People

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

A na-eji ya eme ihe na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na iwu ọ bụ okwu na-ezo aka n'ìgwè ma ọ bụ obodo nke otu agbụrụ, mba, na ọha ma ọ bụ ọha mmadụ nke otu ọchịchị. N'ihi nke a, ọ bụ echiche nke iwu ikike mmadụ, iwu mba ụwa yana iwu iwu, nke a na-eji maka nkwupụta nke ọbụbụeze a ma ama.

Iwu[dezie | dezie ebe o si]

Nnwere Onwe Na-eduga Ndị Mmadụ site n'aka Eugène Delacroix

Isi nke Mbụ, Nkeji edemede nke Otu nke Charter nke United Nations na-ekwu na "ndị" nwere ikike ikpebi onwe ha.[1] Ọ bụ ezie na ọnọdụ dị ka ndị mmadụ na ikike nke mkpebi onwe onye, dịka ọmụmaatụ n'ihe gbasara ụmụ amaala (ndị, dịka n'etiti ụmụ amaala niile, ọ bụghị naanị ụmụ amaala nile dị ka n'etiti ndị ụmụ amaala), anaghị enye onwe ya na-akpaghị aka maka ọbụbụeze onwe ya ma yabụ nkewa.[2][3] Karịsịa site na ikike ndị obodo mba ụwa, akọwapụtara ihe ndị mmadụ mejupụtara (dịka omenala ha na ya na ihe ndị ọzọ.Ọ dị iche iche

Iwu[dezie | dezie ebe o si]

Ma Roman Republic na Alaeze Ukwu Rom jiri okwu Latin Senatus Populusque Romanus, (Senate na ndị Rom). A na-eme ka okwu a dị mkpirikpi (SPQR) na ụkpụrụ ndị agha Rom, ọbụnakwa mgbe ndị eze ukwu Rom nwetara ọnọdụ nke onwe ha zuru oke, ha nọgidere na-eji ike ha n'aha Senate na ndị Rom.

Okwu a bu People's Republic, nke a na-eji kemgbe oge a, bụ aha steeti na-eji eme ihe, nke na-akọwapụta ụdị ọchịchị onye kwuo uche ya.

Ikpe[dezie | dezie ebe o si]

Na iwu mpụ, na ikike ụfọdụ, a na-eweta ikpe mpụ n'aha ndị mmadụ. Ọtụtụ steeti US, gụnyere California, Illinois, na New York, na-eji ụdị a.[4] Nkwupụta ndị na-abụghị ikike ndị a na-ekwu okwu na-ejikarị aha steeti dochie aha steeti maka okwu "Ndị mmadụ" na nkọwa ikpe.[5] Steeti anọ: Massachusetts, Virginia, Pennsylvania, na Kentucky na-ezo aka n'onwe ha dị ka Commonwealth na nkọwa ikpe na usoro iwu. Steeti ndị ọzọ, dị ka Indiana, na-akpọkarị onwe ha dị ka Steeti na ederede ikpe na usoro iwu.

N'èzí United States, a na-ekpe ikpe mpụ na Ireland na Philippines n'aha ndị obodo ha.na obodo ha dị iche iche.

Echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke na-akwado usoro a bụ na a na-eweta ikpe mpụ n'aha onye ọchịchị; ya mere, na steeti US ndị a, a na-ekpe "ndị mmadụ" ikpe ịbụ onye ọchịchị, ọbụlagodi na United Kingdom na mpaghara ndị ọzọ na-adabere na British Crown, a na'eweta ikpe ikpe mpụ na aha Crown. "Ndị mmadụ" na-akọwa ahụ dum nke ụmụ amaala nke ikike nyere ikike ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ bụ gbakọta maka ebumnuche ndọrọ ndọrọ ọchịchị.[6]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

 

  • Civitas
  • Ezinụlọ
  • Ìgwè
  • Obodo
  • Ezinụlọ
  • Agbụrụ
  • Ndepụta agbụrụ nke oge a
  • Ndepụta nke ụmụ amaala
  • Ndị mmadụ
  • Ihe omuma mba
  • Mba
  • Ndị mmadụ
  • Republic
  • Republicanism
  • Ọchịchị onye kwuo uche ya
  • People's Republic
  • Ọchịchị Populism
  1. Charter of the United Nations: Chapter I: Purposes and Principles. United Nations. Archived from the original on 8 May 2015. Retrieved on 22 April 2013.
  2. Shrinkhal (2021). ""Indigenous sovereignty" and right to self-determination in international law: a critical appraisal". AlterNative: An International Journal of Indigenous Peoples 17 (1): 71–82. DOI:10.1177/1177180121994681. ISSN 1177-1801. 
  3. See the following:
  4. See, e.g., California v. Anderson 6 Cal. 3d 628; 493 P.2d 880; 100 Cal. Rptr. 152; 1972 Cal. LEXIS 154 (1972)
  5. See generally, The Bluebook: A Uniform System of Citation, rule 10.
  6. Black's Law Dictionary, 5th ed., "People".