Pumzi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Pumzi
short film
ahaPumzi Dezie
ụdịscience fiction film, post-apocalyptic film, dystopian film Dezie
mba osiSouth Africa Dezie
Mmalite asụsụ ihe ngosiBekee Dezie
afọ/ụbọchị mbipụta2010 Dezie
Onye nduziWanuri Kahiu Dezie
Odee akụkọ ihe nkiriWanuri Kahiu Dezie
Ode egwuSiddhartha Barnhoorn Dezie
onye na-emepụta iheSimon Hansen, Steven Markovitz Dezie
ekesa siteFocus Features Dezie
Ụcha anụkpa ahụcolor Dezie

Pumzi (transl. Breath) bụ obere ihe nkiri sayensị na-atọ ọchị nke Kenya nke Wanuri Kahiu dere ma duzie. gosipụtara ya na 2010 Sundance Film Festival dị ka akụkụ nke mmemme New African Cinema. [1] A kwadoro ọrụ ahụ site na enyemaka sitere na ego nka Changamoto, yana site na Goethe Institut na Focus Features 'Africa First short film program nke ga-ekesa ọrụ ahụ. Kahiu -atụ anya ịgbasawanye mkpirikpi ahụ n'ime ihe zuru oke. [2] nkiri ahụ [3] n'asụsụ Bekee, mana aha ya bụ Swahili maka "Breath".

Atụmatụ[dezie | dezie ebe o si]

Pumzi na-amalite site na teletype nke na-etinye ihe nkiri ahụ na mpaghara Maitu nke East African Territory na nwa oge afọ 35 mgbe Agha Ụwa nke Atọ ma ọ bụ Agha Mmiri gasịrị. Na Kikuyu, okwu "Maitu" sitere na mgbọrọgwụ 'eziokwu' na "anyị," na n'iji ya eme ihe kwa ụbọchị, 'eziokwu anyị' pụtara 'nne.' Otu bọọdụ na-egosi mkpụrụ osisi nke Nne, nke dị n'ime ite iko. Obodo Maitu nwere oghere oghere, windo nwere ọdịdị obodo, na paseeji ndị a na-elekọta nke ọma ma na-enwu ọkụ. Ọ bụ ezie na ọ bụ naanị obere akụkụ nke obodo Maitu ka a na-egosi, ka Asha na-agagharị na paseeji, ọ kwụsịrị iji nwee mmasị n'ebe ahụ. A na-ahụ akụkụ ụfọdụ nke obodo ahụ site na windo, nke na-enye echiche na obodo ahụ buru ibu, ọ bụ ezie na ọ bụghị otú o si buru ibu ma ọ bụ otú o si obosara. N'ihi ọnọdụ siri ike, enweghị ihe onwunwe, na nchegbu banyere radiation, ụmụ amaala niile nọ n'ime mgbidi nke obodo ahụ.

Obodo Maitu na-eji ígwè ọrụ na-emepụta ike eme ihe: ihe na-agba ọsọ na ígwè ọrụ na'ịkwọ ụgbọ mmiri nke na-adịghị emebi mmetọ. A na-enye nwa amaala ọ bụla obere mmiri kwa ụbọchị, ha na-ejikwa nlezianya na nchekwa mmiri ha. Dịka ọmụmaatụ, n'ime ụlọ ịsa ahụ, a na-emegharị mamịrị na ọsụsọ ma debe ya na karama mmiri nke onwe.

Onye nlekọta nke Virtual Natural History Museum, Asha, na-enweta ngwugwu a na-amaghị aha ya nke nwere obere ihe nlele ala. Ọ na-anwale ala ma ghara ịchọta radieshon na oke mmiri. Ọ na-anwale ihe nlele ahụ na teknụzụ ma jiri ikike ya. Mgbe ọ na-eku ume miri emi ma na-eku ísì nke ala, a na-etinye ya n'ọhụụ, n'ime ọdọ mmiri miri emi. Dabere na nyocha teknụzụ na nrọ na ọhụụ nke ya, Asha kwenyere na ndụ nwere ike ịlaghachi na mpụga obodo.

