progressive Congress. Action Congress of Nigeria All Nigeria Peoples Party All Progressives Grand Alliance All Progressive Congress[1]

Ntọala[dezie | dezie ebe o si]

Congress for Progressive Change malitere na The Buhari Organization (TBO) nke General Muhammadu Buhari, onye bụbu onye ọchịchị ndị agha nke Naijiria, na ndị mmekọ ya guzobere na 2006. Muhammadu Buhari Onye isi oche mba mbụ bụ onye omeiwu etiti Kano bụ Rufai Hanga. Rufai Hanga Mgbe All Nigeria Peoples Party (ANPP) họpụtara Buhari dị ka onye na-azọ ọkwa onye isi ala n'afọ 2007, TBO so ANPP rụọ ọrụ na mkpọsa ntuli aka, mana enwere esemokwu n'etiti ìgwè abụọ ahụ. Òtù Ndị Naịjirịa Nile Mgbe ntuli aka Eprel 2007 gasịrị, nke a họpụtara Onye isi ala Umaru Yar'adua, Buhari malitere mkpesa ụlọ ikpe megide nsonaazụ ahụ. Nhọrọ Eprel 2007 Umaru Yar'adua ANPP kpebiri isonyere Yar'Adua na ọchịchị ya nke ịdị n'otu mba, ma gbalịa ime ka Buhari wepụ ikpe ahụ, na-egosi enweghị nkwado zuru oke maka Buhari na ANPP. Buhari kpebiri na ọ chọrọ ikpo okwu ọhụrụ iji kwado ebumnuche ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya.

Congress for Progressive Change tinyere akwụkwọ ka ha debanye aha na Independent National Electoral Commission (INEC) na 26 Machị 2009, wee nweta nkwado na ndebanye aha na 28 Disemba 2009. Kọmitii Na-ahụ Maka Nchịkọta Mba Ihe ka ọtụtụ n'ime ndị otu mbụ ya bụbu ndị otu All Nigeria People's Party (ANPP). All Nigeria People's Party Buhari hapụrụ ANPP n'ụzọ iwu kwadoro wee sonye na CPC na Machị 2010. O kwuru na ọ kwadoro ntọala nke CPC "dị ka ihe ngwọta maka esemokwu na-emebi emebi, nke omume na nke echiche na pati m mbụ ANPP". Na Jenụwarị 2011, onye bụbu Minista Ozi, Prince Tony Momoh, ghọrọ Onye isi oche nke pati ahụ. Tony Momoh Onye odeakwụkwọ mba nke pati ahụ bụ Injinia Buba Galadima, onye guzobere ya. Rufai Hanga, onye bụbu onyeisi oche na onye na-achọ ịbụ gọvanọ nke Kano Steeti, nọ na nzukọ ebe a họpụtara Momoh.

Echiche[dezie | dezie ebe o si]

Ihe omume nke CPC kwadoro nnwere onwe onwe onwe, ikike na ọdịmma ọha na eze maka ndị na-enweghị ihe ùgwù. Òtù ahụ kwadoro nnwere onwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị, dịka onye ọkà ihe ọmụma America, John Rawls malitere. nnwere onwe John Rawls Nkwupụta nke pati ahụ siri ọnwụ na mmezigharị nke iwu Naijiria na anya nke ịnyefe ike, ọrụ na ibu ọrụ na steeti na gọọmentị ime obodo iji mee ka gọọmentị etiti na mmụọ gọọmentị. ọchịchị etiti[2] Usoro iwu nke otu ahụ gbachiri nkịtị n'okwu nke mpaghara, ihe a na-emekarị na Naịjirịa nke a na-enye ndị nnọchiteanya si na mpaghara ọ bụla nke mba ahụ ọkwa dị mkpa.

Nhọrọ Eprel 2011[dezie | dezie ebe o si]

E nwere nsogbu dị iche iche na akwụkwọ ntuli aka na ntuli aka Eprel 2011. CPC chọpụtara na obere oge tupu ntuli aka ahụ, akara ngosi ya efuola na akwụkwọ ntuli aka na mpaghara ụfọdụ nke Ogun, Jigawa, Gombe, Anambra, Imo na Rivers. Ogun Jigawa Gombe Anambra Imo Rivers Prince Tony Momoh mere mkpesa n'akwụkwọ ozi siri ike o degaara prọfesọ Attahiru Jega, onye isi oche nke Independent National Electoral Commission (INEC). Attahiru Jega Independent National Electoral Commission Ọ kọwara mwepụ ahụ dị ka "mgbalị e mere tupu oge eruo iji gbochie ọtụtụ ndị na-akwado anyị ịtụ vootu maka ndị ha kwenyere na ha nwere ike iweta mgbanwe ha chọrọ na ndụ ha".[3]

