Rose Namayanja

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Rose Namayanja
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịUganda Dezie
Aha enyereRose Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya18 Ọgọọst 1975 Dezie
Ebe ọmụmụNakaseke District Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, Odee akwụkwọ, onye ọka iwu, Onye ntaakụkọ Dezie
Ọkwá o jiMember of the Parliament of Uganda Dezie
ebe agụmakwụkwọMakerere University, Cranfield University Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịNational Resistance Movement Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Namayanja Rose Nsereko (amụrụ n'abalị iri na asatọ n'ọnwa Ọgọstụ n'afọ 1975) bụ onye ọka iwu Uganda, onye na-ede akwụkwọ akụkọ, onye edemede, onye njikwa ngalaba nchekwa na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ọ bụ onye na-ahụ maka akụ na ụba nke otu ndọrọndọrọ ọchịchị Uganda, The National Resistance Movement (NRM).[1]

Namayanja bụ onye bụbu Minista nke Ozi na Ntuziaka Mba na Cabinet nke Uganda, ọkwá o nwere site na 23 Mee 2013, ruo 1 Machị 2015.[2][3] Tupu nke ahụ, ọ rụrụ ọrụ dị ka Minista nke Steeti maka Luwero Triangle n'ọfịs Praịm Minista, site na 27 Mee 2011 ruo 24 Mee 2013. Ọ nọchiri Thembo Nyombi, onye a họpụtara ka ọ bụrụ Minista nke Teknụzụ Ozi.[4] Namayanja jere ozi dị ka onye omeiwu a họpụtara maka onye nnọchi anya ụmụ nwanyị nke Nakaseke District site na 2006 ruo 2016.[5] Ọ bụ onye guzobere Uganda Young Democrats (UYD), ngalaba ndị ntorobịa nke Uganda's Democratic Party (DP) nke a maara maka ime ihe ike ya n'etiti afọ ndị 1990.[6][7]

Mmalite na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Namayanja na Kalagi, obodo nta dị na Nakaseke District (otu n'ime Luwero Triangle districts) na 18 August 1975 nye Jackson Ssebowa na Catherine Namirembe Ssebowe. Onye Muganda site n'agbụrụ, a mụrụ ya n'ezinụlọ Anglican. Ọ gbanwere na Seventh-day Adventist Church mgbe ọ nọ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị. Ọ gara Kabowa Church of Uganda Primary School, maka agụmakwụkwọ praịmarị ya na Light College Katikamu maka agụmakọta ụlọ akwụkwọ sekọndrị na nke sekọndere. O nwere nzere Bachelor of Arts (1998) na Bachelor of Laws (2011), ma site na Mahadum Makerere, mahadum ọha na eze kachasị ochie na nke kachasị ukwuu na Uganda. O nwekwara nzere Master of Science (2010), na Security Sector Management, nke ọ nwetara na Mahadum Cranfield, Defence Academy nke United Kingdom.[7]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Tupu ọ gaa n'ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya, Namayanja rụrụ ọrụ dị ka onye na-edeba aha agụmakwụkwọ maka Light Bureau of Accountancy na 1998. N'agbata afọ 1999 na afọ pụkụ abụọ na otụ, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na State House Kampala. Ọ malitere ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya dị ka nwa akwụkwọ na onye ndu ndị ntorobịa na Mahadum Makerere na 1995. Ọ bụ onye guzobere Uganda Young Democrats (UYD), ngalaba ndị ntorobịa nke Uganda's Democratic Party (DP). Dị ka o si kwuo, o sitere n'ike mmụọ nsọ ya n'aka ndị na-eto eto nọ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị ka Nobel Mayombo nwụrụ anwụ na ụmụ nwanyị dị ike na ndọrọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị dịka onye bụbu osote onye isi ala nke Uganda, Specioza Naigaga Wandira Kazibwe, Winnie Byanyima, Janat Mukwaya na Cecilia Ogwal. Ọchịchọ inye aka n'ịrụzigharị Luwero Triangle, ala nna ya na ihe nkiri nke agha nnwere onwe Yoweri Museveni mere ka ebumnuche ya bụrụ ọkwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị nwere mmetụta.