Asha zutere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ Maitu Council, ụmụ nwanyị atọ. Maitu bụ obodo nwere onwe ya; ụmụ amaala enweghị onwe ha ịpụ. Onye ọ bụla chọrọ ịpụ ga-arịọ ikike n'aka kansụl. Ọ na-agwa ndị otu Council; ha fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na-agọnahụ na ndụ ga-ekwe omume n'èzí. Iji gosipụta na ha ezighi ezi, Asha na-etinye aka ya na scanner, nke na-egosi nrọ ya nke osisi na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ site na usoro mmeghe nke ihe nkiri ahụ na ọdọ mmiri mmiri site na ọhụụ ya. Ha na-ajụ ọhụụ ahụ dị ka ' nrọ. E gosipụtara nrọ dị ka ihe a na-egbochi site na ịkpọte mgbaàmà na iwu ịṅụ ọgwụ. Ọhụụ Asha adịghị mma. Kansụl ahụ jụrụ visa ya, kwupụta na Asha na-arịa ọrịa ma zipụ ndị ọrụ nchekwa na-ebibi ihe akaebe niile. Ndị na-ahụ maka iwu na-adọta Asha site na ụlọ nyocha ma manye ya imepụta ike n'otu n'ime igwe; akụkụ gbara ọchịchịrị nke Maitus onwe ya.onwe onye zuru oke.

Site n'enyemaka nke onye na-arụ ọrụ n'ụlọ ịsa ahụ, Asha si n'ogige ahụ banye n'ìhè anyanwụ. Ọ bụ ezie na ọ hụtụbeghị ụwa dị n'èzí, nke jupụtara, ọtụtụ n'ime plastik, ihe mkpofu. Ọ ghọtara na ọ ga-ekpuchi ụkwụ ya na akwa isi iji gbochie anyanwụ na ifufe, nke ọ na-etinye ihe na-adịghị mma. N'ikwu ya n'ụzọ dị ịrịba ama, anyị na-ahụ akpa mkpofu a chụpụrụ n'obodo ahụ n'ime ala; Maitu amụtala ihe niile, n'ikpeazụ. Asha na-alụ ọgụ n'ime ihe ndị siri ike na-esote compass ebe ihe nlele ala sitere. Ọ na-ahụ osisi nke nrọ ya: a mirage. N'ịchọta ihe ọ bụla dị ndụ, Asha gwuru oghere n'ájá ma kụọ osisi nne. Ka ọ na-awụsa mmiri ikpeazụ ya ma na-ewepụta ọsụsọ ikpeazụ ya n'elu obere osisi ahụ, ọ na-edina ala iji chebe ma zụlite okooko osisi ahụ.

N'azụ ihe nkiri mmeghe, igwefoto na-adọkpụ. [4] foto ahụ na-agbasa, anyị na-ahụ osisi na-eto ngwa ngwa, o doro anya na ọ bụ n'ahụ Asha.

Isiokwu[dezie | dezie ebe o si]

Echiche Africano maka ọdịnihu[dezie | dezie ebe o si]

Pumzi dabara kpọmkwem n'ime ụdị nke Africanfuturism. Ọ na-egosi ọnọdụ mmepeanya n'ọdịnihu (nke dị na kọntinent Afrịka) nke ndị isi ojii bi na ya. Tụkwasị na nke a, ọ bụ ụlọ ọrụ South Africa nke otu ndị okike mejupụtara na-emepụta ma na-ewu ewu ụdị ọhụụ nke ọdịnaya ọdịbendị sitere na mba Africa. Pumzi na-agbaso nke ọma ihe ndị a na-ahụkarị na Africanfuturism gụnyere, ma ọ bụghị nanị, ọnụnọ nke ala na-adịghị mma na ọrụ dị mkpa nke mmiri.

Nkatọ gburugburu ebe obibi[dezie | dezie ebe o si]

Enwere ike ikwu na Pumzi na-arụ ọrụ dị ka nkatọ na akụkọ ecotopic. Site na teknụzụ, enwere ike imegharị ihe niile n'ime usoro na-enweghị ihe mkpofu, ma usoro a bụ akụkụ nke mmegbu ụlọ ọrụ nke a na-enyocha ahụ (na uche) mgbe niile, na-awakpo, ma jiri ya mee ihe dị ka ihe onwunwe.

