Onye Na-enye ya

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Onye Na-enye ya
ọrụ edemede
ahaThe Giver Dezie
derivative workThe Giver Dezie
part of the seriesThe Giver Quartet Dezie
Isiokwu nlebanyautopia Dezie
ndị sotereGathering Blue Dezie
form of creative workakwụkwọ akụkọ Dezie
ụdịsoft science fiction, young adult fiction, dystopian fiction Dezie
nwere mbipụta ma ọ bụ ntụgharị asụsụThe Giver Dezie
Odee akwụkwọLois Lowry Dezie
mba osiNjikota Obodo Amerika Dezie
asụsụ eji dee ọrụBekee Dezie
afọ/ụbọchị mbipụta1993 Dezie
cover art byCliff Nielsen Dezie
setịpụrụ na ogefuture Dezie
Ihe nriteNewbery Medal Dezie

  

The Giver bụ akwụkwọ akụkọ Utopia_and_dystopian_fiction#Dystopian_fiction" id="mwFw" rel="mw:WikiLink" title="Utopian and dystopian fiction">dystopian nke 1993 nke Lois Lowry dere, nke e debere na ọha mmadụ nke na mbụ yiri ka ọ bụ utopian mana ekpughere na ọ bụ dystopian ka akụkọ ahụ na-aga n'ihu. N'ime akwụkwọ akụkọ ahụ, ọha mmadụ ewepụla ihe mgbu na esemokwu site na ịtọghata na "Sameness", atụmatụ nke kpochapụrụ mmetụta uche dị omimi na ndụ ha. Na mgbalị iji chekwaa usoro, ọha mmadụ enweghịkwa ụcha ọ bụla, ihu igwe, ala, na ezi mmetụta nke ịha nhata. A họọrọ onye na-eme ihe nkiri nke akụkọ ahụ, nwa nwoke dị afọ iri na abụọ aha ya bụ Jonas, ka ọ keta ọnọdụ nke onye na-anabata ncheta, onye na-echekwa ihe ncheta niile nke oge tupu Sameness. Jonas na-alụ ọgụ na echiche nke mmetụta ọhụrụ na ihe ndị a na-ewebata ya, na ma ha dị mma, ihe ọjọọ, ma ọ bụ n'etiti, na ma ọ ga-ekwe omume inwe otu na-enweghị nke ọzọ.[1]

The Giver meriri 1994 Newbery Medal ma ree ihe karịrị nde iri na abụọ n'ụwa niile. [2]Nnyocha nke 2012 site na School Library Journal họpụtara ya dị ka akwụkwọ akụkọ ụmụaka nke anọ kachasị mma n'oge niile. [3]Ọ bụ isiokwu nke nnukwu nyocha ndị ọkà mmụta na ndị ọkà mmụta tụlere isiokwu nke ncheta, okpukpe, agba, na eugenics n'ime akwụkwọ akụkọ ahụ. Na Australia, Canada, na United States, a chọrọ ya n'ọtụtụ ndepụta ọgụgụ isi na ụlọ akwụkwọ etiti, mana a na-agbakwa ya ihe ịma aka ugboro ugboro. [4]Ọ nọ n'ọnọdụ # 11 na ndepụta nke American Library Association nke akwụkwọ ndị a kacha ịma aka na 1990s, nọ n'ọkwa # 23 na 2000s, ma nọrọ n'ọkwá # 61 na 2010s.[5][6][7]

Akwụkwọ akụkọ ahụ bụ Nwa mbụ n'ime akwụkwọ akụkọ anọ a maara dị ka The Giver Quartet, ya na akwụkwọ atọ sochirinụ n'otu eluigwe na ala: Gathering Blue (2000), Messenger (2004), na Son (2012). [8]N'afọ 2014, e wepụtara Ihe nkiri, nke Jeff Bridges, Meryl Streep, Ndị Brenton Thwaites gosipụtara.

Atụmatụ[dezie | dezie ebe o si]

Jonas, nwata nwoke dị afọ iri na abụọ, bi n'obodo dịpụrụ adịpụ na mmadụ niile ma e wezụga obodo ole na ole yiri ya, ebe onye ọ bụla site na obere ụmụ ọhụrụ ruo na Chief Elder nwere ọrụ e kenyere. Site na emume iri na abụọ na-abịanụ kwa afọ, ọ na-atụ ụjọ, n'ihi na a ga-enye ya ọrụ ndụ ya. Ọ na-achọ mmesi obi ike site n'aka nna ya, onye Nọọsụ (onye na-elekọta ụmụ ọhụrụ, ndị a na-emepụta mkpụrụ ndụ ihe nketa), na nne ya, onye ọrụ na Ngalaba Ikpe Ziri Ezi. A gwara ya na ndị okenye, ndị na-enye ụmụaka ọrụ ha, ziri ezi mgbe niile.

