Prince Bubacarr Aminata Sankanu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Prince Bubacarr Aminata Sankanu
Born
Aminata Sankanu

Sotuma Sere, Jimara, Upper River Region, The Gambia
OccupationFilmmaker
Years active2012–present
Notable work
Pain of Sorrow

Prince Bubacarr Aminata Sankanu bụ onye ntụzi ihe nkiri na onye na-ahụ ihe nkiri Gambia. Onye bụbu onye nta ahụ, ọ kwagara Germany na 1998 wee malite ihe nkiri na 2012. O guzobela Cinekambiya International Film Festival (CIFF), ụlọ ọrụ nke ya, Sanxaafi, wee jide ihe nkiri. Ọ bụkwa ọkà ihe nkiri nkiri nke Africa akwụkwọ na Mahadum Stirling .

Ndụ mbido[dezie | dezie ebe o si]

. A jaridar Sankanu n'obodo Sotuma Sere dị na Jimara, Oke River Region . Ọ bụ Serahuleh (a ịdị ka Soninke ) na ọ bụ onye nri . Sankanu bụ ụdị nke ụdị Sankanu Kaggoro, nke nke logo Ghana oge ochie, na ọ bụ onye isi nke ihe ya. Ọ gara ụlọ akwụkwọ Nusrat ma bụrụ onye ode akwụkwọ nwa akwụkwọ[1]

Ọrụ nta akụkọ ma kwaga Germany[dezie | dezie ebe o si]

. [1]Sankanu na mbụ onye dịka onye nta ndị na Gambia . Ọ bụ onye nta ndị nweere onwe ya bụ onye dere isi maka Upfront, akwụkwọ akụkọ pati APRC, yana BBC, Voice of America, Deutsche Welle, na The Point . N'ụ ọkà ya, o ji aha akwụkwọ Wagadou Ghana Remme mee ihe. Ọ gara n'ihu na-arụ ọrụ na Gambia Radio & Television Service (GRTS) na TV mba, wee kwado mmemme 'Business Forum'. Sankanu ike "ihe dị mfe" oge ọ blea ọihe n'ibu n'ibu GRTS wee hụ ndị ọzọ na-enwe nsogbu ngwaọrụ n'ihi ijere Jammeh ozi. O akwụkwọ akwụkwọ na maka visa na mpaghara Schengen, ma m na Germany na 1998

Ọrụ ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

Sankanu kpebiri ịbụ ọkachamara na-eme ihe nkiri na 2012. [1] Ọ tọrọ ntọala Cinekambiya International Film Festival (CIFF) na 2015. Ọ tọrọ ntọala ụlọ ọrụ abụọ, Sanxaanu Kaggoro Film Kaffo (Sanxaafi) na Tagadou Productions, ma mụọ diploma na ihe nkiri dijitalụ na ihe nkiri na SAE Institute na Cologne, Germany . [2] Sanxaafi abụrụla ụlọ ọrụ ihe nkiri Gambia mbụ ghọrọ akụkụ nke Pan African Federation of Filmmakers . [3]

Na Septemba 2017, Sankanu mechara ihe nkiri akpọrọ Bleeding Blade banyere ibi ụmụ nwanyị ibe (FGM). Ihe nkiri a sochiri otu nwa agbọghọ aha ya bụ Sira Camara onye onye ọlụlụ nwara ịmanye ya ibi úgwù mgbe ha kwenyechara ịlụ; ihe nkiri ahụ na-ahụ ka obodo na-emesị mebie omume ahụ. Onye mgbasa ozi na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Isatou Touray kwuru na ihe nkiri ahụ bụ "mmalite dị mma" n'ịgbanwe echiche ọha na eze na ọgụ megide FGM na Gambia. [4]