Enweghị ihe ọ bụla[dezie | dezie ebe o si]

Pumzi [5]-enyocha mmetụta mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na nke uche nke ụwa akọwapụtara site na ụkọ ihe onwunwe dị ka mmiri na ndụ okike n'onwe ya; onye nduzi ahụ kwuru na ihe nkiri ahụ sitere n'ike mmụọ nsọ ya na ọnụahịa mmiri a na-etinye na karama. Ndị otu obodo dị n'ime, ndị a na-echebe n'ụwa, bụ ndị na-ahụ maka ịmepụta ọkụ eletrik nke ha na igwe (dị ka ihe na-agba ọsọ, igwe igwe igwe kwụ otu ebe, igwe ịkwọ ụgbọ mmiri) nke na-agbanwe ike mmadụ ka ọ bụrụ ọkụ eletrik. Na mgbakwunye na nke a, a na-enye ndị bi n'obodo ahụ obere mmiri ma chọọ ka ha chekwaa mamịrị ha ka e wee mee ka ọ dị ọcha ma jiri ya mee ihe ọzọ n'enweghị ka a tụfuo ya. Iwu ndị a na-achịkwa na-egosi ụdị nchịkwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị a na-ejikarị eme ihe iji chịkwaa ụkọ. A na-ejikọta iwu ndị a na matrik sara mbara nke nchịkwa mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na nke uche ebe "Council" nwere okwu ikpeazụ banyere omume nke ndị bi n'okpuru ntaramahụhụ nke njide ma ọ bụ njide.

Nkwurịta okwu[dezie | dezie ebe o si]

Ihe nkiri ahụ na-akatọ ụfọdụ nchegbu na-arịwanye elu na-agba gburugburu nkwurịta okwu mmadụ n'oge a. N'ụwa Pumzi, a na-eme ka nkwurịta okwu dị mfe site na teknụzụ, interface nke a pụrụ ịnụ olu na ihu a hụrụ mana enweghị mmetụta ma ọ bụ ikwu okwu. Mmetụta mmetụta uche n'azụ nkwurịta okwu mmadụ na-aga n'ihu ka Asha na-ede ozi ya, na-egosipụta mgbanwe ndị na-eme taa. Tụkwasị na nke a, mmekọrịta Asha na onye na-elekọta ụlọ ịsa ahụ, onye ya na ya nwere ike inwe mmekọrịta mmadụ na ibe ya, enweghị okwu ọ bụla. Enweghị mkparịta ụka n'ime ihe nkiri ahụ na-eme ka arụmọrụ dị jụụ nke ógbè ahụ sikwuo ike ka ọ na-egosipụta ikike maka ihe ọhụrụ teknụzụ iji mebie ezigbo mmekọrịta mmadụ na ibe ya.

Mbipụta[dezie | dezie ebe o si]

[6]Pumzi bụ akụkụ nke anthology, Africa First: Mpịakọta 1.

Ihe edeturu n'okpuru ala[dezie | dezie ebe o si]

.mw-parser-output .reflist{font-size:90%;margin-bottom:0.5em;list-style-type:decimal}.mw-parser-output .reflist .references{font-size:100%;margin-bottom:0;list-style-type:inherit}.mw-parser-output .reflist-columns-2{column-width:30em}.mw-parser-output .reflist-columns-3{column-width:25em}.mw-parser-output .reflist-columns{margin-top:0.3em}.mw-parser-output .reflist-columns ol{margin-top:0}.mw-parser-output .reflist-columns li{page-break-inside:avoid;break-inside:avoid-column}.mw-parser-output .reflist-upper-alpha{list-style-type:upper-alpha}.mw-parser-output .reflist-upper-roman{list-style-type:upper-roman}.mw-parser-output .reflist-lower-alpha{list-style-type:lower-alpha}.mw-parser-output .reflist-lower-greek{list-style-type:lower-greek}.mw-parser-output .reflist-lower-roman{list-style-type:lower-roman}

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  1. Screening schedule of Pumzi at Sundance 2010. Bside.com. Archived from the original on 16 February 2010. Retrieved on 28 January 2010.
  2. A look into the future. BBC. Archived from the original on 24 March 2019. Retrieved on 20 September 2012.
  3. Pumzi. Internet Movie Database. Archived from the original on 20 June 2012. Retrieved on 20 September 2012.
  4. (2014) The Liverpool Companion to World Science Fiction Film.. Liverpool Univ Pr. ISBN 978-1-78138-038-3. 
  5. Black Science Fiction – Wanuri Kahiu. YouTube. Archived from the original on 24 April 2015. Retrieved on 5 March 2015.
  6. Africa First: Volume 1. Internet Movie Database. Archived from the original on 6 April 2012. Retrieved on 20 September 2012.