Ụbọchị ahụ mechara rute, Jonas na ụmụ klas ya gbakọtara n'usoro ọmụmụ. Onye isi okenye, onye na-eduzi, na mbụ na-agafe oge Jonas ma na ngwụcha emume ahụ na-akọwa na enyeghị Jonas ọrụ dị mma, kama a họpụtara ya dị ka onye na-anabata ncheta ọzọ. Ọnọdụ onye nnata nwere ọnọdụ dị elu na ibu ọrụ, Jonas na-ahụ onwe ya n'oge na-adịghị anya na ụmụ klas ya. Iwu Jonas na-anabata ya nkewa, ebe ọ bụ na ha anaghị ekwe ka ya na ndị enyi ya na-egwuri egwu ma chọọ ka ọ debe ọzụzụ ya na nzuzo. Ha na-enyekwa ya ohere ịgha ụgha ma gbochie mmetụta ya n'ebe ezinụlọ ya nọ, ihe ndị a na-ekweghị n'ozuzu ha n'ime obodo ahụ.

Ozugbo ọ malitere ya, ọzụzụ Jonas na-eme ka o doo anya na ọ pụrụ iche, n'ihi na onye na-anabata ncheta bụ naanị nke ahụ - onye na-ebu ibu nke ncheta site na akụkọ ihe mere eme niile, na onye bụ naanị onye e nyere ohere ịnweta akwụkwọ karịrị akwụkwọ ụlọ akwụkwọ na akwụkwọ iwu nyere ezinụlọ ọ bụla. Onye nata ugbu a, onye rịọrọ Jonas ka ọ kpọọ ya Onye Nnye, na-amalite usoro nke ịnyefe ncheta ndị ahụ na Jonas, n'ihi na onye nkịtị nọ na Community amaghị ihe ọ bụla banyere oge gara aga. Ihe ncheta ndị a, na ịbụ naanị onye otu Community nyere ohere ịnweta akwụkwọ gbasara oge gara aga, na-enye onye nnata echiche iji nye ndị okenye ndụmọdụ. Ihe ncheta mbụ bụ nke na-agbadata n'elu ugwu snow kpuchiri n'elu sled, obi ụtọ mere ka ọ na-awụ akpata oyi n'ahụ n'ihi eziokwu ahụ bụ na Jonas ahụtụbeghị sled, ma ọ bụ snow, ma ọ bụrụ ugwu - n'ihi na a hapụrụ ncheta nke ọbụna ihe ndị a iji hụ na nchekwa na nkwekọrịta (nke a na-akpọ Sameness). Ọbụna agba enyefeela, onye na-enye onyinye ahụ na-egosi Jonas eke na egwurugwu. N'ụzọ na-adịchaghị mma, ọ na-enye Jonas ncheta nke agụụ na agha, ihe ndị na-abụghị nke nwata nwoke ahụ. Ihe na-echegbu onwe ya banyere ọzụzụ Jonas bụ eziokwu ahụ bụ na onye na-enye onyinye nwere onye mmụta, aha ya bụ Rosemary, mana nwata nwoke ahụ hụrụ ndị mụrụ ya na onye na ya na-achọghị ikwurịta ihe mere ya.

Nna Jonas na-echegbu onwe ya banyere nwa ọhụrụ nọ na Nurturing Center nke na-agaghị enwe ọganihu ma nata ikike pụrụ iche iji kpọbata ya n'ụlọ n'abalị. Aha nwa ahụ ga-abụ Gabriel ma ọ bụrụ na o siri ike iji kenye ya n'ezinụlọ. O nwere anya na-acha odo odo, dị ka Jonas na onye na-enye ya. Jonas na-enwe mmasị na ya, ọkachasị mgbe Jonas chọpụtara na ọ nwere ike ịnata ihe ncheta. Ọ bụrụ na Gabriel anaghị amụba n'ike, a ga-ahapụ ya n'obodo - n'okwu nkịtị, were ya n'ebe ọzọ. Nke a emeela onye na-anya ụgbọelu na-adịghị agafe agafe, ndị na-emebi iwu, ndị agadi, na onye na-amụ Rosemary. Mgbe Jonas na-akọ nkọ banyere ndụ na Elsewhere, onye na-enye ya ihe na-akụziri ya site n'igosi nwa okorobịa zoro ezo vidiyo nke nna Jonas na-arụ ọrụ ya: ịtọhapụ nwa okorobịa nke ejima abụọ a mụrụ ọhụrụ site na ọgwụ na-egbu egbu tupu etinye ya na nsị mkpofu, ebe ọ bụ na a machibidoro ndị otu obodo iwu. Enweghị ebe ọzọ maka ndị obodo ahụ na-achọghị - ndị a sịrị na "a tọhapụrụ" ka e gburu.