Sankanu mekwara ọtụtụ ihe nkiri ndị ọzọ n'afọ 2017. Ha na-agụnye mgbu nke mwute, na ịkpa ókè megide ụmụ agbọghọ nwere nkwarụ, Kuu Buka Labang, ihe nkiri asụsụ Mandinka na mgbanwe nke akara aka, na Hisirinwalle, ihe nkiri ezinụlọ Sarahulleh na enweghị ekele. A họpụtara mgbu nke mwute maka ihe nkiri kacha mma na 2018 Hollywood African Prestigious Awards (HAPAwards). [2] A na-ekwu na ọ kpalitere "ihe nkiri Gambian ọhụrụ." [5]

N'afọ 2018, e wepụtara ihe nkiri abụọ Sankanu rụpụtara. Ha gụnyere Faasike, ya na Bubacarr Zaidi Jallow, na Chossano, na Papis Kebbah Jobarteh na Frank Adim. Sankanu bụkwa onye nrụpụta ọrụ nke Kelefa Saane, akwụkwọ akụkọ na dike Senegambian precolonial, nke Fenja Braster duziri. [2]

Ọmụmụ ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

Sankanu ekwuola na ebumnobi ya bụ ịghọ " prọfesọ zuru oke na sinima." [6] N'ihi ya, ọ kwalitela ebumnuche a site n'ịmụ MLitt Film Studies: Theory and Practice na Mahadum Stirling, UK. N'ịbụ onye gụsịrị akwụkwọ, Stirling enyela ya ohere ịgụ akwụkwọ PhD na cinema Africa na ụlọ ọrụ ahụ, nke ọ kwụsịrị ruo mgbe oge ọrụ ya anaghị arụ ọrụ. [1] [6]

Ndụ onwe onye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Sankanu lụrụ di na nwunye afọ iri na ise, mana agbasara ya n'ụlọ ikpe Brikama Cadi mgbe alụmdi na nwunye ahụ amụtaghị nwa. Ọ lụrụ ọzọ mana nke a were naanị afọ ise. Ọ na-alụ ugbu a nke atọ. [1]

[7]Na 5 September 2016, Sankanu meri mbụ aka mbụ na German Pirate Party iji guzoro dị ka onye ndoro-ndoro na ọhụrụ aka ndị omeiwu na North Rhine-Westphalia na 14 Mee 2017. Ọ ga-abụ onye-aghandọrọ na Wahkreis 17, na-ekpuchi mpaghara ndịda isi nke Cologne . [1] Sankanu nwaaburu ịzọ ọkwa dịka onye ndoro-ndoro ochichi na mbụ aka ndị omeiwu Europe, mana ọ tụfuru oge achị maka ndebanye aha onye akwụkwọ akwụkwọ. [2] Sankanu bụkwa onye kọmishana ndị Pirate Party na nrida Sahara Africa .

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 "Aminata Sankanu Filmmaker", The Standard, 12 January 2018. Retrieved on 4 October 2018.
  2. 2.0 2.1 2.2 "Hollywood African Prestigious Awards Nominate Sankanu's PAIN OF SORROW for Best Film 2018", Fatu Network, 11 July 2018. Retrieved on 4 October 2018."Hollywood African Prestigious Awards Nominate Sankanu's PAIN OF SORROW for Best Film 2018". Fatu Network. 11 July 2018. Retrieved 4 October 2018.
  3. "Over 187 Gambian youths empowered by Prince Sankanu's film projects", What's On Gambia, 16 August 2017. Retrieved on 4 October 2018.
  4. "Gambia: Sankanu Opens A New Front In The Fight Against FGM", Freedom Newspaper, 3 October 2017. Retrieved on 4 October 2018.
  5. "Prince Sankanu's "Pain of Sorrow" Sparks the New Wave of Gambian Filmmaking", The Point, 21 March 2017. Retrieved on 4 October 2018.
  6. 6.0 6.1 Prince Bubacarr Aminata Sankanu. University of Stirling. Archived from the original on 4 October 2018. Retrieved on 4 October 2018.
  7. "Sankanu makes history as first Gambian to run for elections in Germany", The Point, 15 September 2016. Retrieved on 4 October 2018.