Oké ọhịa ndị kpọrọ nkụ n'ugwu Bolivia

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Oké ọhịa ndị kpọrọ nkụ n'ugwu Bolivia
WWF ecoregion, ecoregion
mba/obodoBolivia Dezie
nhazi ọnọdụ18°22′1″S 65°2′20″W Dezie
Map

 

Oké ọhịa kpọrọ nkụ nke Bolivia (NT0206) bụ mpaghara ecoregion na Bolivia n'akụkụ ọwụwa anyanwụ nke Andes. Ọ bụ ebe obibi na-agafe agafe n'etiti ala ahịhịa puna dị elu ruo n'ebe ọdịda anyanwụ na Chaco scrub n'ebe ọwụwa anyanwụ. Ebe obibi ahụ nọ n'okpuru nrụgide siri ike site na ọnụ ọgụgụ mmadụ na-arịwanye elu.

Ọdịdị ala[dezie | dezie ebe o si]

Ebe[dezie | dezie ebe o si]

Mpaghara ahụ dị na ndagwurugwu ugwu kpọrọ nkụ nke Andes na ndịda Bolivia. O nwere mpaghara nke 80,300 sq. kilomita (31,000) sq mi). N'ebe ndịda, a na-ahụ nnukwu mpaghara nke ecoregion n'ime Central Andean puna na Southern Andean Yungas. N'ebe ọwụwa anyanwụ, oké ọhịa kpọrọ nkụ na-abanye na mpaghara Chaco kpọrọ nkụ. A na-ahụ ebe ndị dị n'ebe ugwu nke mpaghara ahụ na Central Andean dry puna, Central Andean wet puna na Bolivian Yungas.[1]

Ala[dezie | dezie ebe o si]

Ala ahụ siri ike, nwere ugwu, ugwu dị elu, ndagwurugwu na ndagwurugwum.

Elu dị site na mita 360-700 (1,180-2,300 n'elu oke osimiri.

N'akụkụ ọwụwa anyanwụ nke oké ọhịa kpọrọ nkụ na-agbasa n'ime Yunga, ebe n'akụkụ ọdịda anyanwụ nke Ala ahịhịa puna na-agbatị n'ime oké ọhịa kpọrọ mmiri.

Ọnọdụ ihu igwe[dezie | dezie ebe o si]

N'ebe nnwale na 18°45′S 65°15′W / 18.75°S 65.25°W / -18.75; -65.25 nhazi ihu igwe Köppen bụ "Cwb": okpomọkụ, oge oyi kpọrọ nkụ, oge okpomọkụ. [2]N'ebe a, okpomọkụ kwa ọnwa sitere na 13.5 na July ruo 18.8 °F) n'ọnwa Nọvemba.Ngụkọta mmiri ozuzo kwa afọ bụ ihe dịka 580 milimita (23 in). Nkezi mmiri ozuzo kwa ọnwa dị n'okpuru 10 milimita (0.39 in) na Mee-Ọgọstụ, ma rịa elu ruo 137.4 milimita (5.41 in) na Jenụwarị.[2]

Mmekọrịta gburugburu ebe obibi[dezie | dezie ebe o si]

Mpaghara ecoregion dị na mpaghara Neotropical, n'ọhịa kpọrọ nkụ na subtropical.

Flora[dezie | dezie ebe o si]

Ọgba Vachellia

Mpaghara okpomọkụ nke oké ọhịa bụ ebe obibi na-agafe agafe n'etiti ala ahịhịa puna dị elu ruo n'ebe ọdịda anyanwụ na Chaco scrub n'ebe ọwụwa anyanwụ. O nwere ndagwurugwu kpọrọ nkụ na obere osisi na ogidi cacti, oké ọhịa kpọrọ nkụ nke oge na oké ọhịa mmiri ozuzo n'akụkụ osimiri. Ebe a na-agbanweghị oké ọhịa nwere ogwu, ọ nwere ụdị dị ka Vachellia caven, Prosopis alpataco, Dodonaea viscosa, Schinopsis marginata, na Aspidosperma quebracho-blanco.[1]

Anụmanụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọtụtụ ụdị anụmanụ na-enye nwa ara a na-ahụkarị na mpaghara okpomọkụ dị na nsọtụ ndịda nke ókèala ha na mpaghara ecoregion. O yiri ka e nwere ụdị anụmanụ dịgasị iche iche gụnyere cougar (Puma concolor), ocelot (Leopardus pardalis), Pampas cat (Leopartus pajeros), Geoffroy's cat (Leupardus geoffroyi) na Jaguarundi (Puma yagouaroundi). Ụmụ anụmanụ na-enye nwa ara nọ n'ihe ize ndụ gụnyere oke chinchilla nke Bolivia (Abrocoma boliviensis) na chinchilla nwere ọdụ dị mkpirikpi (Chinchilla chinchilla).[3]

Nnụnụ ndị a na-ahụkarị gụnyere Bolivian recurvebill (Syndactyla striatus), Bolivian blackbird (Oreopsar bolivianus), citron-headed yellow finch (Sicalis luteocephala), Cochabamba mountain finch (Compsospiza garleppi), Bolivian warbling finch (Poospiza boliviana), torrent duck (Merganetta armata), wedge-tailed hillstar (Oreotrochilus adela), black-hooded sunbeam (Agla) na carbon (Aglosed). Nnụnụ ndị nọ n'ihe ize ndụ gụnyere red-fronted macaw (Ara rubrogenys) na Bolivian spinetail (Cranioleuca henricae).[3]

Anụ ndị bi n'ala na n'ala n'ihe ize ndụ gụnyere frog Telmatobius sibiricus.[3]

Ọnọdụ[dezie | dezie ebe o si]

Mpaghara ndụ dị ala na ndagwurOgwe dị omimi n'etiti ugwu ndị dị n'ebe ọwụwa anyanwụ Cordillera gụnyere obodo Comarapa, Independencia, Totora, Tapacarí na Arque. Ndị a bụ ebe kachasị mma maka ebe obibi mmadụ, a na-arụkwa ọrụ ugbo ogologo oge, na-ahapụ obere ahịhịa mbụ.

The World Wildlife Fund na-enye mpaghara ọhịa kpọrọ nkụ nke Bolivia ọnọdụ nke "Critical / Endangered". Ọnụ ọgụgụ mmadụ na-arịwanye elu na-emepụta mgbasawanye obodo ukwu na ịchụ nta gabigara ókè, na-anakọta osisi maka mmanụ ma na-agbanwe ala maka ọrụ ugbo, na-akpata nkwarụ ebe obibi.

Ebe ndị a na-echebe gụnyere Ogige Ntụrụndụ Madidi na Cordillera de Sama Biological Reserve. Ndị ọzọ bụ Tariquía Flora na Fauna National Reserve na Torotoro National Park.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Notes

  1. 1.0 1.1 Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named WWF
  2. 2.0 2.1 Climate Data for Latitude -18.75 Longitude -65.25. Global Species. Archived from the original on 2017-03-17.
  3. 3.0 3.1 3.2 Bolivian montane dry forests. Global Species. Archived from the original on 2019-04-22. Retrieved on 2023-10-23.