Ebe ọ bụ na ọ na-ewere nna ya dị ka onye ogbu mmadụ, Jonas jụrụ na mbụ ịlaghachi n'ụlọ, mana Onye Na-enye ya mere ka o kwenye na na-enweghị ncheta, ndị obodo ahụ enweghị ike ịma na ihe a zụrụ ha ime ezighi ezi. Rosemary enweghị ike ịtachi obi na ncheta ndị gbara ọchịchịrị nke oge gara aga ma jiri nsí gbuo onwe ya. Jonas na onye na-enye ya na-eme atụmatụ iji weghachite ncheta obodo ka ha wee mara ebe ha gara. Ha abụọ kwekọrịtara na Jonas ga-ahapụ obodo ahụ wee weghachite ihe ncheta ha, ebe onye na-enye ya ga-anọ iji nyere ha aka ịmụta ibi na ncheta ha tupu ya esonyere nwa ya nwanyị, Rosemary, na ọnwụ. Ha na-eme atụmatụ ime ka mmiri ghara iri Jonas iji belata ọchụchọ ya, mana ọ ga-agbapụ na Gabriel, mgbe ọ matara na a ga-ahapụ nwa ahụ. Ha abụọ nọ nso ịnwụ site na oyi na agụụ mgbe ha ruru ókè nke ihe Jonas kwenyere na ọ ga-abụ Elsewhere. N'iji ikike ya "ịhụ karịa", onyinye ọ na-aghọtaghị nke ọma, ọ chọtara sled na-echere ya n'elu ugwu snow. Ya na Gabriel na-agba ịnyịnya ígwè na-aga n'ụlọ jupụtara n'ìhè na okpomọkụ na ịhụnanya na osisi Krismas, na nke mbụ ọ nụrụ ihe o kwenyere na ọ ga-abụ egwu. Ọgwụgwụ ya bụ ihe a na-ejighị n'aka, ebe a na-egosi Jonas dị ka onye na-enwe mgbaàmà nke hypothermia. Nke a na-ahapụ ọdịnihu ya na nke Gabriel ka a ghara idozi. Otú ọ dị, Nwa kpughere ọdịnihu ha na Messenger and Son, akwụkwọ akụkọ ndị enyi e dere ọtụtụ afọ ka e mesịrị.[9]

N'afọ 2009, na National Book Festival, onye edemede ahụ mere ihe ọchị n'oge ajụjụ na azịza: "Jonas dị ndụ, site n'ụzọ. Ọ dịghị mkpa ịjụ ajụjụ ahụ".

Ihe ndị mere n'oge gara aga[dezie | dezie ebe o si]

Lowry ekwuola na akwụkwọ ya niile na-enyocha "mkpa njikọ mmadụ dị... mkpa dị mkpa maka ụmụ mmadụ ịmara na ha na-adabere, ọ bụghị naanị na ibe ha, kamakwa na ụwa na gburugburu ya. "Dị ka akwụkwọ ndị ọzọ Lowry, The Giver na-egosi mgbanwe na ndụ ndị edemede ahụ, na-egosipụta mmasị a na akụkụ dị iche iche nke itolite.[10][11]

The Giver sitere n'ike mmụọ nsọ nke mmekọrịta Lowry na nna ya, onye, n'oké nká ya, nọgidere na-echefu banyere ọnwụ nwanne ya nwanyị ogologo oge; ọ chepụtara "akwụkwọ akụkọ nke ndị mmadụ na-anaghị echeta ahụhụ, iru uju, na ihe mgbu. " Ọ dabeere na ọnọdụ akwụkwọ akụkọ ahụ n'akụkụ ụfọdụ na ụlọ ọrụ ndị agha a na-eche nche nke ọma ebe ọ tolitere, nna ya bụ dọkịta ezé ndị agha. [12][13]O kwuru, banyere ndị na-eme ihe nkiri na The Giver, ha ebiela n'ụwa na-enweghị ihe ọ bụla ruo ogologo oge nke na ha nọ n'ihe ize ndụ nke ịhapụ ezigbo mmetụta nke na-eme ka ha bụrụ mmadụ.[14]

