Owanto

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Owanto
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịGabon Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya13 Disemba 1953 Dezie
Ebe ọmụmụParis Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language Dezie
Ọrụ ọ na-arụomenkà Dezie

Owanto (a mụrụ ya n'ọnwa Disemba 13, n'afọ 1953 na mba Paris) bụ onye na-ese ihe n'oge a nke sitere na mba Gabon.[1]

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Owanto tolitere na mba Libreville, Gabon, ebe ọ nọrọ afọ ntolite ya, ma mesịa kwaga mba Europe iji mụọ nkà ihe ọmụma, akwụkwọ na asụsụ na Institut Catholic de Paris dị na Madrid, Spain.

Ọrụ nka ya na-apụta site na ọrụ afọ 30+ na-etinye aka na ịma ihe site na echiche nke ncheta, ma nke onwe ya ma nke otu, yana ịchọpụta mkparịta ụka ọdịbendị na nke akụkọ ihe mere eme iji jụọ ihe ịdị adị pụtara, yana akụkọ ihe mere ya na nke ya. Ọrụ ndị dị ugbu a na-elekwasị anya na ọnọdụ ụmụ nwanyị, nnwere onwe na imebi ịgbachi nkịtị. Ọrụ ya n'okwu a na-egosipụta echiche nke ịnagide site n'ịchọpụta echiche nke ọgwụgwọ, idozi na mgbanwe.

Ike okike nke Owanto sitere na nkwenye ya na ikike nka nwere ịgbanwe uche. Ọrụ ya na-enye ìhè ọhụrụ na okwu siri ike na nke dị mkpa nke na-egbochi anyị ileghara ihe na-eme gburugburu anyị anya. Nchegbu Owanto nwere maka nsogbu mmekọrịta mmadụ na ibe ya emeela ka ọ gbaa mbọ maka isiokwu ndị dị mkpa ma na-adịghị mma ma na-elegharakarị anya. O kwenyere na nka nke oge a nwere ọrụ ọ ga-arụ n'ịgbanwe ụkpụrụ ọdịbendị.

N'afọ 2009, Owanto nọchitere anya Republic of Gabon na 53rd Venice Biennale na ihe ngosi nke akpọrọ The Lighthouse of Memory - Go Nogé Mènè, nke Fernando Francès haziri, ịbụ onye na-ese ihe mbụ si Central Africa iji gosipụta onwe ya na National Pavilion.[2] Site n'iji ihe ncheta na akwụkwọ ndị a chọtara, atụmatụ ya chọtara ihe gara aga iji kpụzie ọdịnihu, na-asọpụrụ aha Go Nogé Mènè nke pụtara Iwu Ọdịnihu n'asụsụ nne ya. Owanto na-ekwu na, "Gabon na-achọ ụzọ ọhụrụ, dị ka ụwa ndị ọzọ - usoro ọhụrụ, ụdị ọhụrụ nke ọha mmadụ, ụzọ ọhụrụ nke ịhụ ihe. Isi ihe na atụmatụ nka ya bụ ajụjụ a na-ajụ ebe anyị na-aga? (Ebee ka anyị na-aga?).  

Ka ha rọrọ nrọ nke ha - Outside View. 618 × 393 × 380 cm. E gosipụtara ya na Venice Biennale, 2009.
Ka ha rọrọ nrọ nke ha - Inside View. 618 × 393 × 380 cm. E gosipụtara ya na Venice Biennale, 2009.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Owanto ejirila pop, echiche na obere nka n'ịmepụta akara zuru ụwa ọnụ, nke na-echetara ndị na-ekiri ebe ngwọta maka ụwa anyị nwere ike ịdị, na otu ọha mmadụ na-enweghị ike omume nwere ike isi malite ịgwọ. N'iji ihe ọkpụkpụ ya dị ka isi mmalite, Owanto emepụtala usoro ihe oyiyi nke ọ na-egosi n'ụdị teknụzụ dị elu dị ka igbe ọkụ na akara okporo ụzọ - mgbasa ozi nke Maurizio Cattelan, Rogelio López Cuenca, Gabriel Acuña na Michael Pinsky nyochara na mbụ. Okwu a na-elekwasị anya n'ihe oyiyi nke otu ezinụlọ na nwatakịrị na-egwuri egwu, nke na-atụ aro ụwa obi ụtọ na-abịa. Akụkụ ndị ahụ nwere ebumnuche abụọ: ịdọ anyị aka ná ntị maka ngwọta maka nsogbu ụwa anyị, na ịtụ aro mgbanwe n'àgwà na iwu na-achịkwa. Igbe ọkụ, dị ka ọkụ ọkụ na ụlọ ọkụ, na-enwu n'ọdịnihu nke a na-eji nnagide, ịdị n'otu na olileanya mara. "[3]

