Phindiwe Sangweni

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Phindiwe Sangweni
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya2 Disemba 1963 Dezie
Ebe ọmụmụIxopo Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ọka iwu, onye ọchụnta ego Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of KwaZulu-Natal, University of Natal Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịAfrican National Congress Dezie
Phindiwe Sangweni

Phindiwe Dlamini-Sangweni (amuru 2 Disemba 1963, dika ada-eze Phindiwe Rita Dlamini ) bu onye okaiwu na onye oka ahia nke South Africa. Ugbu a ọ bụ onye otu African National Congress ma bụrụ onye isi oche nke Purple Tree Holdings, ụlọ ọrụ nkeonwe. Dlamini-Sangweni bụ onye isi ala eze nke eze Nhlangwini, adaeze nke ihe eze Zulu na ọ bụ nwanne nna Mswati III, Eze Swaziland. O akụ e mere na US $ 30 nde site na ụdị ego na oke dị iche na New York Stock Exchange na Johannesburg Stock Exchange .

[1] [2]Dlamini-Sangweni bụ onye isi ojii mbụ na ebute mbụ onye isi ụlọ nke South Africa, nke ọ jere ozi na 2002 ruo 2005. Ọ na-ejekwa ozi dị ka onye isi nke Smangaliso Mkhatshwa, tupu ọ na-eje ozi dị ka Chief State Law Advisor nke Eastern Cape Province site na 2013 ruo 2017.

Ndụ mbido[dezie | dezie ebe o si]

. [3]Dlamini-Sangweni akwụkwọ na Ixopo . Nne na nna ya bụ Inkosi C Dlamini na Inkosikati H Dlamini. Mgbe ọ dị apụta akara ya kwagara Umzinto, na 1980, ọ akwụkwọ akwụkwọ na Sacred Heart College for Girls, Verulam

Education & ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Na 1993, Dlamini-Sangwen nwetara nzere B. Proc na iwu na Mahadum Natal . [3] Na 2005, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye ndụmọdụ onye isi nke Smangaliso Mkhatshwa, onye isi obodo Pretoria .

Na 16 September 2010 Dlamini-Sangweni kwuru okwu na iwu ụka nke isiokwu ya bụ "mmiri Omenala na-ama nke oge a: Humanitarianism, Culture and the Diaspora" na Rayburn House Office Building na Washington, DC nke Congressmember Diane Watson duziri, onye so na Ozi Ofesi Kọmiti okwu, nke mpaghara Los Angeles obere Etiopia . N'ịbụ onye e àmà ya na ndị eze egwu si Cameroon na Etiopia (Prince Ermias Sahle Selassie ), ọ ndị ọchịchị omenala na-ama site n'ịchịisi na ichepụ ndị eze n'etiti ndị ahịa bi na ala nna ochie ma ọ bụ ndị si mba ọzọ na United Kingdom.

Ụmụaka na alụmdi na nwunye[dezie | dezie ebe o si]

Dlamini-Sangwen nwere ụmụ abụọ. Na 1994, ọ lụrụ Mhlengi Moses Sangweni, ruo mgbe ha gbara alụkwaghịm na 1997. O nwere nwa nwoke Makhosini "Omari" Dlamini, a mụrụ 1 December 1991, na nwa nwanyị, Nikita Dlamini, mụrụ 1995.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Constitutional Court Director retires. Legalbrief Today. JUTA Law (2007). Retrieved on 1 January 2011.
  2. The National Prosecuting Authority of South Africa. The National Prosecuting Authority (2008). Archived from the original on 10 June 2011. Retrieved on 1 January 2011.
  3. 3.0 3.1 Princess Phindiwe Dlamini-Sangweni. Who's Who – Southern Africa. whoswhosa.co.za (2018). Archived from the original on 20 February 2018. Retrieved on 1 January 2021.. Who's Who – Southern Africa. whoswhosa.co.za. 2018. Archived from on 20 February 2018. Retrieved 1 January 2021.