Nnyocha nke isiokwu[dezie | dezie ebe o si]

Ncheta[dezie | dezie ebe o si]

Bradford et al. na-ekwu na The Giver na-anọchite anya obodo ebe enweghị ncheta ọdịbendị na-eduga na enweghị ike izere mmejọ ọha na eze, na-egbochi obodo ịghọ ezigbo Utopia, si otú a na-enye ikike mgbanwe na ncheta mmadụ. [15]Hanson na-akọwa mgbochi nke ncheta dị ka ọchịchị aka ike ma na-ekwu na Lowry na-egosipụta ikike nnwere onwe nke ncheta na Giver. [16]Triplett na Han na-atụ aro na ọrụ Jonas dị ka onye na-anabata ihe ncheta, na-enye ya ohere nghọta miri emi banyere mmekọrịta mmadụ na ibe ya na ọdịbendị ya, na-egosi izi ezi nke usoro ọgụgụ a na-enyo enyo nke na-anwa inweta ihe omimi karịa ihe dị elu.[17]

Okpukpe[dezie | dezie ebe o si]

Bradford et al. na-atụ aro na ngosipụta nke The Giver banyere Krismas na njedebe nke akwụkwọ akụkọ ahụ na-egosi na obodo dị mma na-anọchite anya Krismas ezinụlọ, ya mere na-etinye akwụkwọ akụkọ ahụ dị ka onye na-agbaso omenala. [18]Graeme Wend-Walker, onye ọkà mmụta, nyochara trilogy nke oge ahụ na 2013 site na oghere post-secular wee tụọ aro na iwepụ okpukpe kpamkpam na ọha mmadụ na ndụ nwere ike belata ikike mmadụ nwere ịnakwere ọdịiche karịa inye nnwere onwe mmadụ dịka ụfọdụ nwere ike iche. [19]N'ịgbagha nkwupụta Bradford, nke ga-atụ aro na akwụkwọ akụkọ ahụ bụ nke na-agbanwe agbanwe kama ịgbanwe n'ihi ihe oyiyi okpukpe ya na nkọwa ya, ọgụgụ Wend-Walker na-agụ akwụkwọ akụkọ ahụ na-atụ aro ka akwụkwọ akụkọ ahụ nyochaa mgbagwoju anya dị n'etiti nke ụwa na nke okpukpe nke na-enye ya ikike ọganihu site n'ikwe ka ikike mgbanwe nke ime mmụọ.[20]

Agba[dezie | dezie ebe o si]

Susan G Lea mesiri ike na otu ihe dị oké mkpa n'ụwa nke The Giver, nakwa na ọhụụ monochromatic ha na-emepụta ìsì ụcha n'ime obodo nke na-enweghị ike ịmata mmetụta nke enweghị ụcha. [21]Ọ na-eji enweghị ọdịiche na ìsì agba nke obodo The Giver tụnyere àgwà ndị ìsì agba na-eme ka ọ bụrụ na ọdịiche agbụrụ adịghị adị, ma na-atụ aro na akwụkwọ ahụ na-egosi ụzọ ìsì agba si ehichapụ ndị agba na ahụmịhe ha site na enweghị ike ịhụ ha. [22]Kyoungmin na Lee na-enyocha ikike na-eto eto nke Jonas ịhụ ụcha karịa enweghị ụcha na obodo ya ma na-arụ ụka na njirimara ya na-eto ka ncheta ya na nghọta ya banyere ụcha na-eto. Ha na-atụ aro na nghọta zuru oke nke Jonas banyere agba na njedebe bụ ihe na-enye ya ohere ịhọrọ ịga ebe ọzọ dị ka onye na-achị onwe ya ma e jiri ya tụnyere ndị ọzọ nọ n'obodo ya.