Flower Series[dezie | dezie ebe o si]

The ShouFlowers Project bụ nke Owanto malitere afọ isii gara aga, mgbe ọ chọtara ụfọdụ foto ochie na drọwa echefuru echefu. Ihe e gosipụtara na ọrụ a bụ ajụjụ ndị dị mkpa gbasara ọdịnihu nke ụmụnwanyị na ụmụagbọghọ na ikike ha nwere ikwu okwu banyere ahụ ha karịsịa n'ihe gbasara omume nke Female Genital Mutilation / Cutting (FGM / C). Ọ na-agba mbọ ime ka okwu ndị dị mgbagwoju anya na ndị a na-ese okwu gbara omume a gburugburu pụta ìhè, nke a na-emekarị n'ememe mmalite dị nro gburugburu ụwa, dị ka ememe ochie nke na-egosi mgbanwe dị mkpa site na nwata gaa na nwanyị site na igbochi ọchịchọ mmekọahụ.

Owanto weghachiri foto echekwara nke emume FGM / C, ma gbasaa ha ruo mita 2x3 n'ịdị elu. Mgbe ahụ, ọ na-emebi mmebi iwu ahụ n'ihe oyiyi ahụ site n'iwepụ akụkụ ndị a na-ewere dị ka ndị dị nzuzo, site na ikpuchi oghere ahụ na ihe osise okooko osisi, nke aka, na nke oyi. Omume anụ ahụ nke iwepụ okooko osisi ahụ, nke a na-akpọ "Sádeflowering" na-ekpughe onye na-ekiri ya eziokwu ruo nwa oge. Okooko osisi ahụ bụ ihe nnọchianya nke na-ekpuchi njirimara nke ụmụ agbọghọ ndị a bụ njirimara nke e wepụrụ n'aka ha ma zoo ọnwụ a. A na-agbanwe onyinyo mbụ iji mee ka ụmụ agbọghọ nọ n'ihe oyiyi ochie nwee akụkọ dị iche.

Otu puku olu[dezie | dezie ebe o si]

Otu puku olu bụ ntinye ụda, nke Owanto mepụtara na Katya Berger, nke na-eme ka ụda olu ndị a chịkọtara site na gburugburu ụwa dịkwuo elu. Ọ bụ nchịkọta nke akaebe ọdịyo sitere n'aka ndị Female Genital Mutilation / Cutting (FGM / C) lanarịrị. N'iji asụsụ dị iche iche, ụfọdụ na-ekwu okwu n'amaghị aha, ọtụtụ na-agba akaebe n'ihu ọha, ntinye ahụ na-emepụta ụda na akụkọ nke ndụ na ntachi obi. Olu na-agbakọta ọnụ iji mepụta otu akụkọ.

Ọ bụ ezie na okooko osisi ahụ na-arụ ọrụ na-agwọ ọrịa ma na-anwa ịgbanwe akụkọ ahụ n'ụzọ ihe atụ na Flower Series site na ndị a na-egbu egbu gaa na ndị dike, olu ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ jikọtara ọnụ iji kwuo na One Thousand Voices na-emebi mkpọchi ma gbanwee akụkọ ahụ n"ụzọ nkịtị.

Gbaghara m[dezie | dezie ebe o si]

A na-emepụta Pardonne-Moi na mmekorita ya na ndị na-ebibi / ndị na-egbu úgwù si na mpaghara Kolda na South Senegal na Cross River State na Nigeria. Ụmụ nwanyị ndị hapụrụ mma iji nabata agịga na-agbanwe ọdịnihu ha ka ha na-akpa okwu nnwere onwe nke ndị dike kwuru na One Thousand Voices. N'otu akụkụ bụ echiche nke ọgwụgwọ na n'akụkụ nke ọzọ, bụ echiche nke mgbaghara ma ọ bụ mkpuchi mmehie.

A na-enyocha ojiji nke ihe ọhụrụ, ihe na ihe ịchọ mma, agịga kama mma, yana mmekọrịta dị n'etiti okwu, okwu edere, na okwu enlightened. Akara odo na-anọchi anya mgbanwe. N'omume ịdị n'otu a pụrụ iche, ụmụ nwanyị niile dị n'otu.

Ógbè Ìhè[dezie | dezie ebe o si]

N'ime usoro neon a, a na-eji ihe akaebe na-egbu mgbu nke ndị FGM / C lanarịrị ma gbanwee ya ka ọ bụrụ ozi dị mfe. A na-eme ka okwu ndị a na-ekwu n'ọnụ bụrụ okwu ndị e dere ede, na-enye ụzọ isi pụọ na onyinyo, ma na-atụ aro mgbanwe na ọgwụgwọ.

