P. A. K. Aboagye

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Paul Alfred Kwesi Aboagye (5 Jenụwarị 1925 - 19 Jụn 2001) bụ odee uri Ghana, odee, na ọkọ akụkọ ihe mere eme nke asụsụ Nzema.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Paul Alfred Kwesi Aboagye nye Tufuhene Koame Aboagye nke Nuba na Mary Bozomah Gyedu nke Ebonloa na mpaghara Jomoro nke ndị Nzema na mba Ghana. Ọ malitere agụmakwụkwọ ụlọ akwụkwọ elementrị ya na Beyin na 5 Febụwarị 1934 wee gụchaa akwụkwọ sekọndrị ya na 1942. Mgbe ọ rụchara ọrụ dị ka onye nkuzi ụmụ akwụkwọ na ụlọ akwụkwọ Half Assini Roman Catholic Church ruo otu afọ, ọ gara kọleji ndị nkuzi na St. Augustine's College n'afọ 1944 wee nweta asambodo nkụzi ya.

Ọrụ ọha na eze[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ mbụ dị ka onye nkuzi a zụrụ azụ bụ na ụlọ akwụkwọ ụka Roman Katọlik Half Assini ebe ọ kụziri ụmụ akwụkwọ ụlọ akwụkwọ sekọndrị nke afọ ikpeazụ na Form anọ. A kpọgara ya n'ụlọ akwụkwọ ụka Roman Katọlik nke Bonyere ebe ọ kụziri ụdị ụlọ akwụkwọ etiti nke atọ na anọ. E mechara bulie ya n'ọkwa ka ọ bụrụ onye isi ụlọ akwụkwọ mgbe afọ abụọ na ọkara gasịrị. A kpọghachiri ya na Beyin na Axim dị ka onye isi nkuzi. A họpụtara ya ka ọ bụrụ odeakwụkwọ ukwu nke Nzema Literature and Culture Association - otu nzukọ nke nwere onye isi ala mbụ nke Ghana Dr. Kwame Nkrumah n'etiti ndị ọsụ ụzọ ya. Ọ nọ n'ọkwa odeakwụkwọ ukwu nsọpụrụ maka njikọ a ruo afọ iri abụọ na asaa. Ọ nọgidere n'ọkwa ruo mgbe ọ nwụrụ. Ọ ghọrọ onye nchịkọta akụkọ na Bureau of Ghana Languages mgbe afọ abụọ n'ọrụ ahụ gasịrị ma bụrụ onye ọsụ ụzọ na-akọ akụkọ asụsụ Nzema na oge ezumike na Redio Ghana mgbe ewepụtara asụsụ Nzema n'ime mmemme nke Ghana Broadcasting Corporation na 1960. Ọ lara ezumike nká n'ọrụ gọọmentị Ghana na 1981 dị ka osote onye nduzi nke Bureau of Ghana Languages. Ọrụ idu ndú obodo ya n'etiti ndị Nzema na obodo ukwu Accra gụnyere ịbụ onye isi oche nke njikọ Accra/Tema Nzema, onye isi ezinụlọ Ahwea, na onyeisi oche nke njikọ ndị bi na Tawiafio. N'ọrụ a, ọ gbálìrì n'iweta udo n'etiti ndị mmadụ site na mgbochi esemokwu na ngwọta na-abụghị nke esemokwu site na iji omume ọdịnala na ụkpụrụ nke ọdịbendị Nzema. N'ụzọ dị otú a, o nwere ike ịzọpụta ọtụtụ alụmdi na nwunye ndị nọ na nsogbu dị iche iche.

Akwụkwọ edemede[dezie | dezie ebe o si]

Ụfọdụ n'ime ọtụtụ akwụkwọ ya bụ:

    • Nzema née nrelenza edwɛbohilelɛ buluku (Nzema- English, English - Nzema dictionary)
    • Nzema aneɛ ne anwo mgbanyidwɛkɛ (history of the Nzema)
    • Ayɛne ( witchcraft)
    • Nzema edwɛkɛnzɔhɔ (similies)
    • Kpɔkɛdelɛ now folɛdule (advice on good health)
    • Asoo ɔ ye nwomenle ɔ (Could it be the wife's ghost - a novel)
    • Sele bie keyekye ɛ rɛle aha a (laugh and be comforted)
    • Sukoa Nzema maamelɛ ne (learn the Nzema culture)
    • Ekyi a ɛne wɔzɛ (a novel)

O nyekwara aka sụgharịa nsụgharị agba ochie na nke ọhụrụ nke Bible n'asụsụ Nzema ma soro dee ọtụtụ akwụkwọ nkuzi maka usoro agụmakwụkwọ ụlọ akwụkwọ sekọndrị nke obere na nke okenye. Dị ka ọ dị n'oge a na-ede ya, akwụkwọ e bipụtara mgbe ọ nwụsịrị nke a kpọrọ 'my wife's ghost' (akwụkwọ o dere) fọrọ nke nta ka ọ zuo ezuo ma kọọ ụzọ mmụọ nke nwunye mbụ ya nwụrụ mgbe ọ na-amụ nwa, si nwee nwunye ya nke abụọ n'oge niile.

Onyinye na nsọpụrụ[dezie | dezie ebe o si]

  • Ghana book and Development Council Award - 1978
  • Onye UNESCO - 1962
  • Odeakwụkwọ ukwu nke ndụ - Nzema Literature and Culture Association

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]