Eugenics na nhazi nke mkpụrụ ndụ ihe nketa[dezie | dezie ebe o si]

Elizabeth Bridges na-agụ ihe na-emetụta nhazi mkpụrụ ndụ ihe nketa na mmepe nke obodo homogenous, dabere na asụsụ euphemistic n'ime akwụkwọ akụkọ ahụ. [23]Ọ na-atụ aro na ntọhapụ nke ndị na-adabaghị na nkwekọrịta ọha na eze na-anọchite anya ụzọ ndị eugenics na-eji eme ihe site na ọha mmadụ nke The Giver. [23]Robert Gadowski na-atụ aro na nchịkwa gọọmentị nke ahụ na-egbochi nnwere onwe ọha mmadụ. [24]Ọ na-ekwu na site na atụmatụ bio-technical, ahụ ndị mmadụ na-aghọ ụgbọ ala nke nchịkwa steeti kama ịbụ ebe ha nwere onwe ha.[25]

Ihe odide ya pụtara na nnabata ya[dezie | dezie ebe o si]

Na United States, The Giver abụrụla onye a na-enye ọrụ ugboro ugboro dị ka onye na-agụ akwụkwọ n'ụlọ akwụkwọ, yana klọb ịgụ akwụkwọ na-akwado ọbá akwụkwọ na mmemme "City Reads".[26]

Otú ọ dị, ndị na-enyocha ya ekwuola na akụkọ ahụ enweghị ihe ọhụrụ ma o yighị ka ọ ga-eguzogide ụdị nkatọ akwụkwọ a na-eji na gburugburu "dị egwu". Ndị ọzọ na-ekwu na arịrịọ akwụkwọ ahụ nye ndị na-eto eto na-ege ntị dị oke mkpa maka iwulite ọchịchọ onye na-agụ akwụkwọ na-etolite maka ịgụ akwụkwọ. [27]Karen Ray, na-ede na The New York Times, na-achọpụta "ihe ezi uche dị na ya mgbe ụfọdụ", mana ọ na-agbakwụnye na akwụkwọ ahụ "n'ezie na ọ ga-eme ka ụmụaka ndị okenye na-agụ". [28]Onye edemede akụkọ ifo na-eto eto bụ Debra Doyle bụ onye nkatọ, na-ekwu na "N'akụkụ nke onwe onye, Onye Na-enye ya adaala na [akụkọ sayensị] Plausibility Test," nakwa na "Ihe bụ ụzọ ha dị [n'akwụkwọ akụkọ] n'ihi na Onye edemede ahụ na-eme A Point; ihe na-arụ ọrụ n'ụzọ ha si eme n'ihi n'ihi ne The Author'A Point Requires It".[29]

Onye edemede ụmụaka Natalie Babbitt, na-ede na The Washington Post kpọrọ akwụkwọ akụkọ ahụ"ịdọ aka ná ntị n'ụdị akụkọ," na-ekwu, sị: "A kọọrọ akụkọ ahụ n'ụdị dịgasị iche iche - Ray Bradbury's Fahrenheit 451 na-abịakwute - mana ọ bụghị, na ihe ọmụma m, maka ụmụaka. Ọ bara uru ịkọwa, ọkachasị site n'aka onye edemede nke nnukwu nkà Lowry. Ọ bụrụ na ọ dị oke egwu - ọ bụrụ na, n'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ọnọdụ ụfọdụ anaghị adịgide na nkwụsị nke ekwenye a maara nke ọma nke enweghị okwukwe - nke ọma, ya ga- Onye na- N'ihi ya, enwere m ga-asị nke a ga-asị na ọtụtụ ndị na-ege ntị nke ọma, ọtụtụ ndị na magazin Low ga-eche na-asị na-agụ akwụkwọ akụkọ a ga-agụ akwụkwọ ọgụgụ dị mma, ọtụtụ ndị ọhụrụ kwuru na- [30]A na-ede akụkọ ahụ nke ọma; a na-eji nlezianya eme ihe n'ikuku. A na-egosikwa isiokwu nke ịhazi omume ọma nke nnwere onwe na nchekwa nke ọma. "

Nnyocha na United States[dezie | dezie ebe o si]

Onye na-enye onyinye abụwo isiokwu a na-amachibido iwu, ma ọ bụ na-anwa mmachibido iwu, n'ọbá akwụkwọ ụlọ akwụkwọ, n'ihi isiokwu ọjọọ ya na ime ihe ike. [31]N'ajụjụ na nnọkọ nke afọ 2020, Lowry kwuru na arịrịọ maka mmachibido iwu na-esikarị n'aka ndị nne na nna na ndị ọzọ na-agụbeghị akwụkwọ ahụ, mana ha hụrụ naanị nkọwa ma ọ bụ ihe ndị na-abụghị ihe gbara ya gburugburu; nakwa na ndị kpọrọ oku ka a machibido ya iwu agbanweela obi ha mgbe ha gụsịrị ya. Lowry ekwuola na ya na-emegide nyocha ọ bụla, nakwa na ọ dịghị akwụkwọ kwesịrị iwere dị ka ihe na-ekwesịghị ekwesị. [13]Ụfọdụ ekwuola na ọ bụ ihe na-emegide onwe ya nke na-achọ inyocha akwụkwọ akụkọ nke na-adọ aka ná ntị banyere nchịkwa ọha na eze na ụmụaka.[32][33]

