Jump to content

Robert Bateman (onye na-ese ihe)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Robert Bateman
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịUnited Kingdom of Great Britain and Ireland, Obodoézè Nà Ofú Dezie
Aha enyereRobert Dezie
aha ezinụlọ yaBateman Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya1842 Dezie
Ebe ọmụmụStaffordshire Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya4 Ọgọọst 1922 Dezie
Ebe ọ nwụrụShropshire Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụillustrator, onye ese Dezie
ebe agụmakwụkwọThornhill Secondary School Dezie
Nwere ọrụ na mkpokọtaYale Center for British Art, Warrington Museum and Art Gallery Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikecopyrights on works have expired Dezie
Ọdọ mmiri nke Bethesda (1877)

Robert Bateman (1842 – 1922) bụ onye Britain na-ese ihe, onye na-ese ụkpụrụ ụlọ na onye na-emepụta ihe ọkụkụ.

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ nwa nwoke nke atọ nke James Bateman FRS (1811 – 1897), onye ọrụ ubi na onye nwe ala, onye wuru Biddulph Grange na ubi ya, na Staffordshire, na Maria Sybilla Egerton-Warburton.

Ya na ụmụnne ya ndị okenye John na Rowland, Robert gụrụ akwụkwọ na Brighton College site na 1855 ruo 1860. Site na 1863 ruo 1867, ọ bụ nwa akwụkwọ na ụlọ akwụkwọ Royal Academy . [1] Site n'ihe dị ka 1870, ọ bụ onye ndu otu ndị na-ese ihe nke sitere na nka Edward Burne-Jones . Ọ bụ onye guzobere Society of Painters na Tempera na 1901.

Na-arụ ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Mmadụ atọ na-atụtụ mandrake. Gouache nke Robert Bateman dere

Isi ihe osise ya bụ The Dead Knight (1870), nke a makwaara dị ka Ugoloọma Atọ, nke bụ aha ejiri mee ihe mgbe e gosipụtara ya na 1868, [2] The Pool of Bethesda (1877, egosipụtara na Royal Academy 1878), The Raising. nke Samuel (gosipụtara na Royal Academy 1880) na The Lily ma ọ bụ Rose (gosipụtara na Royal Academy 1882). [1] Walter Crane, na ya An Artist's Reminiscences (1907), kọwara ihe osise Bateman dị ka nke ... "ụwa anwansi nke ihunanya na uri eserese, ụwa chi ọbụbọ nke oke ọhịa dị omimi, iyi iyi, ahịhịa ndụ ndụ miri emi nke nwere ifuru na-ere ọkụ, kpuchie ya na ìhè dị omimi." </link>

Na mgbakwunye na eserese, Bateman haziri osisi okpukpe, ọrụ ya pụtara na Afọ Latin, Ọrụ Chọọchị na A Century of Bible . [1]

Robert rụrụ ọrụ dị ka onye na-ese ụkpụrụ ụlọ, ọkachasị na-ewu Collyers, ụlọ dị nso na Petersfield. [1] Achọpụtakwara ya dị ka onye na-ahụ maka ihe okike (nke kwekọrọ na Charles Darwin ), onye na-ese ihe ọkụkụ, onye na-ese ihe, onye na-ese akwụkwọ, na onye ọkà mmụta Ịtali. Ọ hapụkwara ihe nketa horticultural, n'ịkụ ubi ya na Benthall Hall site na 1890 – 1906 — ọtụtụ n'ime ime ụlọ ya ka dị ugbu a ma National Trust na-elekọta ya ugbu a dịka akụkụ nke Benthall Hall.

Ezinụlọ[dezie | dezie ebe o si]

Robert lụrụ ada Dean nke Lichfield na 1883, wee bụrụ onye nwere ihe onwunwe na ala bara ọgaranya. Uba ya dugara ya ka ọ bụrụ onye ọrụ enyemaka ama ama n'oge ahụ. Ya na nwunye ya Caroline bi na nso Much Wenlock, Shropshire, na narị afọ nke 16 Benthall Hall ; ugbu a ihe onwunwe National Trust .

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 ed. H J Mathews, Brighton College Register, Part I. 1847-1863 (J Farncombe, Brighton, 1886), p.80
  2. Robert Bateman, The Three Ravens. Sotheby's. Retrieved on 24 August 2015.