Ọ bụ ezie na CPC nwetara nkwado ngwa ngwa na North nke Nigeria, na-etinye ọtụtụ ndị na-azọ ọkwa na ntuli aka mba na Eprel 2011, ọ nweghị otu ego ahụ dị ka People's Democratic Party (PDP). North nke Nigeria People's Democratic Party E mere ntuli aka maka ọtụtụ oche na National Assembly Senate na House of Representatives na 9 Eprel 2011, ọ bụ ezie na ụfọdụ ga-egbu oge n'ihi nsogbu na akwụkwọ ntuli aka. Na ntuli aka mbụ e mere na 9 Eprel, CPC bịara nke atọ na oche Senate na House nwetara. Na Senate, PDP meriri oche 53, ACN (Action Congress of Nigeria) sochiri ya na oche 13, CPC oche 6, ANPP oche 4 na ndị ọzọ nwetara oche 4. Nzukọ Action nke Naịjirịa N'ime ụlọ ahụ, PDP nwetara oche 123, ACN 45, CPC 21, ANPP 11 na ndị ọzọ 18 oche.[4]

Mohammadu Buhari gbara ọsọ dị ka onye CPC na ntuli aka onye isi ala nke e mere na 16 Eprel 2011. ntuli aka onye isi ala e mere na 16 Eprel 2011 O meriri vootu 12,214,853, na-abịa nke abụọ na onye isi ala Goodluck Jonathan nke PDP, onye nwetara vootu 22,495,187 ma kwupụta na ọ bụ onye mmeri. Goodluck Jonathan Nhọrọ ahụ, nke a na-ewere na e mere ya n'ụzọ ziri ezi karịa asọmpi ndị gara aga, kpughere oke esemokwu dị n'etiti North na South. Buhari meriri na steeti niile dị n'ebe ugwu nke gụnyere North East na North West ma e wezụga Adamawa State na Taraba State, ebe Jonathan meriri na Steeti North Central niile ma e wezụga Niger State na Southern steeti ma e wezụga Osun State, ebe Nuhu Ribadu nwetara ọtụtụ vootu. North East North West Adamawa Steeti Taraba Steeti North Central Niger Steeti Osun Steeti Nuhu Ribadu Ọnụ ọgụgụ ndị sonyere dị elu karịa n'ebe ndịda karịa n'akụkụ ugwu, ọ bụ ezie na ugwu nwere ọtụtụ ndị na-atụ vootu.[5] Mgbe ntuli aka ahụ gasịrị, CPC kwuru na ọ na-atụle ịga ụlọ ikpe iji maa nsonaazụ ahụ aka, nke o kwuru na ọ bụ mmebi iwu zuru oke, ọkachasị na mpaghara South East na South South South.

Ihe omume ndị sochirinụ[dezie | dezie ebe o si]

N'ajụjụ ọnụ a gbara ya n'ọnwa Nọvemba afọ 2011, onye bụbu Senator Rufai Hanga kwuru na ọ gbara arụkwaghịm dị ka onyeisi oche iji sọọ mpi na ntuli aka gọvanọ nke steeti Kano. O kwuru na ọ ka bụ onyeisi oche nke pati ahụ, ọ gakwara n'ụlọ ikpe iji mee ka a mara nke a. N'ọnwa Febụwarị afọ 2012, Chief Dennis Aghanya, onye isi otu Hanga, kwuru na CPC ga-edozi esemokwu dị n'ime. Ọ katọkwara otu Momoh maka ikwu okwu esemokwu mgbe niile mgbe ọganihu ndọrọ ndọrọ ọchịchị ọ bụla na mba ahụ gasịrị, na-asị "Society na-ele anyị anya dị ka ụyọkọ ndị na-eme ihe ike".[6] N'ọnwa Febụwarị n'afọ 2012, Rufai Hanga nyere ọkwa site n'ụlọ ikpe dị elu nke gọọmentị etiti, Abuja na odeakwụkwọ mba CPC iji hapụ ụlọ ha nke ha na-akwụ ya ụgwọ. N'ọnwa Machị afọ 2012, o kwuru na ya anaghị aga n'ihu n'ihe omume ahụ. CPC jikọtara ya na ọtụtụ òtù ndị ọzọ n'ime All Progressives Congress na 2013. Nzukọ Ndị Ọganihu Nile

Afọ Onye na-azọ ọkwa onye otu Onye ibe ya na-agba ọsọ Nhọrọ % Nsonaazụ
2011 Muhammadu Buhari Tunde Bakare 12,214,853 31.97% Mfuola N Mfuola

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Maram. "Nigerian Biggest Opposition Parties Agree to Merge", Bloomberg, 7 February 2013. Retrieved on 11 February 2013.
  2. Oboro Andaolotu (19 March 2011). Buhari CPC And Political Liberalism. Sahara Reporters. Archived from the original on 2012-07-30. Retrieved on 2011-04-23.
  3. OBIORA IFOH (2011-04-03). CPC's logo missing in ballot paper: 'It's designed to rig us out'. National Mirror. Archived from the original on 20 March 2012. Retrieved on 2011-04-22.
  4. Summary. Nigeria Elections Coalition. Archived from the original on 2011-04-24. Retrieved on 2011-04-23.
  5. Nigeria election: Riots over Goodluck Jonathan win. BBC News (18 April 2011). Retrieved on 2011-04-23.
  6. Onyebuchi Ezigbo (15 February 2012). 'Internal Wrangling Portrays CPC as Rascals'. ThisDay. Archived from the original on 1 May 2012. Retrieved on 2012-05-12.

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Ayoade, John A., na Adeoye A. Akinsanya, eds. Nhọrọ Naịjirịa, 2011 (Lexington Books; 2012) Nhọrọ Naijiria, 2011