Onyinye, nhọpụta, na mmata[dezie | dezie ebe o si]

Lowry ritere ọtụtụ ihe nrite maka ọrụ ya na The Giver, gụnyere ndị a:

  • Ihe nrite Newbery nke afọ 1994 - Ihe nrite John Newbery (Ihe nrite) bụ nke Association for Library Service to Children nyere. A na-enye onyinye ahụ maka onyinye kachasị mma na akwụkwọ America maka ụmụaka.[34]
  • Ihe nrite Regina nke 1994[35]
  • Ihe nrite William Allen White nke 1996[36]
  • Ndepụta nke American Library Association maka "Akwụkwọ Kasị Mma maka Ndị Ntorobịa", "ALA Notable Children's Book", na "100 Akwụkwọ Ndị A Na-ama N'Ihe Agha nke 1990-2000."
  • Akwụkwọ Nsọpụrụ nke Boston Globe-Horn
  • Nhọrọ Ndị Nchịkọta Akwụkwọ
  • Akwụkwọ Ọbá Akwụkwọ Ụlọ Akwụkwọ Akwụkwọ Akwụkwọ Akwụkwọ Kasị Mma nke Afọ

Nnyocha e mere n'afọ 2004 chọpụtara na The Giver bụ akwụkwọ a na-agụkarị maka ụmụ akwụkwọ nọ na klas nke isii n'ụlọ akwụkwọ dị na San Diego County, California. [37]Dabere na ntuli aka n'ịntanetị nke afọ 2007, National Education Association depụtara ya dị ka otu n'ime "Top 100 Books for Children". [38]N'afọ 2012, a họpụtara ya n'ọkwa nke anọ n'etiti akwụkwọ akụkọ ụmụaka niile na nyocha nke School Library Journal bipụtara.[39]

Mgbanwe[dezie | dezie ebe o si]

Oregon Children's Theatre (Portland, Oregon) gosipụtara ihe nkiri nke The Giver nke Eric Coble na Machị 2006. E gosipụtara mmepụta ndị ọzọ nke otu awa nke Coble n'ọtụtụ ụlọ ihe nkiri America.

Ihe nkiri ọzọ, nke Diana Basmajian dere, bụ nke Prime Stage Theatre mepụtara na 2006.[40]

Onye na-eme ihe nkiri Ron Rifkin na-agụ ederede maka mbipụta akwụkwọ ọdịyo.

Lyric Opera nke Kansas City na Minnesota Opera jikọtara aka ma gosipụta opera nke Susan Kander dabere na akwụkwọ akụkọ ahụ. E gosipụtara ya na Kansas City na Jenụwarị na Minneapolis na Eprel 27-29, 2012, ma gosipụta ya na Mee 18, 2012.[41]

N'afọ 2017, a na-eme ihe nkiri egwu, na akwụkwọ nke Martin Zimmerman na egwu na okwu nke Jonah Platt na Andrew Resnick.[42]

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

   N'oge mgbụsị akwụkwọ nke afọ 1994, onye na-eme ihe nkiri Bill Cosby na ụlọ ọrụ ihe nkiri ya ASIS Productions guzobere nkwekọrịta na Lancit Media Productions iji mee ka The Giver bụrụ ihe nkiri. N'ime afọ ndị sochirinụ, ndị otu mmekọrịta ahụ gbanwere ma ndị otu mmepụta ahụ toro n'ibu, mana a hụrụ obere mmegharị maka ime ihe nkiri ahụ. N'otu oge, onye edemede Ed Neumeier bịanyere aka na ya iji mepụta ihe nkiri ahụ. Mgbe e mesịrị, Todd Alcott nọchiri Neumeier ma Walden Media ghọrọ ụlọ ọrụ mmepụta etiti.[43][44][45]