N'afọ puku abụọ na otu, mgbe ọ dị afọ 25, a họpụtara ya dị ka onye omeiwu (MP) na-anọchite anya ndị ntorobịa maka mpaghara etiti Uganda, nke gụnyere Luwero Triangle, maka afọ ise. N'afọ 2006, ebe ọ gafere na NRM mgbe eweputara Multi-Party Politics na okike nke Nakaseke District n'afọ gara aga, Namayanja guzoro n'enweghị mmegide maka ọnọdụ nke nwanyị MP maka Nakaseke district ma họpụta ya ọzọ na 2011 maka afọ ise. N'afọ 2011, a họpụtara ya maka ọkwa minista mbụ ya dị ka Minista nke Steeti maka Luwero Triangle na Ọfịs Praịm Minista (OPM). Ọ nọ n'ọkwa ahụ ruo mgbe a họpụtara ya ka ọ bụrụ Minista nke ozi na National Guidance na 23 Mee 2013, ọkwá ọ nọ na ya ruo 1 Mee 2015, mgbe a chụpụrụ ya na Cabinet n'ihi eziokwu ahụ bụ na a họpụtara ọ bụ National Treasurer nke National Resistance Movement na Jenụwarị 2015.[4][7][8][9][10] Namayanja esoghị na ntuli aka nke afọ pụkụ abụọ na iri na isii [5]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Rose Namayanja lụrụ Charles Nsereko. Ha lụrụ n'ememe Seventh-day Adventist na 2 Septemba 2002. Ọ bụ onye isi oche nke Uganda Parliamentary Forum for Children .[11] Ọ lara ezumike nká na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na 2016.[12]

Hukwa[dezie | dezie ebe o si]

 

Ebenside[dezie | dezie ebe o si]

  1. NEC approves Lumumba, Namayanja for NRM jobs. Daily Monitor.
  2. New Vision (24 May 2013). President Museveni Makes Minor Cabinet Changes. New Vision. Retrieved on 10 February 2015.
  3. Uganda State House (1 March 2015). Full Cabinet List As At 1 March 2015. Archived from the original on 9 July 2017. Retrieved on 3 March 2015.
  4. 4.0 4.1 Uganda State House (27 May 2011). Comprehensive List of New Cabinet Appointments & Dropped Ministers. Facebook.com. Retrieved on 10 February 2015.
  5. 5.0 5.1 "Over 20 MPs bow out of 2016 race", Informer East Africa, 25 May 2015. Retrieved on 28 May 2017.
  6. Kiggundu (15 September 2013). Sejusa Makes Star Out of Lawyer Luzige. Archived from the original on 11 February 2015. Retrieved on 10 February 2015.
  7. 7.0 7.1 7.2 POU (2011). Profile of Namayanja Rose Nsereko: Woman Representative for Nakaseke District. Parliament of Uganda (POU). Archived from the original on 4 March 2016. Retrieved on 10 February 2015.
  8. Nsereko. Government Has Made Gains In Corruption Fight. Archived from the original on 11 February 2015. Retrieved on 10 February 2015.
  9. Monitor Team (3 March 2015). How Regions Shared Cabinet Positions. Retrieved on 3 March 2015.
  10. Will NRM officers leave the House? Unlikely!. The Observer (Uganda). Archived from the original on 2022-10-20. Retrieved on 2022-10-16.
  11. Uganda Government News (10 June 2009). Uganda: Launch of Campaign Against Child Sacrifice. Bettercarenetwork.org. Archived from the original on 11 February 2015. Retrieved on 10 February 2015.
  12. The Observer Uganda (3 July 2017). NRM’s Namayanja showing the way for post-politics leadership. The Observer (Uganda). Retrieved on 27 July 2022.