Onyinye na Nkwanye Ùgwù[dezie | dezie ebe o si]

Owanto nwere nsọpụrụ nke ịnọchite anya Republic of Gabon na 53rd International Art Exhibition nke Venice Biennale n'afọ 2009, na ihe ngosi onwe ya na National Pavilion mbụ nke Gabon. Ọ bụ otu n'ime ndị mmeri nke Mbokodo Awards si South Africa maka afọ 2020. Ihe nrite ndị a na-asọpụrụ ụmụ nwanyị ndị wusiri obodo na ndị mmadụ ike site na nka ha.[4]

Ihe ngosi[dezie | dezie ebe o si]

Ihe ngosi onwe onye:[dezie | dezie ebe o si]

2011: "El Faro de la Memoria" Galería Maior, Vigo, Spain; Palma de Mallorca, Spain

2012: "Ebee ka anyị na-aga?" Ụlọ ngosi olu, Marrakech, Morocco

2013: "Nchebe" (Ntinye aka n'ihe osise ọha), Jardins de Saint Martin, Monaco, Monaco

2014: "Nke a, Ugbu a." Ihe ngosi abụọ nke Marrakech, Marrakesh, Morocco

2015: Owanto "Atelier de l'artiste", Art Marbella (Galeria Yusto-Giner), Marbella, Spain

2016: "Flowers" National Council, Monaco, Monaco

2018: "Dance with Me" African Artist's Foundation (AAF), Lagos, Nigeria

2018: "Flowers" Voice Gallery, Marrakech, Morocco

2019: "Otu puku olu" Museo d'Arte Contemporanea Donnaregina (MADRE), Naples, Italy

2019: "Otu Otu puku olu" Zeitz Museum of Contemporary Art Africa (Zeitz MOCAA), Cape Town, South Africa

2020: "Flowers" Sakhile&Me, Frankfurt, Germany

2020: "Bible nke Nne m" LagosPhoto20, Online Home Museum

Ihe ngosi nke otu:[dezie | dezie ebe o si]

2016: "E mere ya na Spain. Periplo maka nka Spanish nke taa", MAD Antequera, Málaga, Spain

2016: "Beauty", Ebe ngosi nke Benalmádena, Benalmádina, Spain; MAD Antequera, Málaga, Spain

2016: "Group Presentation" 1:54 Contemporary African Art Fair London (Voice Gallery), London, UK

2017: "Ihe niile hà nhata..." Zeitz Museum of Contemporary Art Africa (Zeitz MOCAA), Cape Town, South Africa

2017: "Group Presentation", 1:54 Contemporary African Art Fair London (Voice Gallery), London, UK

2017: "Group Presentation", AKAA A makwaara dị ka Africa Art Fair (Voice Gallery), Paris, France

2017: "Nkwupụta Ìgwè", LagosPhoto, Lagos, Nigeria

2018: "Group Presentation", 1:54 Contemporary African Art Fair London (Voice Gallery), London, UK

2018: "Our Anthropocene: Eco Crises", The Center for Book Arts, New York, United States

2019: "Material Insanity", Museum of African Contemporary Art Al Maaden (MACAAL), Marrakech, Morocco

2020: "Group Show", 1-54 Contemporary African Art Fair (Sakhile&Me), London, UK

Akwụkwọ ndị e bipụtara[dezie | dezie ebe o si]

  • Thelma Mort (2020): Ịpụ n'ihe echefuru echefu: Ọhụụ na-akpaghasị Owanto, Agenda, DOI: 10.1080/10130950.2020.1833512  
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ihe nzuzu nke ihe onwunwe. Casablanca, Morocco: Somadi. .
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ihe Ụwa: Ala dị ka Ihe na Ihe atụ na Nkà nke Africa. New York, USA: Monacelli Press.  ISBN 978-1-58093-370-4.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Owanto: Ụlọ ọkụ nke Ncheta - Go Nogé Mènè. Imola, Italy: Maretti Editore.  ISBN 978-8-88996-572-6.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Owanto. Barcelona, Spain: Polígrafa.  ISBN 978-8-43430-934-0.
  • Benetton, Luciano; Frances, Fernando na Helena Juncosa. 2014. Identity/Modernity: Ndị na-ese ihe n'oge a si Spain. Treviso, Ịtali: Fabrica.  ISBN 978-8-89876-444-0.

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

Ihe edeturu n'okpuru ala[dezie | dezie ebe o si]

  1. Owanto. Galeria Maior.
  2. owanto.com. Pavillon du Gabon, Venice Biennale (es). OWANTO. Retrieved on 2021-04-18.
  3. (Fernando Francés, Owanto The Lighthouse of Memory Go Nogé Mènè, Christian Maretti Editore, 2009, pp 12-13)
  4. http://www.mbokodoawards.co.za/