Jeff Bridges kwuru na ọ chọrọ ime ihe nkiri ahụ ruo ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ 20, na mbụ ọ chọrọ iduzi ya na nna ya Lloyd Bridges na ọrụ aha. Ọnwụ Bridges nke okenye na 1998 kagburu atụmatụ ahụ na ihe nkiri ahụ nọ n'ọgba aghara maka afọ iri na ise ọzọ. Warner Bros. zụrụ ikike ahụ na 2007 ma mechaa nye Ihe nkiri ahụ ọkụ na Disemba 2012. Jeff Bridges na-arụ ọrụ Ndị Brenton Thwaites na ọrụ Jonas. [46]Meryl Streep, Katie Holmes, Odeya Rush, Cameron Monaghan, Alexander Skarsgård na Taylor Swift mejupụtara ndị ọzọ. [47]A tọhapụrụ ya na North America na August 15, 2014.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:S-start Àtụ:S-ach Àtụ:Succession box Àtụ:Succession box Àtụ:S-end

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  1. Pavlos. The Giver - Book Summary. CliffsNotes. Retrieved on March 8, 2016.
  2. McClurg. "Book Buzz: Movie boosts sales of Lowry's 'The Giver'", USA Today, July 10, 2014. Retrieved on September 20, 2022.
  3. Bird (June 23, 2012). Top 100 Children's Novels #4: The Giver by Lois Lowry. School Library Journal. Retrieved on September 20, 2022.
  4. O'Malley. "The Giver Review", RogerEbert.com, Chicago Sun-Times, August 15, 2014. Retrieved on August 14, 2016. (in en)
  5. 100 most frequently challenged books: 1990–1999 | Banned & Challenged Books. American Library Association (March 26, 2013). Retrieved on October 29, 2015.
  6. Top 100 Banned/Challenged Books: 2000-2009. American Library Association (March 26, 2013). Retrieved on September 20, 2022.
  7. Top 100 Most Banned and Challenged Books: 2010-2019. American Library Association (September 9, 2020). Retrieved on September 20, 2022.
  8. The Giver Quartet. Common Sense Media. Retrieved on September 20, 2022.
  9. The Giver Summary. Shmoop. Archived from the original on October 23, 2015. Retrieved on October 29, 2015.
  10. Lois Lowry (1937--). (2020). In D. G. Felder, The American women's almanac: 500 years of making history. Visible Ink Press. Credo Reference.
  11. Zaidman, Laura M. "Lois Lowry: Overview." Twentieth-Century Young Adult Writers, edited by Laura Standley Berger, St. James Press, 1994. Twentieth-Century Writers Series. Gale Literature Resource Center.
  12. Lowry, Lois. "Newbery Medal Acceptance." Children's Literature Review, edited by Linda R. Andres, vol. 46, Gale, 1998. Gale Literature Resource Center.
  13. 13.0 13.1 Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Oxford
  14. "Why did Lois Lowry write the book The Giver?" eNotes Editorial, 6 Feb. 2018.
  15. Bradford, Clare, et al. "'Radiant with Possibility': Communities and Utopianism." New World Orders in Contemporary Children's Literature. Palgrave Macmillan, 2007, pp. 109-110.
  16. Hanson, Carter F. "The Utopian Function of Memory in Lois Lowry's the Giver." Extrapolation, vol. 50, 2009, pp. 45+. Gale Literature Resource Center; Gale.
  17. Triplett, C. C., and John J. Han. "Unmasking the Deception: The Hermeneutic of Suspicion in Lois Lowry's the Giver." Edited by John J. Han, C. C. Triplett, and Ashley G. Anthony. McFarland & Company Publishing, Jefferson, NC, 2018, pp. 120-121.
  18. Bradford, Clare, et al. "'Radiant with Possibility': Communities and Utopianism." New World Orders in Contemporary Children's Literature. Palgrave Macmillan, 2007, p. 110.
  19. Wend-Walker, Graeme. "On the Possibility of Elsewhere: A Postsecular Reading of Lois Lowry's Giver Trilogy." Children's Literature Association Quarterly, vol. 38, no. 2, 2013, p. 139.
  20. Wend-Walker, Graeme. "On the Possibility of Elsewhere: A Postsecular Reading of Lois Lowry's Giver Trilogy." Children's Literature Association Quarterly, vol. 38, no. 2, 2013, p. p. 141.
  21. Lea, Susan G. "Seeing Beyond Sameness: Using the Giver to Challenge Colorblind Ideology." Children's Literature in Education, vol. 37, no. 1, 2006, pp. 51-67, p. 57.
  22. Lea, Susan G. "Seeing Beyond Sameness: Using the Giver to Challenge Colorblind Ideology." Children's Literature in Education, vol. 37, no. 1, 2006, pp. 60-61.
  23. 23.0 23.1 Bridges, Elizabeth. "Nasty Nazis and Extreme Americans: Cloning, Eugenics, and the Exchange of National Signifiers in Contemporary Science Fiction." Studies in Twentieth and Twenty First Century Literature, vol. 38, no. 1, 2014, pp. 1-19.
  24. Gadowski, Robert. "Critical Dystopia for Young People: The Freedom Meme in American Young Adult Dystopian Science Fiction." Edited by Andrzej Wicher, Piotr Spyra, and Joanna Matyjaszczyk. Cambridge Scholars Publishing, Newcastle upon Tyne, England, 2014, pp. 154-155.
  25. Gadowski, Robert. "Critical Dystopia for Young People: The Freedom Meme in American Young Adult Dystopian Science Fiction." Edited by Andrzej Wicher, Piotr Spyra, and Joanna Matyjaszczyk. Cambridge Scholars Publishing, Newcastle upon Tyne, England, 2014, p. 155.
  26. Rosen (March 10, 2003). "Many Cities, Many Picks". Publishers Weekly. 
  27. Franklin (February 23, 1997). "CHILDREN'S LITERATURE: Debate continues over merit of young-adult fare". The Boston Globe. 
  28. Ray (October 31, 1993). "Children's Books". The New York Times. 
  29. Doyle. Doyle's YA sf rant. Sff.net. Retrieved on December 28, 2018.
  30. Babbitt. "The Hidden Cost of Contentment", Washington Post, May 9, 1993, p. X15.
  31. Reece (September 11, 2019). "Lois Lowry, "The Giver"". The Banned Books Project. 
  32. Avi. "Lois Lowry's the Giver." Censored Books II. Edited by Nicholas J. Karolides. Scarecrow, Lanham, 2002. Gale Literature Resource Center; Gale.
  33. Lord, Elyse. "The Giver." Novels for Students. Gale, Detroit, MI. Gale Literature Resource Center; Gale.
  34. "1994 Newbery Medal and Honor Books", Association for Library Service to Children (ALSC), November 30, 1999. Retrieved on October 3, 2018. (in en)
  35. Past Regina Medal Recipients - Catholic Library Association. Cathla.org. Archived from the original on September 4, 2012. Retrieved on October 29, 2015.
  36. Winner 1995-1996 - William Allen White Children's Book Awards | Emporia State University. Emporia.edu. Archived from the original on September 24, 2015. Retrieved on October 29, 2015.
  37. Fisher, Douglas (2004). "Interactive Read-Alouds: Is There a Common Set of Implementation Practices?". The Reading Teacher 58 (1): 8¬–17. DOI:10.1598/rt.58.1.1. Retrieved on August 19, 2012. 
  38. National Education Association (2007). Teachers' Top 100 Books for Children. Retrieved on August 19, 2012.
  39. Bird, Elizabeth (July 7, 2012). Top 100 Chapter Book Poll Results. A Fuse #8 Production. Blog. School Library Journal (blog.schoollibraryjournal.com). Archived from the original on July 13, 2012. Retrieved on August 21, 2012.
  40. "Short Takes: 'Giver' thoughtful; Pillow Project Dance super", Pittsburgh Post-Gazette, May 2, 2006.
  41. Minnesota Opera presents webcast of Susan Kander's The Giver on May 18 and 23. Mnopera.org. Retrieved on October 29, 2015.
  42. Jonah Platt on channeling his inner Beast for a holiday Beauty. Los Angeles Times (December 13, 2017).
  43. Film reviews - Giverthe. Thezreview.co.uk. Archived from the original on July 2, 2017. Retrieved on October 29, 2015.
  44. "Jeff Bridges and Lancit Media to co-produce No. 1 best seller 'THE GIVER' as feature film", Entertainment Editors September 28, 1994
  45. Ian Mohr, "Walden gives 'Giver' to Neumeier", Hollywood Reporter July 10, 2003
  46. Krasnow. "Lois Lowry Confirms Jeff Bridges to Film The Giver", Studio 360, December 20, 2012. Retrieved on December 28, 2012.
  47. Mullins, Jenna (September 27, 2013). Taylor Swift is a 'Giver,' not a taker. usatoday.com. Retrieved on September 27, 2013.